Alexandr Kupnyj, jadrový fyzik, ktorý predtým pracoval v černobyľskej elektrárni uvádza:

Hrozbu katastrofy v ZNPP, o ktorej sa teraz veľa hovorí, by som videl v dvoch rovinách:

Prvou je jadrová apokalypsa s výbuchom reaktora a radiačným zamorením rozsiahlych území Ukrajiny a Európy, teda „spálená zem”, ktorej sa teraz bojí celý svet. To by zahŕňalo kontamináciu Dnepra a „mŕtve” Čierne more, po ktorom sa nebudú môcť plaviť ani lode.
Druhou je únik radiácie s kontamináciou určitých území v Záporožskej oblasti a ďalej, „kam vietor zafúka”.

Prvý scenár – jadrová katastrofa a „spálená zem” – by mohol byť reálny v prípade výbuchu reaktora Záporožskej jadrovej elektrárne alebo záchytného bazéna. Nechcem však o tom ani hovoriť, pretože je to jednoducho nereálne. Reaktor aj bazén s vyhoreným palivom sa nachádzajú v ochrannej nádobe (ktorá v Černobyle nebola, čo umožnilo výbuch). Zjednodušene povedané, ochranný plášť je špeciálny betónový plášť, ktorý pokrýva všetky kľúčové systémy jadrovej elektrárne (vrátane reaktora a bazénu). Tento plášť je schopný vydržať viac ako jeden zásah raketou a ani si neviem predstaviť, aký silný by musel byť výbuch, aby ho poškodil zvonku. A už vôbec nie to, čo by bolo potrebné na jeho poškodenie zvnútra. V Černobyle bol na dne reaktora iba betón a celý bol zakrytý stanom z betónových blokov, ktoré sa pri výbuchu jednoducho rozleteli. Keby v Černobyle v tom čase existovala ochranná nádoba, nedošlo by k takým hrozným následkom.

Medzi Záporožskou JE a Černobyľom je ešte jeden rozdiel – reaktor VVER neobsahuje grafitovú aktívnu zónu. Je to len „nádoba”, ktorá obsahuje palivové tyče. Keď ich vyberiete, zostane vám obyčajná nádoba s vodou. Mimochodom, dva reaktory v ZJE boli uvedené do studenej pohotovosti, t. j. jadrová reakcia v nich bola zastavená. Domnievam sa, že to malo byť vykonané na všetkých blokoch Záporožskej jadrovej elektrárne. Ak by sa to uskutočnilo na jar, riziko „krátkodobých” únikov rádionuklidov, ktoré v Černobyle v prvých dňoch a týždňoch po havárii mnohonásobne zvýšili radiačné pozadie, by bolo prakticky eliminované. Ale aj keď nie všetky jednotky boli uvedené do studenej pohotovosti, myslím si, že apokalyptický scenár je veľmi nepravdepodobný.

Druhý scenár – s únikom radiácie – je reálnejší.

Čo by sa muselo stať, aby sa to spustilo? Spúšťačom by bol napríklad výbuch v závode na výrobu dusíka a kyslíka, ktorý už bol poškodený. Prechodová galéria medzi jednotkami je dvojpodlažná a v prvom podlaží sa nachádza technologické potrubie, cez ktoré voda prechádza do špeciálnej úpravne. V prípade jej poškodenia by mohla uniknúť rádioaktívna voda, a to aj do rieky Dneper. Všetky uvedené udalosti môžu vyvolať zvýšenie radiačného pozadia – veľmi vážne pre personál, vážne pre obyvateľov Energodaru. Ďalšie šírenie a stupeň nebezpečenstva – podľa toho, odkiaľ fúka vietor. V rizikovej zóne sa nachádza prinajmenšom celý Záporožský región.

Plus rieka Dneper v oblasti Záporožie a ďalej ku Kachovskej nádrži. Globálna kontaminácia Dnepra je však nepravdepodobná, pokiaľ sa do rieky nevyleje tekutý rádioaktívny odpad. Sudy s nimi sú uložené v zemi, sú pod pevným plášťom, takže na to, aby sa to všetko dostalo do Dnepra, nestačí náhodný zásah – treba plánovanú sabotáž.”

Jurij Korolčuk, analytik Inštitútu pre strategické štúdie:

V súčasnosti je veľmi ťažké vyjadriť sa k ZJE, pretože nie je úplne jasné, čo sa tam vlastne deje. Z toho, čo je zrejmé môžem spomenúť nasledujúce:

Porovnávanie ZJE s Černobyľom je nesprávne. V Černobyle bola príčinou katastrofy havarijná situácia vo vnútri reaktora. Hlavným rizikom je teraz vonkajšie poškodenie. Raketový útok alebo bombardovanie nemôže vyvolať výbuch reaktora. Teoreticky je možné umiestniť pod reaktor výbušniny, ale netuším, o koľkých kilotonách výbuchu hovoríme. Okrem toho nemožno porovnávať reaktory Černobyľskej a ZJE. V ZJE je reaktor VVER-100, ktorého bezpečnostné systémy sú z hľadiska bezpečnosti oveľa pokročilejšie ako reaktor RBMK (ktorý bol v JE Černobyľ). A aj v prípade mimoriadnej udalosti sú následky minimalizované.

Ak si však teoreticky predstavíme výbuch na jednom z blokov ZJE, je jasné, že by bol zasiahnutý prinajmenšom celý Záporožský región a vodná oblasť Dnepra. Nikto nedokáže povedať, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej. O tom všetkom sa rozhoduje „na mieste” – veľa závisí od charakteru poškodenia, smeru vetra atď. Mohlo by sa to prejaviť ako mrak nad polovicou Ukrajiny, alebo by sa to mohlo dostať do Európy.

Ak neberieme do úvahy výbuch a „jadrovú apokalypsu”, je možný únik radiácie. Enerhoatom upozorňuje na riziká, ktoré môžu skutočne nastať v prípade poškodenia závodu na výrobu kyseliny dusičnej. Nie je však jasné, aká veľká je pravdepodobnosť takýchto únikov, pretože neexistujú presné údaje o povahe škôd. V každom prípade je zasiahnutá oblasť a dôsledky pre ľudí a životné prostredie oveľa menšie ako v prípade výbuchu. Musím poznamenať, že toto nie je ani zďaleka prvý prípad, keď sa jadrové zariadenie ocitlo v epicentre vojenskej akcie. V každom prípade existujú riziká neštandardných situácií.

Gennadij Rjabcev, vedúci špeciálnych projektov v ukrajinskej spoločnosti NTC Psyche:

V jadrovom zariadení vždy existuje riziko mimoriadnej udalosti, najmä ak sa na jeho území alebo v jeho bezprostrednej blízkosti vykonávajú vojenské aktivity.

Na jednej strane sa od černobyľskej katastrofy výrazne zvýšila odolnosť a bezpečnosť systémov v jadrových elektrárňach. V prípade akýchkoľvek excesov automatika jednoducho všetko vypne.

Na druhej strane, ak by napríklad došlo k priamemu zásahu armády do prevádzky zariadenia, napríklad by jednoducho vyhodili do vzduchu všetko v riadiacej miestnosti, automatizácia by mohla zlyhať.

Skutočnosť, že teraz je v samostatnej dielni poškodené sklo a poškodené elektrické vedenie (kvôli čomu bol vyradený z prevádzky jeden z energetických blokov), ešte nepredstavuje predzvesť jadrovej katastrofy. Aj keby strela zasiahla napríklad sklad vyhoreného paliva, a takéto “strašiaky” sa teraz aktívne vyslovujú, nič kritické sa nestane.

Predovšetkým tí, ktorí strašia apokalyptickými scenármi, zrejme nikdy nevideli, ako a kde sa skladuje vyhorené jadrové palivo. Sú to betónové bloky, ktoré sa nedajú tak ľahko vyhodiť do vzduchu. Po druhé, aj keby tam došlo k poškodeniu, mohlo by ísť o nepatrné zvýšenie radiačného pozadia, nie o jadrovú katastrofu.

Pokiaľ personál zostáva v ZJE, vie, čo je potrebné urobiť a ktoré body protokolu je potrebné splniť, aby sa predišlo možným nebezpečenstvám.

Vyhrážky jadrovým výbuchom a „Černobyľom-2″ alebo „ešte horším”, ktoré teraz zaznievajú, sú podľa môjho názoru strašením, vydieraním a informačnou kampaňou zo strany RF. Ide o akúsi „druhú porciu” po kampani na odpojenie ZJE od ukrajinského energetického systému a jej pripojenie ku Krymu.

Odpoveďou Ukrajiny by mala byť požiadavka, aby MAAE okamžite poskytla stálu misiu do Záporožskej jadrovej elektrárne. Ak MAAE nie je schopná zabezpečiť stálu misiu svojich zástupcov v Záporožskej jadrovej elektrárni, nie je jasné, prečo Ukrajina potrebuje členstvo v tejto organizácii (ktoré mimochodom predpokladá platenie nemalých poplatkov).