Bol by turecký plynový uzol pre Európu politicky prijateľný?

Bratislava 2. decembra 2022 (HSP/Foto:Twitter/Reuters)

Minulý mesiac svetové médiá informovali, že Rusko a Turecko diskutujú o vytvorení plynového uzla v Turecku, píše Irina Slav pre Oil Price. Okamžite sa však objavili pochybnosti, či by to bol dobrý nápad, keďže Európa zasypala Rusko sankciami vrátane sankcií voči jeho energetickému priemyslu a vyhýba sa ruskej rope a uhliu, pričom sa hovorí aj o sankciách voči plynu

Podľa niektorých analytikov je myšlienka nového plynového uzla v Turecku zbytočná, pretože najväčším trhom s plynom v blízkosti Turecka je Európa a tá nechce kupovať ruský plyn.

Európsky nákup ruského skvapalneného zemného plynu dosiahol tento rok rekord a zdá sa, že panuje zhoda v tom, že bez pokračujúceho toku ruského plynu cez Ukrajinu bude mať Európa problém prežiť zimu len zo zásobníkov a dovozu skvapalneného zemného plynu.

Od začiatku roka klesol vývoz ruského plynu do Európy o viac ako 40 %, uviedla tento týždeň agentúra Reuters v článku, v ktorom analyzovala životaschopnosť nového plynového uzla v Turecku.

Väčšina tohto poklesu však nebola dôsledkom toho, že by sa európski kupujúci odvrátili od ruského plynu. Pokles bol dôsledkom uzavretia ďalšieho plynovodu, ktorý vedie cez Ukrajinu, a napokon sabotáže plynovodov Nord Stream 1 a 2.

V najbližšej budúcnosti Európa bez ruského plynu jednoducho nemôže prežiť. V dlhodobejšom horizonte má však kontinent ambície odstrániť túto nepríjemnú závislosť prechodom na iné zdroje tejto komodity, predovšetkým vo forme skvapalneného zemného plynu.

Nemecko tento týždeň urobilo historický krok týmto smerom uzavretím dlhodobej dohody s Katarom o dodávkach 2 miliónov ton LNG ročne od roku 2026 na obdobie 15 rokov. Toto množstvo však predstavuje len zlomok dopytu Nemecka po plyne, takže Nemecko bude musieť naďalej hľadať nové zdroje LNG.

Niektorí sa však domnievajú, že plynový uzol v Turecku by bol vhodným spôsobom, ako pokračovať v predaji ruského plynu do Európy bez toho, aby sa nazýval ruským, a preto by bol politicky prijateľný pre európsku politickú elitu.

Agentúra Reuters citovala zdroj z Gazpromu, ktorý uviedol, že “to nebude ruský plyn, ale plyn z rozbočovača”, a ďalší zdroj z európskych obchodných kruhov, ktorý poznamenal, že Európa už nakupuje ruský LNG z Číny a nazýva ho čínskym.

“Je nepravdepodobné, že Európa bude chcieť uzavrieť priame zmluvy s Ruskou federáciou, a nákup voľných objemov na spotovom trhu v Turecku bude politicky prijateľný,” povedal Alexander Gryaznov, riaditeľ S&P Global Ratings, pričom poznamenal, že EÚ sa zastavila pred zavedením embarga na ruský plyn.

Pre Turecko by tento hub znamenal príležitosť zvýšiť svoj regionálny vplyv v energetických otázkach a potenciálne sa stať hlavnou plynovou tepnou pre energeticky vyčerpanú Európu, ktorá by si mala čoskoro uvedomiť skutočnosť, že nemôže vyžiť len z dovozu LNG, pretože na svete nie je LNG pre ňu a všetkých ostatných, ktorí ho potrebujú.

Na to je však ešte skoro. Uzol takých rozmerov, o akých diskutujú Rusko a Turecko, by bol nákladným podnikom a investície sa musia ešte len pripraviť, pravdepodobne bez účasti západného kapitálu kvôli úlohe Ruska v projekte.

Je možné, že sa nikdy nedostane ďalej ako do fázy plánovania, ako sa to stáva pri mnohých veľkolepých projektoch. Faktom však zostáva, že Európa potrebuje plyn, bude ho potrebovať v dohľadnej budúcnosti a, ako dokazuje najnovšia dohoda Nemecka o skvapalnenom zemnom plyne, je pripravená prehodnotiť svoje politické priority, keď je ohrozená energetická bezpečnosť.