Bratislava 16. júla 2015 (HSP-Dmitry Lovetsky)
Už sme si zvykli, že v denníkoch ako Sme existuje iba jeden superhrdina – USA a banda darebákov na čele s Ruskom. Od tejto premisy sa odvíja celá propaganda, len kulisy sa menia. Tému Ruska pre denník Sme už roky pokrýva redaktorka Petra Procházková. Tá sa v svojom poslednom článku, ktorý vyšiel včera, vyznáva zo svojho vzťahu k Rusku a k ľuďom, ktorí k tejto krajine patria.
Vo svojej vyššie spomínanej reportáži o Donecku autorka Petra Procházkova opisuje situáciu jednej vojnou postihnutej rodiny, ktorú využíva na svoje “objektívne” reportáže. Ako píše, sem tam Sveťu využijem na moje novinárske ekvilibristiky, občas mi pomôže jej svedectvo dokresliť kolorit donbaskej reality, ale už ju na prácu nepotrebujem. Všetko zaujímavé mi dávno povedala, vyznáva sa zo svojho “priateľstva” so Sveťou autorka, podľa ktorej je Sveťa naliehavo zúfala až otravná pretože nazbierané ľudské nešťastie človeka nedojíma, ale unavuje. Rodinu o ktorej píše tvoria jej “priateľka” Sveťa, smútkom zožierajúci sa alkoholik Serioža, ktorému granát roztrhal syna, jej sedemdesiatdva ročná matka a tridsaťosemročná mentálne retardovaná sestra, Svetine dve deti a jej brat Jurij, ktorému črepina odtrhla obe nohy.
Sveťa ako jediná živiteľka rodiny, kde okrem deti sa musí ešte starať o matku, mentálne postihnutú sestru a invalidného brata vysvetľuje, že keď utíchne paľba, musí rýchlo kúpiť karfiol, lebo ten sa dá ľahko uvariť a zaženie hlad.
Pristihnem sa že Sveťin prejav nepočúvam, ona mi rozpráva o živote a smrti, zatiaľ čo si ja plánujem dovolenku, cynicky konštatuje autorka a pokračuje: Cítim výčitky hoci si to Sveťa tak trochu zavinila sama. Vraj sa tak nemá písať, ale to že je niekto chudobný a v ohrození života ešte neznamená, že je dobrý, slušný a sympaticky. Keď sa totiž vlani v máji konalo referendum de facto o pripojení Donbasu k Rusku, Sveťa s celou rodinou bežala k urne a užuž videla ako svojho prezidenta Vladimíra Putina. Ten sa vraj o blaho svojich občanov dokáže postarať. Nie je teda správne, že za tento svoj čin nesie ako svojprávna dospela osoba dôsledky? Alebo sú odtrhnuté nohy brata a smrť nevlastného syna príliš? Kladie si rečnícku otázku autorka podľa ktorej by sa podpora Putinovi zrejme mala trestať smrťou, či aspoň odtrhnutím nôh.
Martin Brandt