Macedónsko dúfa, že jeho úloha v súčasnej utečeneckej kríze urýchli vstup do NATO. Krajina sa ukázala v čase krízy ako “zodpovedný člen medzinárodného spoločenstva”, povedal macedónsky minister zahraničia Zoran Jolevski vo štvrtok počas návštevy Slovinska. “Veríme, že tento región bude oveľa stabilnejší s viacerými členmi NATO,” povedal Jolevski.
Súčasná situácia je v jeho očiach “ďalším dôkazom, že všetky krajiny v regióne musia byť začlenené do štruktúr NATO, ak si to želajú ich ľudia a ich politici a vlády”. Jolevski ubezpečil, že jeho krajina prijme potrebné reformy armády, aby spĺňala štandardy obrannej aliancie.
Macedónsko je už roky považované za kandidáta na vstup do NATO. NATO chce všetky štáty, ktoré vznikli na troskách bývalej Juhoslávie: V Kosove už existuje jedna z najväčších svetových NATO základní. Avšak proti spojeniu Srbska s EÚ a následne s NATO došlo v poslednej dobe k veľkým demonštráciám. Aj v Čiernej Hore je členstvo v NATO kontroverzné a ľudia tam demonštrujú proti vstupu.
Prítomnosť NATO na Balkáne má za úlohu blokovať posledný prístup Ruska k Európe a je doplnkom k ašpirácii NATO na Ukrajine. Asociačná dohoda EÚ s Ukrajinou stanovuje, že krajina musí adaptovať všetky normy do roku 2020, aby spĺňala štandardy NATO. Tento proces je, aj napriek katastrofálnej ekonomickej situácii, už v plnom prúde.
Kvôli Macedónsku však počas posledných niekoľkých mesiacov uviazli státisíce migrantov v Grécku, ktorí sa chceli dostať na balkánsku cestu do severnejších krajín EÚ ako je Nemecko. Pred niekoľkými týždňami Macedónsko zaviedlo, rovnako ako Slovinsko a iné balkánske krajiny, denné limity pre vstup migrantov. Len na grécko-macedónskych hraniciach je v táboroch viac ako 14.000 prevažne sýrskych a irackých migrantov.
Grécko blokovalo vstup Macedónska do NATO po celé roky. Atény tvrdia, že názov Macedónsko je časť gréckeho národného dedičstva a sugeruje severnú grécku provinciu rovnakého mena. Macedónsko odmieta s odkazom na svoju identitu a jazyk zmeniť svoj názov.