Po tom, ako bola Ursula von der Leyenová znovuzvolená do funkcie predsedníčky Európskej komisie prisľúbila, že v rámci svojich plánov na druhé funkčné obdobie vytvorí miesto pre komisára pre obranu. Nech to bude ktokoľvek, bude mať ťažkú úlohu – zjednotiť priemysel, ktorý je už dlho roztrieštený.

Plány na zjednotenie pravidiel na jednotnom trhu vždy narážajú na odpor krajín, ktoré by na tom stratili – a ešte viac v tomto citlivom a do veľkej miery národnom odvetví. Mnohí európski lídri však tvrdia, že je to jediný spôsob, ako vybudovať rodiaci sa priemysel EÚ a udržať blok v bezpečí, keďže Rusko je čoraz silnejšie a podpora USA potenciálne slabne.

Výdavky

Mnohí politici si začali pripúšťať, že Európa, ktorá bola dlho zvyknutá šetriť na svojich vojenských výdavkoch, musí po prepuknutí vojny na Ukrajine zvýšiť svoje investície do tohto odvetvia.

„Od roku 1999 do roku 2021 vzrástli spoločné výdavky na obranu v bloku o 20 %,zatiaľ čo v Rusku to bolo o 300 % a v Číne o 600 %,“ uviedla von der Leyenová v politickom manifeste zverejnenom 18. júla.

Domáci priemysel EÚ však nie je dostatočne silný ani na to, aby uspokojil tento slabý dopyt: väčšina obranných akvizícií členských štátov sa stále realizuje mimo Európy.

Globálnemu trhu dominujú americké spoločnosti. V rámci Európy je na čele britská spoločnosť BAE systems, ktorej tržby v oblasti obrany sú takmer dvojnásobné v porovnaní s jej najbližším konkurentom v EÚ, talianskou spoločnosťou Leonardo. Nasledujú spoločnosti Airbus, Thales a Rheinmetall AG.

V dodávateľskom reťazci tak zostáva niekoľko medzier. V marcovom článku pre Carnegieho nadáciu pre medzinárodný mier, analytička Sophia Beschová uvádza dve oblasti, ktoré chýbajú v obranných schopnostiach EÚ : munícia a dohľad.

A politika riešenia týchto problémov je zložitá.

Zatiaľ čo EÚ je zvyčajne zodpovedná za zjednotenie národných trhov, vojenskú politiku si hlavné mestá dôkladne strážia. Systém práva veta členských štátov tiež umožňuje blokovať rozhodnutia Bruselu v oblasti obrany vrátane podpory pre Ukrajinu. Právo veta využilo v tejto veci napríklad Maďarsko.

„To všetko stavia EÚ do nevýhodnej pozície, a to aj napriek určitej spolupráci a fúziám,“ uviedol Dylan Macchiarini Crosson, výskumný pracovník bruselského think tanku Centrum pre európske politické štúdie, pre Euronews.

„Obranná priemyselná základňa EÚ je v súčasnosti neuveriteľne roztrieštená,“ povedal Crosson. „Európske spoločnosti vo veľkej miere stále reagujú na potreby jedného národného klienta –ministerstva obrany,“ uviedol.

S jeho analýzou súhlasia aj politici v Bruseli : „Neexistuje dostatok finančných prostriedkov, koordinované plánovanie a skutočný jednotný trh pre obranný priemysel,“ povedala poslankyňa Európskeho parlamentu Nathalie Loiseauová (Francúzsko/Renew Europe). „Nemôžeme pokračovať v súčasnom stave,“ vyjadrila sa.

Zložitá úloha

Náprava týchto problémov bude pre staronovú predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú zložitou úlohou.

Jednou z možností je vyčleniť prostriedky z vlastného rozpočtu EÚ, ktorý predstavuje približne 170 miliárd eur ročne, a ktorý von der Leyenová sľúbila zrevidovať tak, aby bol “adresnejší a účinnejší“.

V stratégii, ktorú Komisia predstavila v marci, sa už zaviazala zmobilizovať investície do obranného sektora v hodnote 1,5 miliardy EUR v priebehu troch rokov, avšak pre priemysel je túto suma nedostatočná.

Burkard Schmitt riaditeľ ASD Europe, lobistickej skupiny zodpovednej za obranný a bezpečnostný sektor, povedal pre Euronews: „Zvýšenie rozpočtu, ktoré v súčasnosti vidíme, nie je na takej úrovni, ktorá by bola potrebná na zabezpečenie, aby sa Európa mohla brániť.“

„Priemysel sa usiluje o lepšie plánovanie, ako aj o viac finančných prostriedkov,“ dodal Schmitt.

„Aby sme boli efektívnejší a znížili náklady, myslím si, že by bolo dôležité, aby európske členské štáty synchronizovali svoje potreby,“ povedal Schmitt a dodal: „Stále chýba jasnosť, prehľadnosť a spoľahlivosť s ohľadom na budúcnosť.“

Nariadenia a smernice

Ako jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je stanovenie noriem prostredníctvom nariadenia- a vo vydávaní smerníc a nariadení je EÚ priekopníkom.

„V Európe sa existujúce normy často ignorujú,“ poznamenal Crosson. Vysvetlil, že to znamená, že napríklad Ukrajina môže dostať vybavenie, ktoré nie je pripravené na použitie – zbrane s nábojmi, ktoré navzájom nie sú kompatibilné.

„EÚ by mala naďalej využívať svoju regulačnú silu, aby v tejto oblasti plnila úlohy,“ povedal Crosson.

„Aj to sa však môže ukázať ako zložité,“ doplnila Sascha Ostaninová, politická pracovníčka Centra Jacquesa Delorsa. „Hlavní výrobcovia obranných zariadení v Európe – Nemecko, Francúzsko a Taliansko – by privítali zvýšenie objednávok,“ povedala a dodala : „Táto výrobná nerovnováha však znevýhodňuje ostatné členské štáty.“

„Dokonca ani bruselské dotácie nie vždy fungujú dostatočne na to, aby presvedčili neochotné národné vlády, aby sa združili do klubu EÚ 27,“ tvrdí.

„V mnohých prípadoch členské štáty EÚ radšej realizujú svoje obranné projekty bilaterálne alebo trilaterálne, aby sa vyhli dodatočnej záťaži vyplývajúcej z koordinácie EÚ,“ povedala Ostaninová.

Európske?

Hlavnou politickou výzvou pre nového komisára alebo komisárku pre obranu bude otázka, do akej miery by sa potreby EÚ mali uspokojovať z domácich zdrojov.

V nedávnej stratégii EÚ sa navrhlo, že do roku 2030 by 35 % výdavkov na obranu malo pochádzať z vnútroblokových zdrojov – čo je pomerne skromné číslo, ktoré však stále predstavuje výrazný nárast oproti 22 %, ako to bolo tesne po ruskej invázii.

Európa má jasné dôvody, prečo chce posilniť svoj vlastný priemysel – v neposlednom rade sa obáva druhej Trumpovej vlády v USA, ktorá by mohla oslabiť záväzky USA voči NATO.

„Spoliehať sa na americké zbraňové systémy už raz bolo možné – bezprostredne po ruskej invázii v plnom rozsahu. Bolo by však nerozvážne, keby sa na to Európania znova spoliehali,“ povedal Crosson.

Mnohí poznamenávajú, že daňoví poplatníci tiež skôr podporia výdavky, ktoré podporujú európske pracovné miesta. „Vo svete, kde veľkí hráči uprednostňujú svoj vlastný obranný priemysel, by sme nemali byť naivní a mali by sme budovať európske preferencie,“ povedala poslankyňa Loiseauová.

„Musíme si predstaviť ad hoc koalície tých, ktorí sú schopní a ochotní zvýšiť a posilniť európsku obranu,“uviedla. „Tieto koalície by mali zahŕňať krajiny ako Spojené kráľovstvo a Nórsko,“ dodala.

Niektorí tvrdia, že vzhľadom na dlhodobý charakter tejto činnosti bude musieť byť nový komisár EÚ pre obranu predovšetkým trpezlivý.

„Po desaťročiach nedostatočných investícií a znižovania výrobných kapacít sa táto úprava nemôže uskutočniť zo dňa na deň,“ povedal Schmitt.

„Bolo by múdre dôkladne posúdiť, aby sme určili, v prípade ktorých spôsobilostí môžeme akceptovať závislosť od neeurópskych zdrojov a v prípade ktorých spôsobilostí by sme sa mali radšej spoliehať na európskych výrobcov,“ dodal.

Prečítajte si tiež :

• Kto bude členom budúcej Európskej komisie?
• Zelenského veľmi komplikovaná otázka