Charta diverzity – len neškodný kancelársky folklór alebo ďalšia otrávená návnada?

Bratislava 7. júna 2018 (HSP/Foto:HSP)

Kto by mohol niečo namietať proti tomu, že k ženám, starším, cudzincom či ľuďom s akoukoľvek inou odlišnosťou sa treba správať rovnako ako voči komukoľvek inému? Práve o tom totiž hovorí tzv. Charta diverzity. Lenže to sú predsa veci, ktoré sú zakotvené aj v legislatíve, a ktoré patria k normálnemu správaniu každého slušného človeka. Je teda Charta diverzity naozaj iba nevinnou mimovládnou radovánkou, alebo ide tu aj o niečo iné?

V kaviarni Berlinka sa v piatok konalo podpisovanie Charty diverzity ďalšími spoločnosťami, ktoré sa rozhodli pripojiť k tejto iniciatíve. Podporuje ju Európska komisia a má za cieľ šíriť myšlienku potreby rozmanitosti na pracovisku a v spoločnosti. Môže ísť o najrôznejšiu „inakosť“: pohlavie, etnický pôvod, vek, rodičovstvo, tehotenstvo alebo adopcia, typ osobnosti, rasa, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, manželský, partnerský alebo rodinný stav, spôsob zmýšľania, národnosť, rodová identita, sociálny pôvod, politické alebo náboženské presvedčenie, atď., ale dôraz je väčšinou kladený na ženy, LGBT menšiny, vek a etnický pôvod. Iniciatíva tvrdí, že rôznorodosť zamestnancov je pre firmy výhodou a v konečnom dôsledku prináša zisk.

Na stránke iniciatívy (nájdete ju tu: https://www.chartadiverzity.sk ) sa píše: „Praktických príkladov uplatňovania manažmentu diverzity na pracovisku je viacero: rovnocenný jazyk, ktorý automaticky vyjadruje prítomnosť všetkých skupín, rovnosť pracovných príležitostí, opatrenia proti mobbingu, pozitívna/kompenzačná diskriminácia, aplikované kvóty a iné aktivity v prípadoch, kde sú nerovné podmienky viditeľné (napr. v limitovanej možnosti postupu žien na vyššiu pozíciu), work-life balance a iné.“

Ak nebudeme túto chartu, podobne ako rôzne iné deklarácie, ktoré sa európskym krajinám každú chvíľu nanucujú, a ktoré sa tvária úplne nezáväzne (Parížska, Istanbulská, Marrakešská…), považovať iba za neškodné rečnenie bez akejkoľvek záväznosti a pripustíme, že by za tým predsa len mohol byť aj nejaký reálny, praktický dopad a zámer, tak pri zmienke o pozitívnej diskriminácii a kvótach by sme mali spozornieť. To už je pre firmu pomerne vážna personalistická otázka: vziať človeka s lepším životopisom alebo radšej niekoho z chránených skupín? A čo firma v mestečku, kde pracujú len miestni ľudia poväčšine s podobnými názormi, z podobného sociálneho či etnického prostredia – zaväzuje sa podpisom Charty diverzity k tomu, že bude aktívne vyhľadávať a uprednostňovať ľudí odinakadiaľ, iných svojimi postojmi, názormi, orientáciou? A nebodaj si na to stanoviť a dodržiavať kvóty?

Iste, nič také nebolo zatiaľ nariadené direktívne. Veď žaba v hrnci sa varí postupne. Prvý krok je predostrieť verejnosti úplne neškodnú, nenapadnuteľnú agendu. Niekto si povie, že stavať sa voči tomuto podozrievavo je paranoja a prehnané konšpirovanie. Nuž, možno. Ale podobné to bolo s certifikátmi kvality, manažérskymi systémami, etickými kódexmi, európskymi životopismi a kadejakými inými pestvami, ktoré začínali podobne nezáväzne, ale ktorými sa dnes firmy musia už takpovediac povinne prezentovať, ak chcú byť „in“. Čo ak o pár rokov firma, ktorá sa nebude prezentovať platným certifikátom diverzity, ktorá nepreukáže štatistiku diverzity vo všetkých vyššieuvedených oblastiach, bude diskvalifikovaná vo výberových konaniach? Je to prehnaná predstava? Pred dvadsiatimi rokmi by sme neuverili mnohému z toho, čo dnes prijímame ako celkom normálne…

Nadácia Pontis a záplava ďalších mimovládok, inštitúcií, iniciatív s podobným zmýšľaním a agendou nás čoraz viac omotáva pavučinkami, ktoré sú jemné, ale o to početnejšie. Z roka na rok si tú zmenu nevšimneme, ale s odstupom desaťročí zisťujeme, že kedysi bolo podnikanie, ale aj prejavovanie názoru slobodnejšie a jednoduchšie.

A ešte je tu otázka, či sa pod diverzitou nerozumie náhodou iba „tá správna“ diverzita. Na stránke Charty diverzity sa spomína napríklad aj politické alebo náboženské presvedčenie. Tak si kladiem otázku: vezmú ma prednostne do pracovného pomeru do niektorej z firiem, ktoré chartu podpísali, keď budem verejne deklarovať, že som, dajme tomu, priaznivec alebo nebodaj rovno člen menšinovej strany ako ĽSNS či KSS?

Nakoniec, aby sme nezabudli: zakladateľom Nadácie Pontis je Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá o sebe na svojej stránke píše, že „Stala sa súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations, pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celom svete. Ich zakladateľom je filantrop a finančník George Soros, ktorému patrí osobité miesto v demokratickej transformácii a modernizácii krajín strednej a východnej Európy“.

Ivan Lehotský