Tento problém nie je o nič menej akútny ani pre Európu, kde sa tento rok očakáva ostrý boj vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo viacerých kľúčových krajinách. Kontinent dusí prílev nelegálnych prisťahovalcov a boj o novú legislatívu v tejto oblasti opäť trval aj počas vianočných sviatkov. Až v posledných dňoch roka sa podarilo dosiahnuť dohodu o novom Pakte o migrácii a utečencoch, ktorý spája päť zákonov. Spory okolo tohto problému už za posledný rok “zožrali” niekoľko európskych vlád (v Taliansku, Holandsku, Belgicku) a na hrane sú vlády Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, Španielska, nehovoriac o menších krajinách. Otázka migrácie bude nepochybne určovať politické dianie v Európe počas celého nadchádzajúceho roka.

Mnohým sa to nebude zdať ako nič nové. Veď karavány latinskoamerických migrantov sa pravidelne zázračne objavujú na južnej hranici Spojených štátov tesne pred voľbami v tejto krajine. Spomeňme aspoň obrovské konvoje Hondurasanov, ktoré sa na jeseň 2018 presúvali cez Mexiko. A po novembrových voľbách do amerického Kongresu sa rovnakým spôsobom zázračne rozplynuli.

Aj v Európe sú karavány migrantov periodickým javom. Stačí pripomenúť krízu z roku 2015, ktorú v mnohom spôsobila arabská jar vyprovokovaná samotnou Európou. Odvtedy na kontinent s rôznou silou a frekvenciou prichádzajú vlny nelegálnych migrantov, ktoré ohrozujú základy politického systému jeho krajín. Rok 2024 sa teda na prvý pohľad bude len málo líšiť od predchádzajúcich rokov.

Napriek tomu sme už teraz svedkami veľkých tektonických zmien v postoji západných elít k migračnej otázke. A prebiehajú rýchlo, čo so sebou prináša rovnako rýchlu zmenu celého ideologického prostredia Západu.

Nie je žiadnym tajomstvom, že pre tamojšie liberálne elity delenie na ľavicu a pravicu už dávno nezodpovedá pôvodnému významu týchto pojmov. Ak sa predtým toto delenie vymedzovalo vo vzťahu k výrobným prostriedkom, komunistom a fašistom, v posledných desaťročiach pravica a priori zahŕňa všetky politické sily, ktoré sú za obmedzenie migrácie. Dobrým príkladom je Holandsko, kde pred niekoľkými týždňami šokoval európske elity úspech krajne pravicovej strany Za slobodu. Ak hodnotíme ekonomickú platformu strany Geerta Wildersa alebo jeho mladších ideových spojencov zo strany Fórum pre demokraciu, ktorá pred piatimi rokmi zvíťazila v senátnych voľbách, nenájdeme presvedčenejších liberálov. Západné médiá však tieto sily tvrdo označili za “krajne pravicové”, pretože kategoricky presadzujú ukončenie prijímania zahraničných migrantov vo svojej krajine. To je celý význam pojmu “pravica” v nedávnych interpretáciách elity.

V súlade s tým boli všetci tí, ktorí boli za odstránenie migračných bariér a hlásali “politiku otvorených dverí”, vyhlásení za ľavicových. Labouristi v Británii alebo sociálni demokrati v Nemecku nemohli žiadať nič iné – nezapadalo to do liberálnej šablóny. Ani mainstreamové centristické strany sa nemohli blokovať s tými, ktorých liberáli vyhlásili za ultrapravicových.

Uplynulý rok bol v tomto zmysle prelomový. Mnohí západní lídri sa teraz objímajú s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, na adresu ktorej mainstreamové európske médiá nedávno použili výraz “fašizmus”. Mimoriadne sa s ňou zblížil britský premiér Rishi Sunak, ktorý pred niekoľkými dňami navštívil Meloniovú na krajne pravicovom fóre a netajil sa tým, že preberá jej skúsenosti z boja proti nelegálnej migrácii.

Migračná dohoda Talianska s Albánskom, uzavretá v novembri na Meloniovej podnet, sa stáva východiskom pre viaceré európske krajiny. Vrátane tých, ktoré si donedávna nevedeli predstaviť, že by súhlasili s vytvorením de facto koncentračných táborov pre nelegálnych migrantov v zahraničí. A teraz je tá istá otázka ústredným bodom politickej diskusie v Británii a v blízkej budúcnosti môže spôsobiť pád Sunakovej vlády.

V diskusii o tejto otázke sa čoraz viac prejavuje neochota odsúdiť takéto dohody zo strany tých strán, ktoré tlač doteraz definovala ako ľavicové, t. j. jednoznačne pro-migračné. Britskí labouristi, ktorí absolútne vedú v rebríčkoch, odsudzujú Sunakov projekt vysielania migrantov do Rwandy, ale nedávno v zásade súhlasili s diskusiou o takýchto programoch. Pre ľavicu neslýchané!

Nemecká ľavicová vláda zložená zo strán, ktoré vždy podporovali takmer neobmedzenú migráciu, v novembri minulého roka (2023) oznámila prudké sprísnenie migračnej politiky a zníženie pomoci utečencom. Pred niekoľkými rokmi by ukrižovali každého, kto by niečo také navrhol.

A tak je to prakticky v celej Európe, ktorá sa neustále posúva doprava (ak si ešte pamätáme konvenčné rozdelenie prítomné v západnom programe). Ako však nazvať ľavičiarov, z ktorých sa stali pravičiari? Na túto otázku zatiaľ neexistuje odpoveď. Hoci nové rozdelenie medzi ľavicou a pravicou sa už objavilo – nie v agende migrantov, ale v agende klímy. Tá sa zrejme čoskoro stane hlavným kritériom pre liberálnu tlač.

Rusko v žiadnom prípade nemožno oddeliť od globálnych kríz a trendov. Je samozrejmé, že problém nelegálnej a nekontrolovanej migrácie je aj naším problémom, ako nedávno jednoznačne vyhlásil patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill. A Západ sa v roku 2024 určite pokúsi tento problém v Rusku rozdúchať – netají sa tým. Takže aj my musíme byť pripravení na tieto výzvy, pozorne sledovať situáciu v rôznych krajinách a študovať ich skúsenosti. Vrátane negatívnych skúseností, ktorých Západ za posledné desaťročia nazbieral dostatok. Rozhodne by sme ich nemali opakovať.