Novanský: Ranný „štamprlík“ nechráni pred hnačkou na dovolenke

Ako prevenciu odporučil užívať probiotiká, ideálne už pár dní pred odchodom, a tiež počas celej dovolenky. „Existujú probiotiká, konkrétne kmeň Saccharomyces boulardii, ktorý je priamo indikovaný na liečbu cestovateľskej hnačky,“ vysvetlil.

Upozornil, že jesť jogurt ako náhradu za užívanie probiotík nestačí. „Jogurt môže slúžiť ako prevencia, ale nie každý má dostatočnú dávku probiotických kultúr,“ zhodnotil.

Práve probiotiká by podľa neho nemali chýbať v cestovateľskej lekárničke. „Okrem nich odporúčame mať so sebou rehydratačný roztok. Ten obsahuje elektrolyty ako sodík, draslík, vápnik a horčík a tie sú esenciálne pri stratách tekutín a dehydratácii,“ vysvetlil. Dodal, že pri balení netreba zabudnúť zobrať aj čierne uhlie, prípadne lieky s obsahom účinných látok ako loperamid alebo racekadotril.

Lekárnik pripomenul, že tiež je vhodné vziať si so sebou aj lieky, ktoré riešia ostatné symptómy, napríklad ibuprofén, paracetamol a dezinfekčný gél.

V prípade, že sa dovolenkár hnačke nevyhne, Novanský poradil okamžite začať s diétou vo forme suchárov, solených tyčiniek, ryže a podobne. „Postupom času sa môže pridávať ľahký zeleninový vývar,“ dodal.

Čo sa týka nápojov, pacienti by mali piť čistú balenú vodu, najlepšie doplnenú o elektrolyty, prípadne nesýtenú minerálku s obsahom sodíka, vápnika, horčíka, alebo čierny čaj. „Rozhodne žiadny alkohol alebo nejaké džúsy, to v žiadnom prípade nie,“ zdôraznil Novanský.

Liečbu treba podľa neho začať hneď, ako sa problémy dostavia. Ak sa u dospelého človeka za tri-štyri dni stav nezlepší, treba vyhľadať lekára. „Pri tehotných ženách, starších pacientoch alebo malých deťoch treba kontaktovať lekára, pokiaľ sa príznaky nezlepšia už do dvoch dní,“ poradil.

Dôležité je sledovať aj ďalšie symptómy ako zvýšená teplota, zvracanie, hlien alebo krv v stolici. „Pri nich treba kontaktovať lekára bezodkladne,“ zdôraznil.

Kým hnačka, ktorú dostaneme doma, býva často výsledkom nejakej krátkej virózy, prípadne stresu alebo diétnych chýb, cestovateľská hnačka je najčastejšie vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. „Ide najmä o escherichia coli, salmonelu alebo shigellu,“ spresnil Novanský.

Farmaceut uviedol, že podľa štatistík sú najrizikovejšie krajiny Latinskej Ameriky, južnej Ázie, India a krajiny Blízkeho východu. „Najbezpečnejšie sú tie v našom okolí, rovnako tak aj Severná Amerika, Austrália, Nový Zéland a Japonsko,“ uzavrel.