Nemecká kandidátka Ursula von der Leyenová získala 18. júla súhlas poslancov Európskeho parlamentu na druhé funkčné obdobie vo funkcii predsedníčky Európskej komisie a teraz musí zostaviť svoj špičkový tím komisárov. Ide o najvyšších predstaviteľov exekutívy EÚ, pričom z každého členského štátu pochádza jeden.
Podobne ako ministri v národných vládach, každý z nich má na starosti podrobnú politickú agendu, napríklad obchodnú politiku, migráciu alebo riadenie rozpočtu EÚ.
Von der Leyenová si môže vybrať, ako navrhne a rozdelí ministerské portfóliá – a prisľúbila niektoré noviny, napríklad v oblasti obrany a bývania.
Hoci požiadala o formálne nominácie do konca augusta, mnohé mená už boli oznámené alebo unikli – a zdá sa, že väčšina lídrov ignoruje jej požiadavku navrhovať mužov aj ženy, aby sa zabezpečila rodová vyváženosť.
Kompletný zoznam kandidátov bude Európskemu parlamentu predložený na jeseň – a každý z nich bude pred hlasovaním poslancov EP podrobený “grilovaniu“ v špecializovaných výboroch.
Euronews sa pozrel na to, koho by jednotlivé krajiny mohli vyslať do Bruselu a za aké pozície budú lobovať.
Rakúsko, Belgicko
Dohoda vládnej koalície umožňuje stredopravej Rakúskej ľudovej strane (ÖVP) vybrať komisára, hoci ich koaliční partneri, Zelení, spochybnili, či to po odstúpení premiéra Sebastiana Kurza stále platí. Vyzerá to tak, že ÖVP uprednostňuje súčasného ministra financií Magnusa Brunnera a ministerku európskych záležitostí Karoline Edtstadlerovú ako mužskú a ženskú variantu. Zelení navrhli ako kompromis Othmara Karasa z ÖVP, bývalého podpredsedu Európskeho parlamentu.
V Bruseli sa povráva, že Rakúsko by mohlo dostať rezort poľnohospodárstva, keďže von der Leyenová ho chce zveriť niekomu z vlastnej Európskej ľudovej strany. Niektorí spomínajú aj finančné služby.
Po júnových federálnych voľbách sa Belgicko pokúša vytvoriť vlastnú vládu z pravdepodobnej koalície piatich strán. V rámci týchto rozhovorov sa pravdepodobne dohodnú aj najvyššie pozície vrátane komisára EÚ.
Podľa zdrojov oboznámených s koaličnými rozhovormi najväčšia strana, konzervatívna Nová flámska aliancia (N-VA), už využila väčšinu svojich pák na získanie premiérskeho postu. Úloha v EÚ by teda mohla pripadnúť mladšiemu partnerovi – s najväčšou pravdepodobnosťou centristickému Reformnému hnutiu (MR).
Medzi možných kandidátov z MR patrí súčasný komisár Didier Reynders a Sophie Wilmèsová, bývalá premiérka, ktorá je teraz poslankyňou EP. Ak výber pripadne flámskej socialistickej strane Vooruit, pravdepodobným menom bude belgický minister zdravotníctva Frank Vandenbroucke.
Pravdepodobné portfólio závisí od kandidáta: v prípade Reyndersa ide o ekonomické záležitosti, v prípade Wilmèsovej o zahraničné záležitosti, v prípade Vandenbrouckeho to je zdravotníctvo.
Bulharsko, Chorvátsko a Cyprus
Bulharsko sa nachádza v politickej kríze po tom, ako začiatkom mesiaca zlyhal posledný pokus o vytvorenie menšinovej vlády pod vedením stredopravej strany GERB. Tým sa Bulharsko priblížilo k ďalšiemu kolu volieb a diskusie o komisároch EÚ alebo ich portfóliách sa zatiaľ odsunuli zo stola.
Súčasnou bulharskou komisárkou pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež je Iliana Ivanová. Nahradila Mariu Gabrielovú, ktorá v máji 2023 odstúpila, aby sa ujala úlohy zostaviť novú koaličnú vládu.
Viaceré zdroje pre Euronews uviedli, že súčasná podpredsedníčka EK , Chorvátka Dubravka Šuicová, pravdepodobne zostane vo funkcii. Nedávno sa rozhodla zostať vo funkcii komisárky pre demokraciu a demografiu napriek tomu, že po júnových voľbách mala alternatívnu možnosť pôsobiť ako poslankyňa Európskeho parlamentu. Šepká sa, že Šuicová je potenciálnou kandidátkou pre oblasť zdravotníctva, hoci v jej nedávnom príspevku na X prejavila záujem o problematiku bývania.
Kandidát z Cypru nie je známy a súčasná komisárka Stella Kyriakidesová oznámila, že sa do EK nevráti. Cyprus má záujem o novozvoleného komisára pre oblasť Stredozemného mora.
Česko
Premiér Petr Fiala v príspevku na X oznámil, že jeho vláda sa „jednomyseľne zhodla“ na ministrovi priemyslu a obchodu Jozefovi Síkeľovi ako kandidátovi na českého komisára.
Síkela je v Bruseli známy svojou kľúčovou úlohou počas českého predsedníctva, keď dosiahol dohodu o obmedzení cien plynu s cieľom znížiť závislosť od ruských fosílnych palív. Vyhlásil, že „zvolá toľko zasadnutí Rady pre energetiku, koľko bude potrebné“.
Zdá sa, že Česko ignorovalo žiadosť von der Leyenovej, aby navrhla mužských aj ženských kandidátov, ale v hre bola údajne aj nová europoslankyňa Danuša Nerudová.
V ďalšom príspevku na X Fiala požadoval funkciu, ktorá by odrážala miesto Česka v „strede Európy“. Síkela by vďaka svojim skúsenostiam s vyjednávaním mohol byť silným kandidátom na post v oblasti energetiky alebo obchodu.
Dánsko, Estónsko a Fínsko
Zatiaľ to síce nie je potvrdené, ale Dánsko by mal v EK zastupovať socialista Dan Jørgensen, minister pre globálnu klimatickú politiku a rozvoj. Do roku 2013 bol podpredsedom Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie a bol tipovaný na rezort súvisiaci s klímou.
Európska rada už nominovala premiérku Kaju Kallasovú na post najvyššej diplomatky, formálne známe ako vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, hoci toto vymenovanie musí ešte potvrdiť Európsky parlament. V čase, keď bola Kallasová premiérkou, bola jedným z najsilnejších hlasov odsudzujúcich ruskú inváziu na Ukrajinu a presadzovala sankcie a vojenskú podporu.
Fínsky premiér Petteri Orpo v júni potvrdil, že kandidátkou Fínska na post komisárky je poslankyňa Európskeho parlamentu Henna Virkkunenová. Virkkunenová sa stala členkou Európskeho parlamentu v roku 2014 po tom, ako pôsobila v rôznych funkciách vo fínskej vláde vrátane funkcie ministerky školstva, verejnej správy a dopravy. Jednou z jej priorít je oblasť bezpečnosti, ale diplomati šepkajú aj o oblasti, ktorá súvisí s konkurencieschopnosťou. Ako poslankyňa Európskeho parlamentu sa Virkunnenová aktívne venovala otázkam súvisiacim s dopravou, energetikou a digitálnymi záležitosťami.
Francúzsko a Nemecko
Prezident Emmanuel Macron ešte 27. júna podľa správy denníka Le Monde potvrdil svoj zámer opätovne vymenovať súčasného komisára Thierryho Bretona. Odvtedy Macron v parlamentných voľbách prepadol. Politická nestabilita vo Francúzsku a zmena premiéra by ešte mohli viesť k navrhnutiu nového mena. Breton bol predtým generálnym riaditeľom technologickej spoločnosti Atos a ministrom hospodárstva, financií a priemyslu. Niektorí naznačujú, že by mohol byť opätovne vymenovaný za komisára pre vnútorný trh, čo je funkcia, ktorú zastáva od roku 2019.
Nemka Ursula von der Leyenová, ktorú vymenovali lídri EÚ a zvolili v tajnom hlasovaní zákonodarcovia v Európskom parlamente, je prvou oficiálne potvrdenou členkou kolégia a bude zastávať funkciu predsedníčky.
Grécko
Odchádzajúci podpredseda Komisie Margaritis Schinas je údajne kandidátom premiéra Kyriakosa Mitsotakisa. Iné zdroje však uvádzajú, že bývalý predseda Výboru regiónov EÚ Apostolos Tzitzikostas si zvyšuje šance. V Aténach sa hovorí, že pravdepodobnou kandidátkou je ministerka vnútra Niki Kerameusová.
Mitsotakis zohral zásadnú úlohu pri zabezpečení druhého funkčného obdobia von der Leyenovej a na oplátku môže očakávať kľúčové portfólio. Vo viacerých rozhovoroch sa zmienil o tom, že by sa chcel uchádzať o rezort hospodárstva alebo obrany. Tzitzikostas by mohol byť tiež dobrým kandidátom na post ministra pre politiku súdržnosti.
Maďarsko, Írsko a Taliansko
Vláda Viktora Orbána zatiaľ nemenovala kandidáta, ale na tento post sa najčastejšie tipujú dve osoby: súčasný komisár EÚ Oliver Várhelyi a poslankyňa EP Enikő Győriová.
Diplomati EÚ uvádzajú, že Budapešť stále dúfa, že získa portfólio rozširovania hraníc, hoci je zriedkavé, aby si krajina ponechala tú istú osobu na tom istom poste.
Michael McGrath je kandidátom írskej vlády na post komisára. Od decembra 2022 do júna 2024 bol ministrom financií a predtým ministrom pre verejné výdavky. Pomáhal vytvoriť írsky štátny investičný fond, ktorý využíva neočakávané výnosy z dane z príjmov právnických osôb na zníženie poplatkov za štúdium, účtov za energie a nákladov na starostlivosť o deti. Írsko sa pravdepodobne bude usilovať o portfólio zamerané na ekonomiku, napríklad finančné služby.
V Taliansku je jedným z často spomínaných mien minister pre Európu Raffaele Fitto, ktorý je v súčasnosti zodpovedný za taliansky fond na obnovu a odolnosť. Je bývalým predsedom pravicovej skupiny ECR a v medzi poslancami EP je populárny. Premiérka Giorgia Meloniová jeho nomináciu pravdepodobne podporí. A ak nie, mohla by navrhnúť diplomatku a súčasnú šéfku špionáže Elisabettu Belloniovú. Fitto by mohol byť vhodným kandidátom na vytúžené portfólio Talianska, ktoré by zahŕňalo politiku súdržnosti – riadenie jednej tretiny rozpočtu EÚ – a dohľad nad fondom na obnovu a odolnosť bloku a riadenie plánu von der Leyenovej na zníženie administratívnej záťaže. V prípade Bellonovej by to mohlo byť portfólio potravín (vrátane poľnohospodárstva a bezpečnosti potravín) alebo priemyslu.
Lotyšsko, Litva a Luxembursko
Lotyšsko sa opäť rozhodlo vyslať do Bruselu tú istú osobu, podpredsedu Komisie Valdisa Dombrovskisa, ktorý je v súčasnosti zodpovedný za obchod a hospodárstvo. Krajina sa bude pravdepodobne usilovať o hospodárske portfólio spojené s konkurencieschopnosťou alebo rastom. Dombrovskis by však mohol pomôcť aj s hospodárskou obnovou Ukrajiny vzhľadom na jeho blízkosť k tejto problematike alebo s bezpečnosťou EÚ.
Pravdepodobným kandidátom Litvy je minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Ak by sa tak stalo, pravdepodobne by sa usiloval o úlohu v oblasti zahraničnej politiky zameranú na vonkajšie vzťahy, napríklad na rozširovanie EÚ alebo obranu. Verejne ho podporuje Manfred Weber, líder celoeurópskej stredopravej politickej skupiny EPP.
Podľa koaličnej dohody Luxemburska by mal byť kandidátom poslanec Európskeho parlamentu Christophe Hansen, ktorý by mal nahradiť súčasného luxemburského komisára pre zamestnanosť a sociálne veci Nicolasa Schmita – hlavného kandidáta socialistov v nedávnych voľbách do EÚ.
Hansen má skúsenosti z práce vo výboroch Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod, zamestnanosť a sociálne veci, dopravu a cestovný ruch. Diplomati EÚ však naznačili, že Hansen by mohol dostať aj poľnohospodárstvo, ktoré chce von der Leyenová prenechať svojej vlastnej Európskej ľudovej strane.
Malta
Premiér Robert Abela potvrdil, že Malta si do Európskej komisie vybrala Glenna Micallefa. Je to bývalý šéf kancelárie premiéra a bude prvým nepolitikom, ktorý sa stane maltským komisárom.
V rozhovore pre maltské médiá premiér potvrdil svoj výber a vysvetlil, že sa chcel vyhnúť výberu niekoho zo svojej vlády, keďže „krajina potrebuje sústredenú prácu na ministerstvách“.
Abela predtým vybral ministra zdravotníctva Chrisa Fearneho, lenže on je teraz súdený v súvislosti s korupčným škandálom týkajúcim sa privatizácie nemocníc. Po pôvodnom súdnom rozhodnutí Fearne stiahol svoju kandidatúru na člena EÚ, hoci trvá na svojej nevine.
Holandsko a Poľsko
Holandský premiér Dick Schoof zvolil bezpečnú cestu a rozhodol sa opätovne vymenovať svojho súčasného komisára Wopkeho Hoekstru. „Holandsko tak získalo silného kandidáta na významné portfólio,“ uviedol Schoof v príspevku na X. Holandsko sa pravdepodobne bude usilovať o post súvisiaci s financiami, obchodom alebo ekonomikou.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa už skôr nechal počuť, že sa uchádza o najvyšší post v Bruseli. Hlavné diplomatické miesto však bolo zverené Kallasovej. Nie je jasné, či by Sikorski opustil svoju vládnu funkciu kvôli nižšej pozícii, ako je komisár pre obranu. Niektoré médiá tiež tipovali Piotra Serafina na post spojený s energetickou politikou. Serafin je v súčasnosti poľským veľvyslancom pri EÚ a predtým bol šéfom štábu premiéra Donalda Tuska, keď viedol Európsku radu.
Portugalsko a Rumunsko
Miguel Poiares Maduro, bývalý minister pre regionálny rozvoj, je tipovaný ako ďalší kandidát Portugalska na post komisára pre výskum, inovácie a vedu, a teda rezort, ktorý Portugalsko v minulosti zastávalo. Maduro by tiež mohol byť kandidátom na post ministra poľnohospodárstva.
Poiares Maduro je spojený so stredopravou stranou PSD, ktorá je súčasťou Európskej ľudovej strany von der Leyenovej.
Rumunský prezident Klaus Iohannis bol v minulosti označovaný za kandidáta na post šéfa Európskej komisie a navrhol sa aj na najvyšší post v NATO. Nie je však jasné, či by opustil Bukurešť kvôli nižšej pozícii, keďže by to mohlo urýchliť predčasné voľby. Medzi ďalšie menápatria europoslanci Siegfried Mureşan, ktorý bol kandidátom na komisára v roku 2019, a Mihai Tudose, vplyvný politik v župe Tulcea. Výber Tudoseho by von der Leyenovej umožnil posilniť zastúpenie ľavého stredu v jej kolégiu – čo sa môže ukázať ako rozhodujúce, keďže sa na jeseň bude usilovať získať hlasy 136 socialistov v parlamente.
Slovensko
Slovenský prezident Peter Pellegrini potvrdil, že za komisára opätovne vymenuje Maroša Šefčoviča, na jeho už štvrté funkčné obdobie. Šefčovič, kariérny diplomat, ktorý pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v EÚ, od svojho nástupu do Komisie prevzal všetky úlohy, ktoré mu boli pridelené, od ľudských zdrojov a digitálnej politiky až po zmenu klímy a brexit.
Slovensko by pravdepodobne najviac zaujímala niektorá z výraznejších politických tém mandátu, ako je konkurencieschopnosť, priemysel, energetika alebo zelená dohoda. Podobne ako mnohí iní, aj Pellegrini sa vraj usiluje o silné ekonomické portfólio.
Slovinsko, Španielsko a Švédsko
Slovinskou voľbou bude Tomaž Vesel, doterajší predseda národného účtovného dvora. Jeho kandidatúru oznámil premiér Robert Golob ešte pred voľbami do EÚ. Golob sa v apríli vyjadril, že uprednostňuje určité portfóliá, ako napríklad demokraciu, hospodársku súťaž, rozpočet alebo finančné služby.
Španielka Teresa Riberová, jedna z najvplyvnejších ministeriek vo vláde Pedra Sáncheza, je oficiálnou kandidátkou na miesto v kolégiu komisárov – a Madrid chce niečo na oplátku za to, že sa vzdá takej dôležitej politickej postavy. Vláda vedená socialistami plánuje rokovať o silnom podpredsedníckom poste v exekutíve EÚ, ktorý by bol zodpovedný za zelenú dohodu, energetiku a životné prostredie. Zástancovia tvrdia, že to zodpovedá jej súčasnému portfóliu a predchádzajúcej zodpovednosti za reformu trhu s elektrickou energiou v EÚ.
Jessika Roswallová sa stane prvou švédskou stredopravou komisárkou EÚ po necelých dvoch rokoch pôsobenia vo funkcii ministerky pre záležitosti EÚ a severskú spoluprácu. Vyštudovaná právnička bola aj poslankyňou parlamentu, kde sa venovala otázkam daňovej a spotrebiteľskej politiky, v EK by sa mala venovať oblasti konkurencieschopnosti, klímy a kriminality.
Prečítajte si tiež :
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
