Biskup Stolárik: Trojnožka duchovného života – almužna, modlitba a pôst

Rožňava 7. marca 2019 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)

Rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik slávil na začiatku pôstneho obdobia, v stredu 6. marca 2019, svätú omšu v kaplnke Biskupského úradu. Počas nej zamestnancom úradu udelil popolec. V príhovore, ktorý predniesol, povzbudil k prežívaniu pôstu podľa slov evanjelia. Prinášame ho v plnom znení

O čom ste dnes ráno rozprávali, keď ste prišli do práce? Alebo o čom najčastejšie rozprávate ráno, keď prídete do roboty? O tom ako sa umývate? Myslím si, že nie. Na tomto jednoduchom príklade pochopíme, že netreba „vytrubovať“ to, čo má byť už akosi v nás automaticky vžité, lebo to patrí k životu a k normálnym prejavom každodenného života.

Božie slovo dnešného dňa, keď začíname svätý pôst, nám chce povedať to isté, keď hovorí o almužne, modlitbe i pôste. Pán Ježiš však upozorňuje, aby sme to „nevytrubovali“, ale aby almužna, modlitba a pôst boli normálnou súčasťou nášho života. Teda niečo, čo prežívame, konáme ako súčasť života, ako niečo, s čím nás ani nenapadne sa chváliť, alebo zdôrazňovať, že to robíme.

Almužna – vedieť sa podeliť s tým, kto je núdzny. Iste, veľakrát aj ja stojím pred otázkou, a aj dostávam otázku, aký postoj zaujať voči tým, čo natŕčajú ruky, čo pýtajú od nás; väčšinou peniaze. Hovorím, že pomáhať treba. Akým spôsobom? Napríklad, aj túto nedeľu máme zbierku na charitu; na konkrétne ciele charity. Dajme tam, kde máme istotu, že to, čo darujeme – peniaze, šatstvo, alebo iná forma našej pomoci, pôjdu tam, kde treba. Treba si pritom uvedomiť aj ďalšiu vec, že cirkevné organizácie dávajú možno 8- 10% z takýchto zbierok na vlastnú réžiu. Pričom iné organizácie dávajú na vlastnú réžiu, čo znamená aj na platy zamestnancov, až 50% . Takže len 50% zo zbierky ide tam, kam má ísť. V cirkevných organizáciách je to okolo 85-90%. Takže to je rozdiel. Rozhodujme sa správne. Ale je veľmi dôležité, aby vstúpila do nášho života nezištnosť a citlivosť na potreby chudobných.

Modlitba – normálna súčasť života – ako dýchanie, ako stravovanie, ako hygiena; vôbec, ako všetko, čo patrí k základným potrebám života. Modlitba je prejav nášho duchovného života. Pretože z bežného života vieme, že rodina, v ktorej sa nerozpráva, smeruje k zániku. Tak v duchovnej rovine človek, ktorý nerozpráva s Bohom, veľmi oslabuje svoj vzťah s ním, a pomaly ho končí.

Pôst- nie je pre líniu, ale pôst znamená oslobodenie sa od všetkých naviazaností. Pre niekoho to môže byť naviazanosť na šport, na módu, na zbytočné reči, na jedenie. Každý môže mať nejaký iný predmet, alebo inú činnosť, na ktorú je viac, alebo menej, alebo totálne naviazaný.  Dnes zvlášť počujeme, ako sa treba oslobodiť aj skrze pôst, cez tento štýl života.

Trojnožka duchovného života – almužna, modlitba a pôst. Začal som však tým, že to netreba vytrubovať, a koľko už o tom hovorím. No aj Sväté  Písmo o tom hovorí. A hovorí nám to v tom zmysle, aby sme vedeli o tom rozprávať, aby sme sa vedeli povzbudzovať, vedeli sa posilňovať a ako hovorí Joel v prvom čítaní, aby sme si vedeli roztrhnúť aj srdce, keby v nás boli nejaké prieky, alebo náročnosti v tomto pokračovať.

Zaprajme si naozaj dobrý vstup do pôstneho času, do pôstneho obdobia, a nech trojnožka: almužna, modlitba a pôst, je našou oporou v tomto pôstnom snažení, pretože to je to, cez čo do nášho srdca a života hlboko vstupuje uskutočňovanie Ježišových slov a prežívanie pravého pokánia.

Prajeme požehnané prežívanie pôstneho obdobia a pripomíname ešte úmysel modlitieb, ktorý otec biskup Stanislav stanovil na tento rok a ktorý výrazne  korešponduje zvlášť s obdobím pôstu: „Za oslobodenie od každého druhu závislosti.“