Čím si starší, tým si lepší – tento stav môže nadobudnúť každý

Bratislava 31. mája 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Ľudia si vo všeobecnosti myslia, že mozog s pribúdajúcimi rokmi – najmä od istého veku – upadá a stráca svoju schopnosť učiť sa nové veci. Tiež sú presvedčení, že aj pamäť vo vyššom veku slabne a slabne.

Pravdou je však opak.

Ľudský mozog je schopný s pribúdajúcimi rokmi pracovať čoraz lepšie a efektívnejšie. V podstate v tomto smere nemá žiadne obmedzenie. Samozrejme, že možné to bude len v tom prípade, ak ho niekto pravidelne a sústavne v priebehu rokov intelektuálne zaťažoval a trénoval a zároveň to bolo pre neho aj potešením a nielen nútením sa.

Starší ľudia myslia síce pomalšie ako mladší, zato ale dôkladnejšie a uváženejšie. Kto sa s radosťou a mladistvým nadšením dokáže neustále učiť a byť neprestajne zvedavý na nové poznanie, ten bude s pribúdajúcimi rokmi skutočne lepší a lepší. Múdrosť staroby nie je zadarmo a už vôbec nie je samozrejmou výsadou vysokého veku. Aby človek dosiahol skutočnú a všestrannú múdrosť na to treba oveľa viac ako len vysokú školu, akademický titul a istý vek.

Pravidelné učenie a neuhasínajúca zvedavosť na všetko nové a neznáme je zároveň aj tou najlepšou prevenciou pred demenciou a Alzheimerom a ďalšími chorobami, ktoré hrozia v starobe.

Chcem zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec. Ľudia vo vyššom veku by sa nemali nikdy nechať odsúvať do role bezmocných starčekov, ktorí už nič nemôžu a ktorých treba len zhovievavo poľutovať. Najhoršie je však to, ak sa sami do nej odsunú a smútia rezignovane a nostalgicky za svojou mladosťou a oplakávajú ju ako niečo, čo sa už nikdy nevráti a im preto neostáva už nič iné ako pasívne čakanie na smrť.

Táto tendencia je veľmi výrazná na Slovensku, kde dospelé deti často nazývajú svojich rodičov, aj keď majú len okolo 50 rokov a neraz i menej, už len dedko a babka a tým im len “pomáhajú”, aby si už aj sami mysleli, že sú starci a kto tomu uverí a si to aj sám o sebe myslí, tak ten potom skutočné veľmi rýchlo starne, a to zvonka i znútra.

Starší vek, ak ho človek žije a prežíva naplnený naozajstnou múdrosťou, tak poskytuje mnoho životných kvalít, radostí a potešení, ktoré mladosť vôbec nepozná.

V takom prípade extrémne narastá pozitívne a zdravé sebavedomie. Múdry človek si je plne vedomý svojej vysokej vnútornej hodnoty a nepotrebuje žiadne pochvaly a uznania zvonku. Je si istý svojimi vlastnými rozhodnutiami a riešeniami životných situácií, pričom jeho skúsenosti a jeho múdrosť vyhľadávajú často aj iní ľudia.

Preto nikdy sa ho nezmocní ani pocit, že jeho život už nemá zmysel, lebo je nepotrebný a neužitočný.

Taký jedinec je potom aj flexibilný a sebaistý a spravidla sa toto všetko pozitívne odráža aj na jeho zdravotnom stave. To všetko prispieva aj k tomu, že človek s týmito vnútornými kvalitami – naviac, ak aj nefajčí a nepije alkohol a rozumne sa stravuje – tak vyzerá o desať či dvadsať rokov mladšie.

Preto na záver môj imperatív pre ľudí vyššieho veku: Nebáť sa ísť chodníkom, ktorý vedie k múdrosti, nezávislosti a zdraviu až do veľmi vysokého veku. Každý to môže dokázať!

Nikdy si nenechajte nikým nahovoriť, že ste už starí a nezaujímaví. A predovšetkým, nehovorte si to nikdy vy sami.

Ale nikdy nezabudnite na to, že každý deň musíte pre to niečo a síce nie málo urobiť – funguje to len potom!

Roman Bednár