Slovensko 24. mája 2017 (HSP/Foto: TASR – Miroslav Košírer)

Uplynulú nedeľu sa skončili Majstrovstvá sveta v hokeji. V tohtoročných však Slováci dosiahli najhorší výsledok od roku 1996. Samotný šampionát a umiestnenie Slovákov na 14. mieste vyvolali značnú diskusiu o stave nášho hokeja. Z viacerých strán sa ozýva kritika, na povrch sa dostali ďalšie a ďalšie, doteraz skryté, problémy.

O stanovisko k majstrovstvám sveta i stavu slovenského hokeja sme preto požiadali bývalého reprezentanta na pozícii brankár a aktuálneho generálneho manažéra hokejového klubu Dukla Trenčín Eduarda Hartmanna.

V čom podľa vás tkvie problém, že slovenskí hokejisti dosiahli na majstrovstvách sveta od roku 1996 najhorší výsledok?

Tak, presne pomenovať problém si isto nedovolím. Chápem trénerov, ako je ťažké pripraviť hráčov a vybrať tých správnych. Už začiatok prípravy je zložitý v tom, že každá súťaž sa končí inak. Niektorý hráči nehrajú už od februára a vy ho máte udržať vo forme do mája. Hráči prichádzajú postupne z rôznych líg a možno nikto nevie, v akom psychickom stave sú buď po úspešnej, alebo menej úspešnej sezóne.

Hra isto nebola ideálna. Viazla kombinácia. Chýbala mi tam pohotová streľba. Stále sme váhali a hľadali lepšie postaveného spoluhráča. Toto ale už tréner v reprezentácii nenaučí. To už musia mať v sebe. O presilovkách ani netreba hovoriť. Góly z presiloviek nám chýbali asi najviac. Z hľadiska defenzívy sme mali veľké problémy hlavne v priestoroch okolo brány. Hráčov sme tam aj mali, ale nedokázali sme reagovať na odrazené puky a tiež na hráčov, čo tam prichádzali z druhého sledu. Tam sme mali byť podstatne agresívnejší a nekompromisní. Po každej prehre sme padali po psychickej stránke a už bolo ťažko ich dostať z toho tlaku. Tých príčin bolo isto viac, ale podľa mňa hlavne tréneri vedia najlepšie pomenovať príčiny, lebo vedeli aj o problémoch, ktoré ani my nevidíme.

Ako nazeráte na výber hokejistov trénerom Zdenom Cígerom?

Myslím, že tréner nemal moc na výber. Nemáme taký veľký výber hráčov, aby sme si mohli vyberať. Možno sa dali vymeniť dvaja – traja hráči, ale neviem, či tí by niečo zmenili. Samozrejme nerátam zranených a ospravedlnených hráčov. Tréner musel robiť s tým, čo mal. Každý teraz rozpráva, či mal zobrať toho alebo toho, ale tých možností veľa na výber nemal.

Čo si myslíte o postoji slovenských hokejistov, ktorí neprišli z NHL reprezentovať Slovensko na majstrovstvá sveta?

Veď každý má možnosť slobodne sa rozhodnúť. Tlačiť na niekoho nemá zmysel. Každý má svoje problémy, o ktorých my ani nevieme a mali by sme akceptovať ich rozhodnutie.

Veď si to zoberme, kto reálne mohol? Brankárov sme neriešili, lebo si myslím, že tam sme ani nemuseli. Brať niekoho, aby sedel na striedačke alebo tribúne, nemalo zmysel. Daňo mal zdravotné problémy, Jurčo odohral 31 zápasov, Marinčin 31 zápasov v sezóne a bol zranený. Neviem, či to boli práve tí rozdieloví hráči. Hrívik a Cehlárik mali povinnosti vo svojich kluboch, hrali playoff. Potom tu je skupina zranených, o ktorých nebudem ani polemizovať. A o Hossovi a Chárovi asi tiež nemá zmysel rozprávať. Majú svoj vek a niečo za sebou a len oni vedia ako sa cítia. Jediný asi, kto prichádzal do úvahy, bol Pánik. Ale vieme, že podpisoval nový kontrakt, a to bolo len na ňom, ako bude riskovať. Rozhodol sa tak, ako sa rozhodol a treba to akceptovať. Nemôžeme stále upierať pozornosť na NHL, keď už naozaj reálne tam na výber možností veľa nie je. Takže keď sa na to reálne pozriem, tak z NHL prichádzal do úvahy len Pánik.

Aký je váš postoj ku kritike fanúšikov? Boli ich očakávania reálne vzhľadom na zloženie tímu?

Fanúšikovia majú právo na kritiku, pokiaľ je vecná, opodstatnená a hlavne slušná. Hokej je hra emócií a plná vášne. To by ale nemalo prekročiť určitý rámec. Keď to všetko upadne,  treba sa na to pozerať reálne. Fanúšikovia by mali fandiť aj vtedy, keď sa nedarí. To sú praví fanúšikovia. Videl som veľa fanúšikov (nielen Slovákov) v Nemecku, čo povzbudzovali, aj keď sa nedarilo. Tak by to malo byť.

Aké problémy v slovenskom hokeji ste vnímali vy, keď ste aktívne hrávali?

No myslím si, že boli podobné ako teraz. Aj keď ako hráč som sa snažil moc neriešiť iné veci ako môj výkon. Ako hráč som sa nemal čo miešať do vecí, ktoré mi neprináležali. Tak by to malo byť aj teraz. Každý by mal robiť, čo vie a na čo má kvalifikáciu. Veď nemôže ten, čo netrénoval, rozprávať, ako sa má trénovať, ten, čo nehral hokej, rozprávať, ako sa majú dávať góly a ten, čo nevie opravovať autá, ako sa to má robiť, atď. Tiež som riešil, že nemám výstroj, akú potrebujem, aké hokejky potrebujem.

Vtedy, keď som ja hrával, bol asi najväčší problém, že sme sa prepadli až do C-skupiny MS. Potom sme skoro nedostali šancu ísť na OH. Vtedy toto boli asi najväčšie problémy Slovenského hokeja. Našťastie sa všetci spojili a všetko sa zameralo na najskorší návrat na najvyššiu úroveň svetového hokeja.

Aké nedostatky vnímate v slovenskom hokeji teraz, keď už aktívne nehrávate?

To je práve tá roztrieštenosť. Všetci sú rozhádaní medzi sebou. Každý si niečo závidí. A toľko odborníkov na hokej nemajú asi ani v Kanade. Každý je odborník a má patent na to, ako sa to má robiť.

Najviac ma štve, keď sa hovorí, že treba začať robiť s mládežou. To je obľúbená fráza. Do dnešného dňa ale nikto nepovedal čo. Rušíme hokejové triedy. Ale veď za tie vďačíme asi aj medailám z MS. Veď možno všetci vyšli z tých hokejových tried.

Chceme kopírovať modely z Kanady, Švédska a čo ja viem odkiaľ. Ale vyberáme si len to, čo nám vyhovuje. Aj keď ten systém je zložitejší a hlbší. Vidíme len ten produkt ale nie aj to, čo je za tým. To je môj pohľad a ja si nedovolím pomenovať, čo by zachránilo slovenský hokej.

Momentálne u nás vznikajú nové kluby, hokejové akadémie a hráčov ubúda. Aj v tomto sa slovenský hokej triešti a nie zjednocuje. Slovenský hokej začína výchovou už v rodinách, školách, a potom až na štadiónoch. Dalo by sa o tom veľa polemizovať, ale…

V prvom rade by sa mali urovnať vzťahy na všetkých úrovniach, či už na politickej, tak aj na našej hokejovej pôde. Jedno súvisí s druhým. Robí to obraz o nás.

Čo pozitívne by sa malo v hokeji zachovať a rozvíjať?

V prvom rade sa vrátiť späť k modelu hokejových tried. Naša metodika nie je až taká zlá. Len sme z nej vyhodili veci, čo nám nevyhovovali. A preto to už nespĺňa tie parametre. Ďalej by sme sa mali zamerať všestrannej výchove ako kedysi. Veď veľa hráčov sa dokázalo v mladšom veku venovať aj dvom, trom športom. Dnes príde chlapec na prvý tréning a tréner povie “ty budeš pravé krídlo” a už je tak celú kariéru. Máme kreatívnych hráčov a na tom by sme mali stavať. V čom asi sme začali zaostávať, je v kvalite a intenzite trénovania.

Kto bol vaším favoritom na tohtoročných majstrovstvách sveta?

Mojím favoritom boli Kanaďania a postupom času aj Rusi. Nakoniec nevyhral ani jeden z nich.