Bratislava 21. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto: TASR – Pavel Neubauer)

Pani Ing. Livia Klausová, CSc., Exkluzívne pre Sputnik ČR predstavila princípy práce Nadačného fondu manželov Livie a Václava Klausových. Zaujímalo nás, čím sa tento fond líši od ostatných, aké ponúka programy, ako sa mu darí a kam smeruje. Rovnako tak sme sa opýtali, prečo je tento fond „prehliadaný“ verejnoprávnymi médiami

Nadačný fond je záležitosť, ktorá presahuje systémový rámec republiky, kde existujú bežné úrady, ktoré majú riešiť aj tie veci, týkajúce sa náplne práce vášho fondu. V akom stave je spoločnosť, ktorá sa musí spoliehať ešte aj na fondy?

Klausová: Myslím, že je celkom v dobrom stave. Je celkom bežné, že okrem verejných štátnych inštitúcií existujú tiež nadácie, nadačné fondy, rôzne prospešné spoločnosti, ktoré sú založené na báze dobrovoľnosti a zháňania vlastných prostriedkov, vlastných sponzorov. Je tiež dôležité, na aké ciele tieto fondy a všeobecne prospešné spoločnosti používajú prostriedky.

Reciprocita medzi ľuďmi – je vec dobrá. Nie je však existencia fondov, vzaté všeobecne, známkou určitej rezignácie politikov na ich vlastnú prácu? Nie je zmyslom štátu vytvárať príležitosti pre občanov?

Snáď to nie je úplne tak, že by politici vyložene zlyhávali. Každá z nadácií a neziskoviek má špecifický štatút, a teda rôzne ciele. Každý takýto orgán svojím vlastným spôsobom dopĺňa existujúce tradičné inštitúcie. Preto by som nehovorila priamo o pochybení politikov, avšak keby sme chceli byť kritickí, bolo by čo kritizovať.

Nie je aj váš fond nastaveným zrkadlom politikov? Ich „zlého“ svedomia?

Keď sa pozriete na náš fond, sme zameraní na oblasť vzdelania; poskytujeme štipendiá, máme krásny program pre seniorov v oblasti vzdelávania. Zistili sme totiž, že v SR je rad rodín, kedy obaja rodičia pracujú, majú napríklad tri deti, chcú sa im venovať, ale nemajú peniaze na to, aby všetkým trom deťom zabezpečili možnosť chodiť na krúžky, presnejšie povedané na voľnočasové aktivity. Možno, že určitým spôsobom robíme aj to, čo by prislúchalo politikom, ktorí systém majú nastaviť a držať v prevádzke. Takže k vašej prvej otázke – áno, trošku asi supluje niečo, čo by možno patrilo do sféry inej (štátnej).

Politici sú asi so všetkým rýchlo hotoví. Myslia hlavne na seba?

My predovšetkým chceme, hovorím za fond, aby tu bola možnosť pre deti venovať sa obľúbeným činnostiam, aby takáto možnosť bola väčšia, než ako je tomu teraz. Áno, sú tu rôzne školy typu ZUŠ, športové kluby atď. Lenže takéto školy, rovnako ako hudobný nástroj či športové vybavenie, nie sú zadarmo. Bola by škoda, keby sa niektoré deti nemohli rozvíjať len kvôli nedostatku prostriedkov rodičov. Aj tieto deti sú budúcimi rodičmi. Malo by nás zaujímať, ako vyrastú, ako budú chápať svet a svoje miesto v ňom.

Od novembra 1989 sa hovorí „každý sám za seba“. Napadá mi myšlienka, že napr. Narodenie do slabšej sociálnej vrstvy nie je za trest. Naša spoločnosť je napriek tomu postavená na zisku, úspechu. Chudoby sa neodpúšťajú. Ľudia nemávajú rovnaké štartovacie šance …

To predsa nie je v rozpore. Náš nadačný fond sa líši od iných nadácií tým, že nie sme len nadácií, kde nám napíšete – „potrebujem to a to, vy mne to musíte poslať, nič pre to neurobím …“ My sa líšime v tom, že chceme, aby človek, ktorý potrebuje pomoc, nielen spoliehal na pomoc zvonku, ale aby pre to zároveň niečo sám urobil. Možno najlepšie sa to osvetlí zase na príklade mladých ľudí, ktorým dopomáhajú vodičské preukazy. Výrazne im stúpajú šance pracovného uplatnenia. Náš fond dáva žiadateľom o príspevok zhruba polovicu. Tí potom chodia ešte aj na brigádu. Žiadny človek nesmie zabúdať, že vlastný pričinenia je veľmi dôležité. (Pani riaditeľka fondu, Mgr. Kamila Kryštofová, ktorý bola prítomná u rozhovore, spresnila, že sa nejedná priamo o polovicu, že to tiež záleží, z akého regiónu je konkrétny človek, ktorému sa pomáha, a aké miestne ceny v tom či onom mieste platí. Môžeme sa pohybovať niekde v horizonte onej polovice prostriedkov. Spoluúčasť toho, ktorému sa pomáha, je nutná.)

Záujemca o pomoc musí napísať motivačný list. Celkovo povedané: podporujeme veľa ľudí v učňovských profesiách. Chceme, aby mladí ľudia predovšetkým dokončili svoje vzdelanie. Naším veľkým projektom bol program „Štartovné do života“. Bolo dôležité prelomiť určitý začarovaný kruh okolo detí z detských domovov, aby sa už v ďalšom živote dokázali zaobísť bez berliček pomoci.

Existujú fondy, ktoré medializujú zdravotné diagnózy tých, ktorým pomáhajú. Ide o mediálne vďačné témy. My toto nerobíme. Nevozíme sa na vlne akéhosi medializovaného masového súcitu.

Zameriavame sa na obyčajný život, ktorý nie je mediálne tak atraktívny. Pomáhame mladým ľuďom aj seniorom v prekročení prahu ich stereotypu, aby dokázali prekonať niektoré prirodzené bariéry svojho napríklad sociálneho postavenia. Ak sa lepšie integrujú, vráti to spoločnosti mnohonásobne viac, napríklad svojimi dobre fungujúcimi rodinami. Za to nám stojí naša námaha a naša práca, aj svojho druhu medzigeneračnej investície. Preto ani nevyzdvihuje zvlášť talentované deti. Ide nám o deti celkovo. O ľudí – bez príťažlivých či mediálne vďačných prívlastkov. To, čo robíme, robíme od roku 2003. Za ten čas môžeme vykázať výsledky. Snažíme sa vyvarovať srdcervúcim momentom. Pozeráme sa na sociálne možnosti detí, pozeráme sa na to, ako by sa dal zlepšiť život seniorov. Ideme týmto smerom.

Spomenuli ste ešte jednu diferenciu – adresnosť.

Áno, my posielame peniaze konkrétnym deťom, študentom, seniorom. Neposielame ich inštitúciám, aby ich niekoľkokrát prerozdelili, než si nájdu prostriedky svojho adresáta. Každé dieťa od nás dostane pomoc individuálne, priamo. Máme individuálne zmluvy na každý z príspevkov. A pretože ide o deti, museli sme obnoviť činnosť tzv. „Opatrovníka“. Opatrovník, ako veríme, neznemožní cestu k prostriedkom, ako sa to môže stať u „zaseknutej“ inštitúcie, keď dieťa nedostane pomoc kvôli úradným prieťahom. Náš projekt „Štartovné do života“ bol koncipovaný pre kategóriu od 14 rokov. Úloha opatrovníka netkvie len v opatrovaní prostriedkov. Opatrovník vlastne plní čiastočne aj úlohu rodičov. Samotné deti sme motivovali určitými bonusy v prípade úspešného zvládnutia napríklad školského programu.

Spoločnosť sa priebežne mení od roku 2003. Ako na tieto zmeny reaguje nadačný fond? Aké sú budúce ciele? Čo bolo pozitívne a kde je potrebné sa ešte viac zmobilizovať?

Prierezovo povedané – všetky naše aktivity sú vo finále úspešné. Ako plynie čas, programov a aktivít pribúda. Väčšina našich projektov mieri do celej Českej republiky. Ako som už povedala, ľahšie sa vyberú prostriedky na malé roztomilé deti v núdzi než napríklad na seniorov. Rozhodli sme sa, že predsa nemôžeme vylúčiť ani túto kategóriu ľudí. Krásne bolo, že sme si projekty pre starších ľudí nemuseli vymýšľať. Jednoducho sme rozoslali anketu. Prekvapilo nás, že seniori túžia hlavne po komunikácii. Preto sme spustili projekt, ktorý im uľahčuje cestu k využívaniu PC a k základnej počítačovej gramotnosti vôbec. Túžba seniorov po komunikácii sa ukázala rovnako dôležitou, ako otázka podpory v obstarávaní liekov atď.

Takto sa aspoň javila generácia seniorov z prelomu milénia. Takže týmto upozorňujem na ďalší náš projekt „Seniori komunikujú“. Dokonca sme vyvinuli vlastné učebnice. Pomohli sme 13,5 tisícom seniorov po celej republike, vrátane malých dedín a dediniek. (Pani riaditeľka Kryštofová dodáva, že projekt trval 11 rokov. Dnes už súčasní seniori PC rozumejú viac, preto sa teraz nadačný fond zameriava na obsluhu aplikácií inteligentných telefónov a dotykových zariadení vôbec.)

Študenti, ktorým pomáhame, od nás nedostávajú štipendiá za odmenu, ale pretože sú zo sociálne slabých rodín. Starostlivo strážime ich výkon, usilovnosť a snahu. Zvýšenú starostlivosť venujeme tomu, aby bol študent motivovaný svoje štúdium dokončiť. Udelenie štipendia je týmto faktom vlastne podmienené.

Plánujete nejaké väčšie marketingové projekty s využitím moderných médií, keď pozývate k participácii rôznych sponzorov a darcov? Pre porovnanie: občianske hnutia, ktorá oslovujú masy ľudí na námestiach, prekvapujú svojou skvelou propagáciou?

My sme nadačný fond. Nejde nám o ohromujúce efekty. Veríme, že vernosť dobrej myšlienky je tou najlepšou možnou reklamou. Na to množstvo úloh, ktoré je potrebné urobiť, má náš nadačný fond len dve stále pracovníčky. Ak by nám akýkoľvek dobrovoľník chcel v tomto zmysle pomôcť, bude jedine vítaný. Jedna vec sú sociálne siete, to áno. Druhá vec – verejnoprávne médiá. A tá o nás mlčí.

Nie je to na úkor detí? Až taká politika to môže byť? Veď by ich to nič nestálo, zverejniť nejaké vaše základné údaje, transparentné účty atď.

Všetci ich môžu nájsť v našej každoročnej výročnej správe, ktorú uverejňujeme na našich webových stránkach. Musíme vychádzať z toho, aká je reálna situácia. Práve preto, že sme maximálne transparentní, umožňuje nám to udržiavať si stálych sponzorov. Neorganizujeme žiadne večierky. Naša prevádzka toľko nespotrebuje. Prostriedky sa rýchlo stanú potrebnými. Odtiaľto chápete, prečo neutrácame peniaze za žiadne veľké PR. Je pre nás lepšie dať istú sumu peňazí študentom ako organizovať veľké akcie, ktoré nemusia mať zaručený efekt. Väčšinou nám z médií odpovedajú tak, že fondov sú stovky, a nie všetky sa zmestia do vysielania, aby sa o nich informovalo.

Pekná výhovorka médií. Namietol by som verejnoprávnym médiám, že telefónne zoznamy informujú o všetkých, iba ak by si niekto neželal byť uvedený. Je to len otázka vôle vyhovieť, vyjsť v ústrety …

Znova, my nie sme tak mediálne ľúbivý. Ale v tom je naša sila a vklad do budúceho rozvoja. Skôr či neskôr vypláva na povrch starostlivosť, už sme venovali zdanlivo nezaujímavé prózy všedných dní, za ktorými sa skrývajú ľudské osudy, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu, z pokolenia na pokolenie. Chceme, aby ľudia chodili do práce, aby mladí predtým dokončili školu a aby deti mohli dochádzať do krúžkov.

Chystáte sa spojiť sily s inými nadáciami?

Spolupracovali sme a spolupracujeme aj s inými nadáciami, kooperujeme, kde sa dá. Trebárs s Nadáciou Oľgy Havlovej alebo napríklad s Nadáciou Slnko pani Blanky Dvořákovej.

Sídlite v Prahe blízko Nového sveta. Ako by mal vyzerať podľa vás nový svet, kde by sa mohli realizovať všetci ľudia dobrej vôle na Zemi?

Mal by vyzerať tak, aby v ňom žili tvoriví ľudia, ktorí chápu, že tvorivý a pracovný proces – že to je normálne, kde ľudia práce schopní by mali možnosť (i chuť) pracovať, zatiaľ čo tí, ktorí nemôžu (napriek tomu chcú), aby sa vždy mohli oprieť o také fondy, ako je ten náš Nadačný fond manželov Livie a Václava Klausových.

Späť k vašej úvodnej otázke – v rámci toho všetkého by tiež bolo dobré, aby ľudia v politike a štátnej správe plnili efektívne svoju prácu. Každý človek nech sa snaží … To preto, aby nadačný fond bol pre potrebné až tou najvzdialenejšou možnosťou.

Nech sa vášmu fondu dobre darí. Ďakujeme za rozhovor.