To sú hlavné prvky dokumentu, ktorý v stredu na pôde Európskeho parlamentu (EP) predstavili šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a výkonný podpredseda EK pre Európsky ekologický dohovor Frans Timmermans.

Je to zároveň “cestovná mapa” na zabezpečenie udržateľnosti hospodárstva EÚ premenou klimatických a environmentálnych problémov na príležitosti vo všetkých politických oblastiach.

Najvyšší predstavitelia exekutívy EÚ upozornili, že ide o záväzok EK riešiť problémy súvisiace s klímou a životným prostredím, ktoré sú “hlavnou úlohou tejto generácie”. Podľa ich slov sa atmosféra otepľuje, klíma sa mení z roka na rok, lesy a oceány sú znečistené a jednému miliónu z ôsmich miliónov druhov na planéte hrozí vyhynutie.

“Európsky ekologický dohovor je odpoveďou na tieto výzvy. Je to nová stratégia rastu, ktorej cieľom je transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje a konkurencieschopným hospodárstvom, v ktorom v roku 2050 už nebude dochádzať k čistým emisiám skleníkových plynov a kde je hospodársky rast oddelený od využívania zdrojov,” uvádza sa v dokumente EK. Cieľom tejto politiky je chrániť, zachovávať a zvyšovať prírodný kapitál EÚ a chrániť zdravie a pohodu občanov pred rizikami a vplyvmi na životné prostredie.

Podľa dokumentu EK prechod na bezuhlíkovú ekonomiku musí byť zároveň spravodlivý a inkluzívny, musí dbať hlavne na ľudí a venovať pozornosť regiónom, odvetviam a pracovníkom, ktorí pri týchto zmenách budú čeliť najväčším výzvam.

“Je potrebná zmluva, ktorá spojí občanov v celej svojej rozmanitosti, pričom národné, regionálne, miestne orgány, občianska spoločnosť a priemysel budú úzko spolupracovať s inštitúciami a poradnými orgánmi EÚ,” uvádza sa v stanovisku EK.

Von der Leyenová v pléne EP upozornila, že Európsky ekologický dohovor je novou stratégiou rastu. “Ukazuje, ako zmeniť náš spôsob života a práce, výroby a spotreby tak, aby sme žili zdravšie a aby sme naše podniky stali inovatívnejšími. Všetci sa môžeme zapojiť do transformácie a môžeme z tejto príležitostí profitovať,” vysvetlila.

Dodala, že treba pomôcť európskej ekonomike, aby sa stala globálnym lídrom tým, že v týchto zmenách bude prvá a bude rýchlo napredovať. “Sme odhodlaní uspieť v záujme tejto planéty a života na nej. Pre európske prírodné dedičstvo v oblasti biodiverzity, pre naše lesy a moria. Ak ukážeme zvyšku sveta, ako byť udržateľný a konkurencieschopný, môžeme presvedčiť aj ostatné krajiny, aby sa k nám pridali,” odkázala šéfka eurokomisie.

Timmermans spresnil, že EÚ čelí klimatickým a environmentálnym núdzovým situáciám a preto je nový dohovor príležitosťou na zlepšenie zdravia a života ľudí prostredníctvom zmeny hospodárskeho modelu. “Náš plán stanovuje, ako znížiť emisie, obnoviť zdravie prírodného prostredia, chrániť prírodu, vytvárať nové ekonomické príležitosti a zlepšovať kvalitu života občanov,” uviedol.

Podľa jeho slov sa ekologický dohovor vzťahuje na všetky odvetvia hospodárstva, najmä však na dopravu, energetiku, poľnohospodárstvo, budovy a priemyselné odvetvia ako je výroba ocele, cementu, ale textílií a chemikálií a tiež na informačné a komunikačné technológie.

Timmermans potvrdil, že eurokomisia do 100 dní predloží prvý “európsky zákon o klíme”, potom v priebehu rokov 2020 – 2021 príde na rad aj stratégia pre biodiverzitu do roku 2030, nová priemyselná stratégia, akčný plán pre obehové hospodárstvo a tiež stratégia pre trvalo udržateľné potraviny a návrhy ako vytvoriť Európu bez znečistenia.

Zelená dohoda ušetrí ročne zhruba 400.000 životov v Európskej únii vďaka čistejšiemu ovzdušiu a predíde ďalším 90.000 stratám na životoch v dôsledku horúčav. Uviedol to v stredu podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.

Šefčovič spresnil, že von der Leyenová ho požiadala, aby prispel k tvorbe “zelenej dohody” vedeckými podkladmi a využil na to možnosti vyplývajúce z agendy pre strategický výhľad.

Vedecké údaje naznačili, že pri otepľovaní planéty budú mať obyvatelia južnej časti Európy o 40 percent horší prístup k pitnej vode, že pobrežné záplavy budú ohrozovať ročne 2,2 milióna ľudí, vyhubenie bude hroziť 16 percentám živočíšnych druhov a každý rok do EÚ príde približne 660.000 žiadateľov o azyl z regiónov so zhoršenými podmienkami pre život. Vedecké údaje a výpočty dodalo najmä Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).

Kolégium komisárov podľa Šefčoviča vníma túto dohodu ako “najväčší projekt tejto generácie”, ktorý sa prirovnáva k pristátiu ľudí na Mesiaci. Dodal, že ide o obrovskú výzvu, ktorá zmení životy Európanov a priemysel a ktorá bude mať obrovský vplyv na ekonomiku.

“Ja som bol požiadaný, aby som vyčíslil, čo by to stálo, keby sme nekonali. Tie čísla sú závratné, mali by sme 90.000 úmrtí ročne navyše spôsobených príliš vysokými horúčavami, takmer 50 miliónov ľudí by žilo v permanentnom riziku povodní, ceny potravín by sa zdvihli o 20 percent,” uviedol niekoľko príkladov. Dodal, že týmto nákladom sa EÚ vyhne, ak bude premyslene a múdro modernizovať a “zozeleňovať” svoju ekonomiku.

Šefčovič ocenil, že eurokomisii sa podarilo do spomínaného dokumentu presadiť citlivý prístup k odvetviam, ako je strojárstvo, oceliarstvo či výroba cementu, čo sú energeticky náročné odvetvia. Špeciálny prístup k týmto odvetviam znamená aj ich ochranu pred nekalou konkurenciou zo zahraničia, napríklad dovoznou “uhlíkovou daňou”.

Šefčovič sa potešil aj zmienkam o Európskej aliancii pre batérie, čo je projekt pri ktorého zrode stál.

Priznal, že výzvou pre zelenú dohodu bude jej financovanie, o čom budú vo štvrtok v Bruseli rokovať hlavy vlád a štátov na summite EÚ.

“Odpoveď je taká, že vytvárame Fond pre spravodlivú tranzíciu, kde budú rozvinuté tie myšlienky, s ktorými som prišiel v rámci pomoci pre uhoľné regióny. Tento fond a mechanizmus by mal narásť až do výšky 100 miliárd eur a mal by pomáhať tým regiónom, krajinám a odvetviam, ktoré budú musieť urobiť najviac úsilia, aby sa dopracovali k uhlíkovej neutralite v roku 2050,” vysvetlil.

Pre Slovensko bude zaujímavé, s akými projektmi pristúpi k rokovaniam o čerpaní zdrojov z tohto fondu, lebo financie budú určené na pomoc všetkým regiónom, ktoré sú závislé od energeticky náročných odvetví (oceliarne, cementárne, chemický priemysel).

Šefčovič upozornil, že netreba podceňovať význam zelenej dohody. EÚ si podľa neho musí uvedomiť, že nemôže nejakým spôsobom zmeny klímy len tak prečkať. “Keď sa pozrieme na tragické dôsledky tejto nečinnosti na generáciu našich detí a ich detí, tak zodpovedný prístup je taký, že treba konať a využiť transformáciu, ktorá nás čaká ako príležitosť na modernizáciu a využitie výdobytkov štvrtej priemyselnej revolúcie na to, aby sme obnovili a zekologizovali celý ekonomický cyklus v Európe,” zhodnotil situáciu.

V konkrétnej rovine EK príde s viacerými legislatívnymi návrhmi, ktoré už obsahujú aj štúdie o vplyvoch a potrebné vedecké podklady. V januári to bude návrh o fungovaní fondu pre spravodlivú tranzíciu, v marci eurokomisia predloží návrh zákona a klimatickej neutralite, prvý svojho druhu na svete. Šefčovič má na starosti prípravu zákonných štandardov pre “zelené” batérie, ktoré chce EK schváliť do októbra 2020.