Môj profil 
Predplatné
„Táto dohoda bola ratifikovaná a je platná od 1. novembra tohto roku. Je platná v celom rozsahu. Žiadne výnimky, žiadne odkladanie na neskorší termín. Nič také! Po rokovaniach v Bruseli získali sme právo ochrániť svoj trh. Toto bolo gesto našich európskych partnerov,“ zdôraznil Porošenko.
Toto rozhodnutie ukrajinského prezidenta odborníkov, analytikov a politikov prekvapilo iba čiastočne. Mnohí tento „demarš“ predsa očakávali – hlavne po ukrajinských voľbách. Navyše podobné vyhlásenie, ktoré protirečilo dosiahnutým dohodám, vydal ukrajinský prezident počas septembrovej spoločnej tlačovky s vtedajším šéfom Eurokomisie José Manuelom Barrosom. Analytici prízvukujú, že najzaujímavejšie na poslednom vyhlásení ukrajinského prezidenta nie je to, že asociačná dohoda vstupuje do platnosti, ale to, že bude platná v celom rozsahu – teda bude vytvorená aj zóna voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou.
Iba prednedávnom, počas trojstranných rokovaní EÚ – Rusko – Ukrajina sa dohodli, že rozhodnutie o zóne voľného obchodu bude platiť od 1. januára r. 2016. Ale ukrajinský prezident túto dohodu hodil do smetného koša. Prečo sa tak prudko otočil? Analytici sa domnievajú, že to zapríčinili výsledky nedávnych ukrajinských volieb. Porošenko získal oveľa menej hlasov ako očakával. Premiér Jaceňuk s jeho tvrdou protiruskou rétorikou bodoval oveľa lepšie. A Porošenko sa tiež rozhodol pritvrdiť.
Ukrajinskí analytici poukazujú na to, že sa Porošenko bojí vyzerať príliš „proruským“ a preto začína podnikať kroky, ktorými chce presvedčiť obyvateľov Ukrajiny, že nie je menší „protiruský bojovník“ ako Jaceňuk. Mnohí však prízvukujú, že s otvorením zóny voľného obchodu s EÚ ukrajinský prezident zjavne prestrelil.
Ak chcel tým uškodiť Rusku, tak to sa zjavne nepodarí. Ruské vedenie si uvedomuje, s kým má tu česť. Absolútne triezvo hodnotí si celú situáciu a snaží sa predvídať nasledujúce kroky ukrajinskej vlády a celkový vývoj situácie v Európe. Predvídalo aj to, že vedenie Ukrajiny môže bez problémov porušiť niektoré dohody – tak, ako už mnohé z nich porušilo v minulosti.
Preto ešte 19. septembra ruský premiér Dmitrij Medvedev podpísal nariadenie o zavedení cla na ukrajinské tovary. Platiť však malo až odvtedy, kedy by Ukrajina vyhlásila zónu voľného obchodu s EÚ. Teda podľa dohody by sa takto malo stať 1. januára 2016. Porošenko zmenil dohody a preto toto medvedevové nariadenie je automaticky platné tiež od 1. novembra.
Ruskí a ukrajinskí ekonómovia tvrdia, že týmto konaním prezidenta Porošenka Ukrajina nielen nevyhrala, ale zjavne prehrala. Väčšina z nich prízvukuje, že si vôbec neuvedomuje následky. Zaujímajú ho predovšetkým politické ciele a „vlastná reklama“, ale vôbec nerozumie hospodárskym otázkam.
Moskva automaticky zavádza clo na 144 druhov ukrajinských tovarov. Ruskí ekonómovia vysvetľujú, že je to veľmi jednoduchá logika. Podľa zmluvy, vytvorenie zóny voľného obchodu EÚ – Ukrajina znamená, že na území Ukrajiny budú platiť pravidla obchodnej politiky EÚ. Taktiež to automaticky znamená, že Kyjev bude musieť otvoriť svoj vnútorný trh pre európske tovary. Ukrajinský trh je mimoriadne zdevastovaný, oslabený, takmer zničený. Ukrajinské podniky a výrobcovia vôbec nedokážu konkurovať európskym.
Mimoriadne nízka kúpna sila ukrajinského obyvateľstva nedokáže „udržiavať tento trh pri živote“ a konkurencie neschopné ukrajinské tovary /spolu s európskymi „zamaskovanými“ ako ukrajinské/ lavínou povalia na ruský trh. Samozrejme, podľa starých pravidiel, by nepodliehali clu a nemuseli by spĺňať prísne exportné pravidla. Ruský trh je samozrejme obrovský, ale predsa by pocítil vážne problémy.
Aby sa tak nestalo, Moskva automaticky začne brániť svoj trh a sprísni colné požiadavky voči importu a zavedie clá. Naopak, pretože clo na dodávky tovarov z EÚ bude na Ukrajine odteraz nulové, zaplavia ukrajinský trh tovary z únie. Analytici hovoria, že sa stane jednoduchá vec: Ukrajina čiastočne nadobudne obchodné vzťahy v Európe, ale úplne ich stratí v Rusku. Nedokáže však kompenzovať vzťahy s Ruskom tými európskymi. Ukrajinskí výrobcovia postupne skrachujú a Ukrajina sa premení na „banánovú“ republiku, kde si všetko „sprivatizujú“ zahraničné spoločnosti.
Experti prízvukujú, že v zóne voľného obchodu EÚ je takmer všetko – akurát okrem slobody. Iba mizerná časť ukrajinských výrobcov je pripravená pracovať podľa legislatívnych a kvalitatívnych štandardov EÚ. Inak nemajú šancu fungovať na tomto trhu. Ostatní sa musia „preškoliť“ a získať európske certifikáty, čo pre ukrajinské podniky bude obrovským, takmer neriešiteľným problémom: musia investovať obrovské finančné prostriedky na nákup moderných technológií. Kde by na to vzali? Východisko je jediné – predať podnik. A v tomto sa zhodujú takmer všetci analytici: ukrajinské podniky veľmi rýchlo sa dostanú do cudzích rúk a Ukrajina sa ozaj stane „banánovou“ republikou.
Ukrajinskí výrobcovia na európskom trhu nepochodia, ale ruský stratia. Preto drvivá väčšina ukrajinských expertov nerozdeľuje nadšenie prezidenta Porošenka: uvedomujú si, ako to môže dopadnúť na Ukrajine. Taktiež si uvedomujú aj to, že súčasným ukrajinským vodcom je to úplne jedno: majú svoje politické ciele a nezaujíma ich ani rozvoj krajiny, ani hospodársko-obchodne vzťahy, ba ani problémy obyvateľstva. Hrajú svoju hru.
Odborníci to však vidia celkom realisticky. Mnohí vo svojich komentároch prízvukujú, že ukrajinské hospodárstvo prudko klesne dole. Publicista a šéfredaktor ukrajinského analytického portálu Alternatíva Andrej Vadžra to vidí ešte pesimistickejšie a hovorí, že 1. november bol dňom pohrebu ukrajinského hospodárstva.
eu
.JPG)
.jpg)
.jpg)
