Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý sa zotavil zo zápalu pľúc, údajne navštívi Čínu od utorka do piatku a podľa odborníkov táto návšteva výrazne pozdvihne bilaterálne vzťahy na vyššiu úroveň vďaka komplexnejšej spolupráci nielen v tradičných oblastiach, ako sú obchod a investície, ale aj v oblastiach, ako sú financie, boj proti chudobe, spolupráca v rámci iniciatívy Pásmo a cesta (BRI), ako aj spoločné sprostredkovanie v súvislosti s krízou na Ukrajine, ktorá sa týka celého sveta.

Analytici z Číny a Brazílie boli prekvapení, že návšteva mohla byť preložená tak skoro, a to dokazuje, že obe vlády majú veľkú úprimnosť a silnú motiváciu ďalej podporovať svoje komplexné strategické partnerstvo a vytvoriť nové istoty s úsilím prekonať rastúcu neistotu na medzinárodnej scéne.

Brazília je jednou z mála krajín, ktoré sa ešte nepripojili k Čínou navrhovanej BRI. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin v pondelok pri odpovedi na otázku, či počas nadchádzajúcej návštevy Čína a Brazília podpíšu dohodu o spolupráci v rámci BRI, uviedol, že “BRI je úplne otvorená a transparentná iniciatíva spolupráce. Sme ochotní spolupracovať so všetkými členmi medzinárodného spoločenstva, spoločne podporovať spoluprácu pri budovaní Pásu a cesty a venovať úsilie podpore spoločného rozvoja všetkých krajín.”

Guo Cunhai, odborník na latinskoamerické štúdie z Čínskej akadémie spoločenských vied, v pondelok pre Global Times uviedol, že “ak sa vďaka Lulovej ceste môže Brazília oficiálne pripojiť k BRI, potom to znamená, že v iniciatíve navrhovanej Čínou bude oficiálne 22 latinskoamerických krajín, čo má veľký význam, aby sa ukázalo, že táto iniciatíva je na kontinente veľmi vítaná.”

V roku 2022 podpísala Argentína memorandum o porozumení o spolupráci v rámci BRI. Ak sa tentoraz k iniciatíve pripojí Brazília, znamená to, že BRI účinne pokryla hlavné časti Južnej Ameriky, povedal Guo. “Bolo by to symbolické.”  

Okrem spolupráce v rámci BRI je významným signálom pre svet aj už skôr oznámená dohoda o klíringu jüanov medzi Čínou a Brazíliou, že Čína a Brazília sú ako dve hlavné rastúce ekonomiky a dve krajiny BRICS odhodlané spoločne podporiť poprominentnú obnovu a zbaviť sa neistôt a prerušení, ktoré spôsobili USA a niektorí ich spojenci, a tiež postupne odstrániť závislosť od amerického dolára v medzinárodnom obchode a investíciách, uviedli analytici.

Okrem toho Wang uviedol, že Čína povzbudzuje a podporuje všetky snahy pomôcť nájsť politické riešenie ukrajinskej krízy. “Sme ochotní spolupracovať so všetkými členmi medzinárodného spoločenstva vrátane Brazílie a naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu pri presadzovaní politického riešenia ukrajinskej krízy,” povedal Wang.

Lula počas svojej návštevy Číny navrhne “mierový klub” s Čínou, ktorý by sprostredkoval ukončenie konfliktu na Ukrajine, informoval denník Financial Times 24. marca predtým, ako brazílsky prezident minulý mesiac zrušil svoju cestu kvôli zdravotným problémom.

“Máme veľký záujem podporiť alebo pomôcť vytvoriť nejaký druh stretnutia, ktoré by viedlo k mierovému procesu,” povedal v rozhovore pre Financial Times Mauro Vieira, brazílsky minister zahraničných vecí. “Prezident už toľkokrát povedal, že počuje veľa o vojne, ale veľmi málo slov o mieri. Má záujem o mierové rozhovory.”

Guo povedal, že Čína aj Brazília sú skutočné neutrálne veľmoci s globálnym vplyvom, ktoré dokážu odolať tlaku na zachovanie nezávislého rozhodovania pre diplomaciu, a myšlienka prezidenta Lulu o “mierovom klube” má spojiť viac neutrálnych krajín, aby spolupracovali na sprostredkovaní, a Brazília uznala konštruktívnu úlohu Číny pri pomoci politickému riešeniu krízy, takže je veľmi pravdepodobné, že obe strany budú mať užšiu koordináciu a spoluprácu pri sprostredkovaní pre ukrajinskú krízu.

Okrem týchto strategických oblastí je pravdepodobné, že obe strany budú realizovať aj spoluprácu v oblasti ekologického priemyslu, poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, uviedli odborníci. Keďže Čína sa snaží o “zelené dodávateľské reťazce”, aby sa spojila s inými krajinami v oblasti poľnohospodárskeho obchodu, brazílsky expert, ktorý je teraz na návšteve Číny, sa domnieva, že to Brazílii prinesie veľké príležitosti.

Larissa Wachholzová, vedúca pracovníčka Brazílskeho centra medzinárodných vzťahov, v pondelok pre Global Times uviedla, že Brazília má veľa technológií, ktoré vedú k nižším emisiám oxidu uhličitého a ktoré by sa mohli implementovať v poľnohospodárskom sektore, “takže napríklad nízkouhlíkové poľnohospodárstvo je jednou z tém, ktorá bude v budúcnosti súčasťou rozhovorov medzi oboma stranami”.

Wachholz, ktorý bol v rokoch 2019 až 2021 aj osobitným poradcom brazílskeho ministerstva poľnohospodárstva pre záležitosti Číny, uviedol, že ak chcú čínske spoločnosti preskúmať latinskoamerický trh, môžu Brazíliu využiť ako centrum pre výrobu a distribúciu, a tým znížiť svoje potreby emisií uhlíka v námornej doprave.

Ako to vidí Západ (The Economist): Brazílska zahraničná politika je hyperaktívna, ambiciózna a naivná

Luiz Inácio Lula da Silva ide do Pekingu s veľkolepými plánmi na “mierový klub” ohľadom Ukrajiny

Keď bol Luiz Inácio Lula da Silva v októbri zvolený za brazílskeho prezidenta, vo svojom víťaznom prejave zdôraznil svoje globálne ambície. “Dnes hovoríme svetu,” zvolal, “že Brazília je späť.” Počas prvých 100 dní vo funkcii sa to Lula, ako je známy, snažil dokázať sériou zahraničných ciest. V januári navštívil svojho argentínskeho kolegu. Vo februári odcestoval do Spojených štátov, kde sa stretol s prezidentom Joeom Bidenom. Dňa 11. apríla odletí na štyri dni do Pekingu, kde sa stretne so Si Ťin-pchingom. Budúci týždeň navštívi ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov hlavné mesto Brasília. Lula tiež oznámil svoj zámer viesť boj proti zmene klímy a založiť “mierový klub” na ukončenie vojny na Ukrajine. Jeho hlavný poradca pre zahraničnú politiku v marci tajne odcestoval do Moskvy, aby o tejto myšlienke rokoval s Vladimírom Putinom.

Podobne ako počas svojich prvých dvoch funkčných období v rokoch 2003 až 2010 chce Lula, aby Brazília sedela za stolom pri riešení najpálčivejších problémov súčasnosti. Jeho ambície treba brať vážne. Ako prezident na začiatku roku 2000 Lula vytyčoval pragmatickú, nezávislú diplomaciu, ktorá sa usilovala o presadzovanie brazílskych záujmov a vytvorenie “multipolárneho” sveta v čase americkej hegemónie. Pomohol založiť Brics, blok rozvíjajúcich sa ekonomík, ktorý zahŕňa Rusko, Indiu, Čínu a Južnú Afriku, a podráždil Spojené štáty tým, že spolu s Tureckom sprostredkoval dohodu o iránskom jadrovom programe, ktorá by Iránu umožnila posielať obohatený urán do Turecka namiesto toho, aby svoj program ukončil.

Hoci Lulove medzinárodné ambície zostali rovnaké, Brazília a svet sa od jeho posledného pôsobenia zmenili. Brazília je viac polarizovaná a Lulova domáca podpora sa znížila – minulý rok vyhral voľby s náskokom 1,8 percentuálneho bodu, čo bolo najtesnejšie víťazstvo od návratu Brazílie k demokracii v roku 1989. Čína už nie je rozvíjajúci sa trh, ale svetová veľmoc. V Európe vypukla vojna a v Latinskej Amerike sa zhoršilo porušovanie ľudských práv. To všetko zvýšilo náklady na kamarátstvo s každým. Počas tretieho Lulovho funkčného obdobia bude brazílsky záväzok nezapájať sa do vzťahov preverený ako nikdy predtým. Prílišnou snahou hrať úlohu globálneho mierotvorcu Lula riskuje, že bude vyzerať skôr ako naivný než ako starší štátnik.

Lulova aktívna diplomacia je v mnohých ohľadoch pokračovaním brazílskej tradície. Brazília tvorí tretinu obyvateľstva Latinskej Ameriky a takmer rovnaký podiel na jej hrubom domácom produkte. V oboch svetových vojnách bojovala po boku spojencov a už dlho sa dožaduje stáleho miesta v Bezpečnostnej rade OSN. Jej sprostredkovanie v miestnych konfliktoch prispelo k tomu, že Južná Amerika sa stala regiónom s najmenším počtom vojen medzi štátmi. V ústave z roku 1988 sa uvádza, že zahraničná politika by mala byť založená na nezasahovaní, mierovom riešení konfliktov a “rovnosti medzi štátmi”.

Zahraničná politika Brazílie utrpela za vlády Lulovej chránenkyne Dilmy Rousseffovej, ktorá ho vystriedala vo funkcii prezidenta, a za vlády jej nástupcu Michaela Temera, ktorý sa obrátil do seba po tom, čo zlé hospodárenie pani Rousseffovej viedlo v polovici roka 2010 k hlbokej recesii. Jair Bolsonaro, pravicový populista, ktorý bol prezidentom v rokoch 2019 až 2022, situáciu ešte zhoršil. Bičoval Čínu a svoje zahraničné návštevy obmedzil väčšinou na iných nacionalistov, ako je Donald Trump. Jeho nadšená podpora odlesňovania urobila z Brazílie medzinárodného vyvrheľa. Lula chce toto dedičstvo napraviť udržiavaním dobrých vzťahov so Spojenými štátmi a Čínou, sprostredkovaním mieru na Ukrajine a ochranou amazonského pralesa.

Lulovým prvým krokom bude zvládnutie súperenia medzi Spojenými štátmi a Čínou. Mauro Viera, Lulov minister zahraničných vecí, povedal, že Brazília nebude mať “automatické vyrovnanie”. Lula a prezident Biden sa na svojom stretnutí zamerali na demokratické hodnoty, ľudské práva a životné prostredie. Zbližovali ich podobné skúsenosti s povstalcami. (Stúpenci pána Bolsonara v januári zaútočili na vládne budovy, podobne ako niektorí stúpenci pána Trumpa v januári 2021). Napriek tomu, že cesta bola podľa úradníkov úspešná, jej výsledok nebol príliš presvedčivý. Spojené štáty signalizovali zámer darovať 50 miliónov dolárov do Amazonského fondu, miliardového mechanizmu na zníženie odlesňovania. Nemecko nedávno vyčlenilo viac ako štvornásobok tejto sumy.

Naproti tomu program s Čínou je “konkrétnejší, rozsiahlejší a ďalekosiahlejší”, hovorí Sergio Amaral, bývalý veľvyslanec Brazílie v Spojených štátoch. Cesta pôvodne naplánovaná na marec bola odložená po tom, ako Lula dostal zápal pľúc. Mala na nej byť delegácia piatich ministrov, desiatok zákonodarcov a 240 zástupcov podnikov. Pred pôvodnou cestou sa objavili mnohé náznaky dobrej vôle. Niekoľko dní predtým Čína zrušila pozastavenie dovozu brazílskeho hovädzieho mäsa, ktoré bolo uvalené mesiac predtým po tom, ako sa v Brazílii objavil prípad choroby šialených kráv. Za vlády pána Bolsonara trvalo tri mesiace, kým sa podobný zákaz zrušil. Brazílska vláda podniká kroky na umožnenie obchodovania v čínskej mene renminbi. Naznačila tiež, že by sa mohla pripojiť k čínskej iniciatíve Pásmo a cesta, programu infraštruktúry.

Očakáva sa, že počas preloženej cesty bude podpísaných viac ako 20 dohôd, od investícií do obnoviteľných zdrojov energie až po spoluprácu v oblasti vedy a techniky. Marina Silvová, brazílska ministerka životného prostredia, pre The Economist uviedla, že prioritou je hľadanie investícií do sektora obnoviteľných zdrojov energie, najmä do zeleného vodíka, paliva, ktoré sa dá vyrábať pomocou slnečnej a veternej energie. Ďalšou pozorne sledovanou oblasťou budú satelity. To by mohlo znepokojiť Spojené štáty, ktoré sa obávajú, že by sa mohli využívať na monitorovanie vojenských aktivít.

Väčšina dohôd sa bude týkať potravín. Tretina zástupcov podnikov v pôvodnej delegácii – mnohí z nich prišli ešte pred tým, ako Lula odložil svoju prvú cestu – pochádzala z poľnohospodárskeho sektora. Marcio Rodrigues, šéf exportu spoločnosti Masterboi, giganta v oblasti balenia mäsa, bol v Pekingu v marci. Tvrdí, že “Číňania boli veľmi ústretoví”, a poukazuje na to, že napriek Lulovej neprítomnosti získalo niekoľko spoločností vyrábajúcich hovädzie, bravčové a kuracie mäso licencie na vývoz do Číny. Brazília chce tiež diverzifikovať a pridať do svojho vývozného koša tovar s vyššou hodnotou. V novembri Čína otvorila svoj trh pre brazílsku kukuricu. Teraz sa chystá konkurovať Spojeným štátom ako najväčší vývozca tejto komodity na svete. Ďalšími vývozcami by mohli byť ryža a niektoré druhy ovocia, ako napríklad hrozno a limetky.

Váha delegácie agropodnikateľov odráža povahu vzťahov, ktoré sú založené na brazílskom vývoze komodít. Čína v roku 2009 predbehla Spojené štáty a stala sa najväčším obchodným partnerom Brazílie. V súčasnosti dováža z Brazílie takmer dve tretiny sójových bôbov, dve pätiny hovädzieho mäsa a pätinu železnej rudy. Napriek tomu Spojené štáty zostávajú zďaleka najväčším investorom, pokiaľ ide o fdi. Podľa brazílskej centrálnej banky mali v roku 2020 v Brazílii investície vo výške 124 miliárd USD, zatiaľ čo Čína len 23 miliárd USD. Veľká časť toho, čo Brazília vyváža do Spojených štátov, má pritom vyššiu hodnotu, vrátane lietadiel a ocele. “Sme závislí od oboch krajín,” hovorí Dawisson Belém Lopes z Federálnej univerzity Minas Gerais. Prehĺbenie obchodu s Čínou pravdepodobne nebude Spojeným štátom prekážať.

Lula si však môže znepriateliť partnerov Brazílie, ktorí majú ambíciu stať sa globálnym mierotvorcom. Jeho predchádzajúce pokusy o sprostredkovanie dohody o Iráne rozhorčili Spojené štáty. Zdá sa, že Lula sa z toho nepoučil. Jeho návrh na vytvorenie “mierového klubu” na ukončenie vojny na Ukrajine rozčuľuje Západ, ktorý sa domnieva, že Lula bol príliš mäkký voči Rusku, aj Si Ťin-pchinga, ktorý predložil vlastný plán.

Lulove pokusy o nezapojenie sa zatiaľ zdajú byť skôr jednostranné. Hoci Brazília na zasadnutí osn hlasovala za odsúdenie Ruska za inváziu na Ukrajinu, Lula povedal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je “za vojnu zodpovedný rovnako ako Putin”. V januári to zopakoval po zamietnutí žiadosti Nemecka o zaslanie munície na Ukrajinu: “Stále si myslím, že keď jeden nechce, dvaja nebudú bojovať.”

Odvtedy svoje vyjadrenia zmiernil. Dňa 6. apríla pripustil, že Rusko si “nemôže ponechať ukrajinské územie”, ktoré získalo od roku 2022, hoci naznačil, že Ukrajina sa možno bude musieť vzdať Krymu. Aj napriek tomu, keď Lulov hlavný poradca pre zahraničnú politiku Celso Amorim odišiel v marci do Európy, stretol sa s Putinom, ale Ukrajinu nenavštívil. Najviac, čo Lula urobil, bolo, že sa s pánom Zelenským spojil cez Skype. Brazília si chce zachovať priateľské vzťahy s Ruskom, pretože je partnerom v rámci Brics a pretože dodáva štvrtinu brazílskych hnojív.

“Ak chcete, aby vás v rozhovore o zmiernení tohto konfliktu brali vážne, musíte navštíviť obe strany a vidieť škody, ktoré Rusko na Ukrajine spôsobuje,” hovorí Bruna Santosová z amerického think-tanku Wilson Centre. Okrem toho, že Lula vyzerá zaujato, riskuje, že bude vyzerať naivne. Brazília nemá geopolitickú silu na to, aby prinútila Ukrajinu alebo Rusko dodržiavať podmienky dohody, hovorí Oliver Stuenkel z univerzitnej Nadácie Getulio Vargas. “Stále prevláda názor, že najhoršie, čo sa môže stať, je, že brazílska mierová iniciatíva jednoducho nebude mať želaný účinok. V skutočnosti však existuje riziko, že by to mohlo narušiť vzťahy Brazílie s Európou a Spojenými štátmi.”

Brazília má väčšie šance na sprostredkovanie bližšie k domovu. “Zlepšenie našich vzťahov so susedmi je možno najlepším spôsobom, ako môže Brazília získať nárok na väčšiu úlohu vo svete,” hovorí veľvyslanec Amaral. Krátko pred Amorimovou cestou do Moskvy sa stretol s venezuelským autokratom Nicolásom Madurom a členmi venezuelskej opozície pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia na budúci rok. Od svojho návratu k moci Lula oživil mŕtve rokovania o regionálnej spolupráci a presadzuje, aby sa tento rok ratifikovala dohoda medzi Európskou úniou a Mercosurom, obchodným blokom zloženým z Argentíny, Brazílie, Uruguaja a Paraguaja. V Nikarague, kde vládne diktátor Daniel Ortega, môže mať problém byť čestným sprostredkovateľom. Lula prirovnal 16-ročnú vládu pána Ortegu, ktorá sa upevnila prenasledovaním rivalov, k podobne dlhému demokratickému pôsobeniu Angely Merkelovej v Nemecku. To si ho sotva získa u nikaragujskej opozície.

Brazília bude mať možnosť zohrávať vedúcu úlohu v politike v oblasti zmeny klímy. Lula presadzuje, aby sa v roku 2025 konala konferencia o životnom prostredí Cop30, a tiež sa snaží obnoviť Amazonský pakt, zmluvu z roku 1978, ktorá spája osem krajín, ktoré sa delia o dažďové pralesy. Podľa charitatívnej organizácie Rainforest Foundation je Brazília najlesnatejšou a biologicky najrozmanitejšou krajinou na Zemi. V rokoch 2004 až 2012 klesla ročná miera odlesňovania v Amazónii o 80 %, a to aj vďaka prísnejším zákonom, ktoré presadzovala pani Silva, vtedajšia klimatická cárovná Lula. Teraz je späť na svojom pôvodnom pracovisku. To všetko znamená, že Brazília je už teraz svetovou veľmocou v najdôležitejšej otázke pre budúcnosť ľudstva. Lulovmu odkazu možno lepšie poslúži, ak bude svoju energiu venovať oblastiam, v ktorých má Brazília vplyv, ako je životné prostredie, než veľkým politickým témam, v ktorých má len malý vplyv alebo nemá žiadny, uzatvára The Economist.