Môj profil 
Predplatné
Peking 15. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Sebaupálenie je v Tibete najušľachtilejšou zo smrtí
Počas zrážky Tibeťanov a polície v nepokojnej čínskej provincii S’-čchuan zahynul najmenej jeden človek. Stalo sa tak po tom, ako sa v pondelok pokúsili o upálenie dvaja Tibeťania, ale polícia chcela ich pokus o samovraždu zastaviť. Paradoxne pri svojom zásahu si musela kliesniť cestu davom miestnych aktivistov, ktorí jej v tom chceli znemožniť. Došlo k potýčkam pričom jeden Tibeťan zahynul. Napokon však polícia oblasť dostala pod kontrolu a oboch Tibeťanov (jeden z nich bol mníchom) zaistila.
Čínske štátne médiá o samoupáleniach ani o zrážke neinformovali. Od roku 2009 sa v Číne na protest upálilo už viac ako 50 Tibeťanov, veľká väčšina z nich boli mnísi. Obhajcovia ľudských práv v Tibete tvrdia, že sebaobetujúci ľudia protestovali proti tvrdej ruke, akou Peking vládne v tibetských regiónoch. Čína obviňuje dalajlámu z nabádania na sebaobetovanie upálením.
Exilový duchovný vodca Tibeťanov toto obvinenie odmieta. Pravda sa však paradoxne nachádza na oboch stranách. Dalajláma istotne nikoho nenavádza, aby spáchal verejnú samovraždu upálením, na druhej strane nebráni a vlastne ani nemôže brániť ich realizácii, kedže vychádzajú do značnej miery aj z tradícií budhizmu.
Úcta k životu na západe, túžba po nebytí na východe
Západná civilizácia je postavená na úcte k životu, presvedčení, že je darom Stvoriteľa a preto si ho človek nemôže sám od seba vziať. Východné kultúry sa však na život nedívajú ako na dar, ale skôr na prekliatie plné utrpenia. Dnešné utrpenie je dôsledkom zlých činov (karmy) v minulom živote (či životoch). Žijeme preto, aby sme trpeli, tj. aby sme odčinili naše staré hriechy. Hrozná smrť sebaupálením preto býva v himalájskom vadžrajánovom budhizme vnímaná aj ako krajný, ale predsa akceptovaný prostriedok na odčinenie minulých hriechov a posunutie smerom k novému životu.
Z uvedeného je zrejmé, že v náboženskom kontexte sa akceptuje len jeden typ samovraždy. Obesenie, otrávenie, vykrvácanie nemajú potrebný karmický efekt, naopak sú novým hriechom. Nejde o samovraždu ako takú, ale o totálne bolestivé zničenie tela. Okrem sebaupálenia by prichádzalo do úvahy hádam len roztrhanie divou zverou.
Považovať samovraždy mníchov v Tibete za výlučne propagandistické posolstvo boja proti čínskemu komunizmu je príliš zjednodušujúce. Nemožno však poprieť, že mnohé z nich ako výkričník orientujú pozornosť sveta na Tibet, v otázke ktorého Čína nikdy nebude môcť mať čisté svedomie, podobne ako ho nemajú Američania voči Indiánom. Ani Tibet Číne historicky nikdy nepatril, počas jeho anektovania v roku 1950 zahynuli desaťtisíce ľudí. Odvtedy sa však situácia zmenila. Dnes už v krajine pod Himalájami žije viac Číňanov než Tibeťanov a väčšina z nich sa v tieni najväčších hôr sveta už narodila.
.jpg)
