Textilná výroba v podtatranskom regióne má už viac ako 155-ročnú tradíciu. V roku 1860 bola v Kežmarku založená Mechanická pradiareň a tkáčovňa ľanu, ktorá bola prvou priemyselnou ľanárskou továrňou nielen na území vtedajšieho Uhorska a dnešného Slovenska. V minulosti firma Tatraľan zamestnávala stovky pracovníkov, dnes ich v meste pracuje už len 11.

“Spočiatku sa tu vyrobilo 200 ton ľanovej priadze a 700.000 metrov ľanového plátna. V tom čase vo fabrike pracovalo 200 robotníkov na 160 mechanických tkáčskych strojoch,” priblížil začiatky textilnej výroby v Kežmarku výkonný riaditeľ spoločnosti Tatraľan, s.r.o., Vincent Sokolák. “Medzi prvých majiteľov továrne patril Karol Wein, ktorý firmu rozšíril a zmodernizoval. Za jeho pôsobenia mala 400 mechanických tkáčskych strojov, bielidlo na trávniku a farbiareň plátna. Vyrábala najmä damašky, obrusy, uteráky, utierky, posteľnú bielizeň a vreckovky,” povedal výkonný riaditeľ.

Pred prvou svetovou vojnou ľanárska továreň spracovávala väčšinou suroviny domáceho pôvodu. “Dodávala výrobky nielen na domáci trh, ale aj do balkánskych štátov. Zamestnávala 500 tkáčov a 300 robotníčok, najmä krajčírky a vyšívačky. Počas prvej svetovej vojny sa ich počet zvýšil na 900, čo priamo súviselo so situáciou a vojnovým stavom,” informoval Sokolák. Po vojne došlo podľa jeho slov ku kríze ľanárskeho priemyslu na Slovensku. Tá sa dotkla aj tejto firmy. Časť strojov bola demontovaná a priestory boli prenajaté na armádne účely. Začiatkom januára 1945 bola výroba zastavená a majitelia továrne textilku evakuovali. O dva roky neskôr bola továreň znárodnená a premenovaná na spoločnosť Tatraľan, štátny podnik, ľanárske závody Kežmarok. Ten vznikol 26.7.1948. “Traduje sa a my za rok vzniku spoločnosti Tatraľan považujeme rok 1860, pretože firmy predtým boli našimi predchodcami,” uviedol Sokolák.

Ľan sa v tom období pestoval v okolí “kráľovského” mesta. Neskôr sa suroviny začali dovážať z Českej republiky, Poľska, Rumunska a Ázie. Po druhej svetovej vojne sa výrobky firmy začali vyvážať do zahraničia vo veľkom množstve. V roku 2001, po konkurze spoločnosti Tatraľan, a. s., sa zmenil vlastník a došlo aj k zmene názvu spoločnosti na Texilan. s.r.o., Kežmarok. K ďalšej zmene majiteľa spoločnosti došlo v roku 2004, keď spoločnosť prechádza do majetku  českej firmy SVITAP J.H.J, s.r.o, Svitavy a stáva sa jej dcérskou spoločnosťou. O rok neskôr fabrika nesie už svoj pôvodný názov Tatraľan. “V roku 2011 bola celá textilná výroba presťahovaná z dôvodu zefektívnenia do materskej spoločnosti v Česku a v Kežmarku ostal iba veľkosklad textilu a skupina obchodného oddelenia a vývoja špeciálnych tkanín ” doplnil Sokolák.

Tatraľan dodnes patrí k tradičným výrobcom bavlnených, poloľanových, ľanových a zmesových tkanín. V súčasnosti zabezpečuje produkciu v materskej spoločnosti a predáva bytový textil (uteráky, utierky, posteľnú bielizeň, obrusy), technické textílie (maliarske plátno, režné plátna, rukavicovinu) a špeciálne tkaniny pre silové zložky ministerstiev obrany, vnútra a financií SR. “Kežmarská spoločnosť je dlhoročným partnerom a. s. Zekon Michalovce, kde zo špeciálnych tkanín firma zhotovuje maskovacie poľné rovnošaty pre potreby slovenskej armády,” uviedol výkonný riaditeľ. Dodal, že podľa NATO je tkanina určená pre silové zložky Ministerstva obrany SR vysoko hodnotená a zaraďuje sa k špičke oblečenia tohto druhu na svete. “V súčasnosti spoločnosť Tatraľan v Kežmarku zamestnáva 11 zamestnancov a venuje sa vývoju a obchodovaniu so špeciálnymi tkaninami určenými na maskovacie odevy pre silové zložky,” priblížil Sokolák.

Objekt, v ktorom sídlila fabrika Slovenka v B.Bystrici,pripomína jej dávnu slávu

Fabrika Slovenka v Banskej Bystrici bola kedysi pýchou pletiarskeho priemyslu na území bývalého Československa. Hoci spoločnosť stále funguje v meste pod Urpínom na novej adrese, po niekdajšej fabrike zostal v centre mesta iba skelet, okolo ktorého je už päť rokov ticho. Podobne, ako tomu bolo v prípade viac ako 30 rokov nedostavanej autobusovej stanice, aj táto stavba mieri do ankety “O najväčšie strašidlo” krajského mesta.

Podľa informácií z magistrátu sa v blízkom čase nič nezmení. Keďže areál je v súkromných rukách, mesto nemá žiadne páky na to, aby s objektom bývalej fabriky významnejšie pohlo. Na jeseň minulého roka sa vedenie mesta informovalo u súčasného majiteľa na budúcnosť areálu na Striebornom námestí. Dozvedelo sa, že pre investora údajne “teraz nie je ten správny čas”.

Ešte v roku 2009 tam plánoval banskobystrický podnikateľ a spevák Karol Konárik vybudovať na rozlohe 14.564 metrov štvorcových 11-poschodový hotel a obchodno-oddychový komplex Slovenka Resort. Z bývalých budov konfekcie a pradiarne mali byť byty. Médiám ukázal aj vizuály, ako bude vyzerať nákupné centrum, byty, wellness, parkovací dom, kongresová sála a hotel s vyhliadkovou reštauráciou. Prípravné a búracie práce trvali asi 1,5 roka.

V roku 2011, keď sa mali začať stavebné práce, Konárik nečakane oznámil, že areál predal levickej firme Dituria, ktorej už predtým patrila časť pozemkov v zadnom trakte.

História spoločnosti Slovenka siaha do začiatku minulého storočia do Turčianskeho Svätého Martina. Táto továreň na pletený a tkaný tovar bola prvou samostatnou slovenskou pletiarskou fabrikou a je najstaršou na území dnešného Slovenska. Stavba továrne v dnešnom Martine sa začala v roku 1921, keď Jan Országh st. za finančnej pomoci svojich spolupracovníkov doviezol z Anglicka prvé pletiarske stroje.

V roku 1951 Slovenka zmenila svoje sídlo a presťahovala sa do Banskej Bystrice. Okrem výroby bielizne začala aj s výrobou vrchného ošatenia, najmä pánskych športových košieľ, dnešných polokošieľ. V roku 1954 bola Slovenka druhým najlepším a najvýznamnejším podnikom pletiarskeho priemyslu v rámci Česka a Slovenska.

V roku 1989 vznikol štátny podnik Slovenka Banská Bystrica. V nasledujúcich rokoch výrazne zvýšila podiel exportu, vzrástol vývoz do západoeurópskych krajín.

Súčasná história firmy sa začala písať v roku 2009 pod novým názvom SLOVENKA-Silver, s. r. o. Začalo sa obdobie výrazných organizačných zmien, ktorých cieľom bolo stabilizovať vývoj firmy a budovať širšiu sieť maloobchodných predajní a zároveň rozširovať ponúkaný sortiment výrobkov. V roku 2011 sa firma presťahovala na novú adresu.