Bratislava 11. apríla 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Tektonické dosky medziľudských vzťahov sa hýbu v týchto dňoch výrazne viac, než zvyčajne. V dôsledku výsledku prezidentských volieb pociťujú niektorí ľudia eufóriu, iní sú frustrovaní. Problém spočíva v tom, že potlačovaná zlosť zvykne vybuchnúť odrazu, nečakane, a – agresívne
Mohol sa o tom presvedčiť aj poslanec Erik Kaliňák, keď ho začiatkom týždňa na prechádzke s partnerkou zastavil akýsi výbušný mladík. Video z ich slovnej výmeny sa už hádam stalo virálnym, nemusíme tu podrobnejšie prepisovať jeho obsah. Dôležitejšie je zapnúť empatiu a pokúsiť sa vcítiť do Kaliňákovej situácie (z videa je zjavné, kto je agresor a kto je obeť).
Tak si teda skúsme predstaviť jednoduchý, obyčajný, všedný scenár: ideme s partnerkou vyvenčiť psa a cestou sa stavíme na zmrzlinu. Slnko svieti, nálada je dobrá, zmrzlina ani nehovoriac. Odrazu sa odkiaľsi vynorí cudzí muž, a prihovorí sa nám. Zjavne nemá dobrú náladu, vlastne sa skôr zdá, že začína strácať hlavu.
Vyhráža sa, že raz nám niekto pri… pritankuje.
Odvetíme s úsmevom, zdvorilo, že treba ostať pokojný. Na to stratí hlavu definitívne, opustí sa, a začne strieľať vulgarizmy. Dokonca aj na našu partnerku. Vtedy mu opätujeme slovný útok, a on nás vzápätí vyzýva na pästný súboj slovami: Tak poď, no tak poď.
Je úplne jedno, či sme alebo nie sme priaznivci osoby a politiky Erika Kaliňáka. Dokonca aj keby urobil janeviemčo. Podobné excesy sa nesmú v demokratickom zriadení stávať. Nie je predsa možné, aby na vás pri mierumilovnej prechádzke mestom niekto zaútočil len preto, že s vami nesúhlasí a nedokáže krotiť svoje pudy!
Aj náš nastávajúci prezident sa už prihovoril v tejto veci k národu. Tvrdí, že práve prechádzame skúškou demokracie – veď tá nespočíva len v možnosti zorganizovať slobodné voľby, ale aj v nevyhnutnosti rešpektovať ich výsledok. Na úrovni, bez vzájomného napádania sa.
Smutné je, že časť spoločnosti sa z incidentu s Kaliňákom teší. Vraj „karma je zdarma – vrátilo sa mu, čo šíril“. Nuž tak moment – neviem o tom, že by Kaliňák na ulici na kohokoľvek vulgárne verbálne zaútočil (a nie, ani na Leška toho času neútočil, iba s ním chcel urobiť rozhovor, hoci je pravdou, že neohlásene).
Druhý „argument“ býva, že tak, ako „oni“ (voliči Smeru) na mítingu v Nitre zakričali vulgarizmus na adresu prezidentky, tak to isté dostali naspäť. Táto analógia je však defektná, dotknutá osoba tam nebola priamo prítomná. Naopak v prípade ataku na Kaliňáka máme nebezpečný precedens, keď sa nervovo nevyrovnaný jedinec priamo na ulici zastrája vyhrážkami.
A síce poslanec Kaliňák múdro a zhovievavo píše, že sa vlastne na dotyčného nehnevá, pretože verí, že je len dopletený médiami a frustrovaný výsledkom volieb, je potrebné také konanie na verejnosti odsúdiť a dištancovať sa od neho.
Keď už nie z iného dôvodu tak preto, že vôbec nie je „slušné“.
Prečítajte si tiež: