Azerbajdžan medzi Izraelom, Tureckom a Iránom

Azerbajdžan medzi Izraelom, Tureckom a Iránom

Moskva 24. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR/Hasan Jamali)

 

Ruský analytik Stanislav Tarasov publikoval zaujímavý materiál o snahách Azerbajdžanu uplatniť sa v štruktúre geopolitických vzťahov na Kaukaze a v Malej Ázii. Pripomíname, že Azerbajdžan je jeden zo štátov s obrovským nerastným bohatstvom a dôležitým hráčom na trhu s ropou

Ilustračné foto

Podľa Stanislava Tarasova, Azerbajdžan sa v systéme geopolitických vzťahov Zakavkazka a Blízkeho východu ocitáva často vo veľmi ťažkom položení. Charakteristickým znakom Azerbajdžanu je totiž skutočnosť, že v krajine súperia štyri frakcie – proruská, proamerická, proturecká a proiránska. Oficiálne je Azerbajdžan sekulárny štát, Irán a Azerbajdžan sú vo svete jedinými krajinami, v ktorých dominuje šiítsky islam.

Reklama

Takže ak sa Turci snažia posilniť svoj vplyv v Azerbajdžane, stretávajú sa s otvoreným iránskym odporom. Rovnaká situácia nastane, ak sa snaží o podobné aktivity Irán. A keď sa pokúsil Azerbajdžan začať rozvíjať vojensko-technickú a politickú spoluprácu s Izraelom, Turci a Irán vzájomne vydali varovanie že spolupráca s Izraelom predstavuje prekročenie červenej čiary pre moslimov, ktorú nezávisle od seba nenechajú Turecko a ani Irán bez odpovede. Rusko svoje záujmy v regióne sleduje cez riešenie arménsko-azerbajdžanského konfliktu. Azerbajdžan a Arménsko, dve bývalé sovietske republiky majú napäté vzťahy od vojny o Náhorný Karabach, ktorá vypukla v roku 1988).

Existovalo obdobie, v ktorom sa uvažovalo o vytvorení aliancie Azerbajdžan – Turecko a Izrael, ku ktorým by sa mohli pripojiť aj Gruzínci. Toto obdobie trvalo približne v období 2006 – 2014, v čase najsilnejšieho tlaku USA na Irán a takisto v období, kedy sa Obamova administratíva rozhodla riešiť situáciu v Sýrii a na Ukrajine. Ruský asymetrický postup (porážka Gruzíncov podporovaných Američanmi v roku 2008, ako aj vstup Ruska do sýrskej kampane, či ruská podpora Donecka a Luhanska a následne koniec Obamovej administratívy) však dokázal americké plány rozbiť. Navyše sa ukázalo, že vzťahy medzi Ankarou a Tel Avivom nikdy nebudú idylické, spájali ich len spoločné záujmy (Kurdi – svojho času Izrael a Turecko spolupracovali na likvidácii kudrského separatizmu, Sýria).

Reklama

Keď však Rusko dokázalo Erdogana prinútiť zmeniť svoje postoje a Američania sa neúspešne pokúsili v Turecku uskutočniť štátny prevrat, Turecko a Izrael prestali mať spoločné záujmy. Momentálne sú turecko-izraelské vzťahy značne napäté, dôvodom sú Trumpove aktivity ohľadne uznania Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, ako aj americká a izraelská podpora Kurdom.

Americký pokus o vytvorenie aliancie Azerbajdžan – Turecko – Izrael, ktorým by Američania posilnili svoj vplyv v tejto oblasti teda stroskotal. Prišlo však k určitému zbližovaniu Turecka a Iránu (toto bolo dlho nemysliteľné), ktoré sledujú svoje geopolitické záujmy na Blízkom východe, obe krajiny navyše čoraz viac spája protiizraelský a protiamerický postoj. Ďalším faktorom, ktorý stmeľuje Turecko a Irán je ich spolupráca s Ruskom.

Politické elity v Baku sa tak postupne ocitli znova v ťažkej situácii. Časť azerbajdžanských politických elít je stále spätá s Američanmi, tí však stratili svoj vplyv v krajine. Takže azerbajdžanské politické elity už nemôžu plnohodnotne plniť americké predstavy a spolupráca s Izraelom je výrazne sťažená. Navyše Trumpove aktivity ohľadne Jeruzalema zapríčinili, že Turci zvýšili svoj nátlak na Azerbajdžan, Turci už otvorene pohrozili Azerbajdžanu že musí zastaviť svoje dodávky kaspickej ropy Izraelu. Ak Azerbajdžan nesplní turecké požiadavky, Turci sú pripravení zabaviť azerbajdžanské tankery s ropou, ktoré distribujú ropu do tureckého prístavu Ceyhan,odkiaľ smerujú ropovody aj do Izraela. Pochopiteľne Irán nemá nič proti takýmto tureckým aktivitám a takisto aj Iránci usilovne posilňujú v Azerbajdžane protiizraelské aktivity.

Rusko úspešne hasí vojnový požiar v Náhornom Karabachu, ktorý medzi Arménmi a Azerbajdžancami vyprovokovali Američania. Tí sa totiž rozhodli v gorbačovskom a jeľcinovskom období destabilizovať celý Kaukaz a oslabiť ruský vplyv nielen na Kaukaze, ale aj v strednej Ázii a južnom Rusku (použili k tomu aj Čečencov, protiruské aktivity v Uzbekistane, Kirgizsku a pod.). Proces chaotizácie a destabilizácie Kaukazu však dokázalo Rusko napriek ekonomickým a politickým problémom prekonať. Dnes už otázka Náhorného Karabachu prestáva determinovať vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom, obe krajiny sú už ochotné komunikovať na politickej úrovni a odvracajú sa od vojnového riešenia konfliktu, pričom ako arbitra vnímajú najmä čoraz viac Rusko.

Azerbajdžánske elity, ktoré bazírujú na vojenskom riešení situácie v Náhornom Karabachu sú elitami pod kontrolu Američanov, ich vplyv sa však v krajine výrazne oslabil. Dôkazom oslabovania pozícii proamerických elít je aj to, že Azerbajdžan otvorene hlasoval proti Trumpovmu návrhu o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela a viacerí azerbajdžanskí politickí lídri, vrátane prezidenta sa vyjadrili vo výrazne proamerickom duchu. Spoločne s Ankarou a Teheránom sa tak Baku ocitlo na strane protiizraelského a protiamerického frontu.

Reklama

Podľa viacerých tureckých, ruských či iránskych politológov, najmä proti Azerbajdžanu adresovala svoje vyhrážky Nikki Haleyová, americká vyslankyňa v OSN, ktorá povedala, že “Američania nezabudnú na to, ako ktorá krajina hlasovala”. Američania sú si vedomí skutočnosti, že ich vplyv v krajine klesá a nervozitu už vyjadril aj Izrael, ktorého predstavitelia uviedli, “že pre Izrael sú veľmi dôležité vzájomné vzťahy s Azerbajdžanom”. Je to samozrejmé, pretože Izrael získaval za relatívne lacný peniaz azerbajdžanskú ropu a cez Azerbajdžan a kurdskú otázku sa snaží zbrzďovať iránske aktivity v regióne Blízkeho východu. Politické elity v Baku sa tak postupne ocitajú postupne pod silným tlakom, pretože ich rozhodnutia momentálne pozorne sledujú Američania, Rusi, Turci, Irán a takisto aj Izrael.

Izrael vníma zbližovanie Turkov a Iránu, blízkych spojencov Ruska ako hrozbu pre svoje geopolitické záujmy. Izraelské elity už avizovali, že sú ochotné zapojiť sa do protiiránskych aktivít a prehĺbiť svoju spoluprácu so Saudmi. Izraelci očakávajú, že cez Saudov sa im podarí vraziť klin aj do prehlbujúcej sa spolupráce medzi Iránom a Tureckom. Izrael sa snaží spoločne s Američanmi a Saudami pokračovať vo vzájomných aktivitách a spolupráci aj v Sýrii, pričom Izraelci, Saudi a Američania neustále omieľajú iránsku hrozbu a spoločne hrajú aj s kurdskou kartou.

Takže v Azerbajdžane momentálne v skrytosti prebieha zákulisný boj, v ktorom musia proamerické elity Azerbajdžanu čeliť tlaku azerbajdžanských elít podporovaných či už Tureckom, Iránom, alebo Ruskom. Trumpove vyhlásenie ohľadne Jeruzalema výrazne sťažilo postavenie proamerických elít, najbližšia doba ukáže, ako sa konflikt politických elít v Azerbajdžane skončí. Momentálne sa však vplyv proamerických elít v krajine výrazne oslabil.

Stanislav Tarasov

 

Reklama

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

09:38

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol plánovanú dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou (EÚ) a juhoamerickým zoskupením Mercosur v jej súčasnej podobe.

Potrebné sú podľa neho rokovania o novej a zodpovednejšej dohode, ktorá bude prihliadať na rozvoj, ochranu klímy a biodiverzitu.

09:24

Tisíce vodičov autobusov vstúpili vo štvrtok v juhokórejskej metropole Soul do generálneho štrajku pre spor týkajúci sa platov. Podľa odborov postihol štrajk 97 percent tamojších autobusových liniek a spôsobil chaos počas rannej dopravnej špičky. Po zhruba 11 hodinách sa však vodičom podarilo so zamestnávateľmi dohodnúť a vrátili sa do práce.

09:13

Slovenský hokejista Martin Chromiak pomohol asistenciou k triumfu Ontaria nad San Jose 3:2 v nočnom zápase AHL. Dvadsaťjedenročný útočník má po 61 dueloch sezóny na konte 29 bodov (13+16).

08:49

Výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) pre politické záležitosti a demokraciu vyjadril podporu prípadnému prijatiu Kosova do RE. Srbsko toto rozhodnutie odsúdilo ako škandalózne.

08:36

Francúzski politici z celého spektra v stredu vyjadrili zdesenie nad odstúpením riaditeľa parížskej školy, ktorý dostal vyhrážky smrťou za to, že požiadal študentku, aby si v priestoroch školy zložila moslimský závoj.

Premiér Gabriel Attal, bývalý minister školstva, chcel ukázať riaditeľovi podporu a pozval ho v stredu do svojho úradu.

08:24

Šéf ruskej rozviedky Sergej Naryškin navštívil tento týždeň Severnú Kóreu, kde viedol diskusie o bezpečnostnej spolupráci.

Naryškin sa stretol so severokórejským ministrom pre štátnu bezpečnosť Ri Čang-daem.

08:15

Ceny ropy sa vo štvrtok ráno zvýšili a vyrovnali tak časť strát z predchádzajúcich dvoch dní. Od začiatku marca oba hlavné kontrakty posilnili o približne 4,5 % a k zisku za celý mesiac smerujú už tretíkrát po sebe.

08:07

Zástupcovia štátov EÚ sa v stredu večer dohodli na novom kompromise o clách na niektoré ukrajinské poľnohospodárske výrobky, oznámilo belgické predsedníctvo Rady EÚ.

Podľa diplomatov sa do EÚ bude môcť bez cla predávať menej tovaru, ako sa pôvodne plánovalo. Medzi dotknuté výrobky patria vajcia, hydina, cukor a kukurica. Sprísnenie požiadaviek si ešte vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

07:58

Bývalý americký senátor a demokratický kandidát na viceprezidenta USA Joe Lieberman zomrel v stredu vo veku 82 rokov.

Lieberman zomrel v stredu v New Yorku v kruhu rodiny v dôsledku komplikácií po páde, uvádza sa vo vyhlásení.

Joe Lieberman
Na archívnej snímke Joe Lieberman
07:52

Cirkevní predstavitelia v Jeruzaleme vyzvali v stredu vo svojom veľkonočnom posolstve na “okamžité a udržateľné prímerie” vo vojne medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Zároveň vyzvali na rýchlu distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy, na “prepustenie všetkých rukojemníkov” i na neobmedzený prístup lekárskych tímov k chorým a zraneným.

07:38

Americký prezident Joe Biden zablahoželal v stredu víťazovi prezidentských volieb v Senegale Bassirouovi Diomayeovi Fayeovi.

Opozičný kandidát Bassirou Diomaye Faye vyhral prezidentské voľby v Senegale so ziskom 54,28 percenta hlasov. Kandidát vládnej koalície Amadouo Ba získal 35,79 percenta hlasov.

07:30

Nemecká polícia v stredu znížila počet obetí ťažkej nehody autobusu pri Lipsku z piatich na štyri, uviedla tamojšia polícia.

Podľa polície zahynuli pri nehode dovedna štyria ľudia a piaty sa nachádza v život ohrozujúcom stave. Inšpekcia dopravnej polície prípad vyšetruje ako zabitie z nedbanlivosti.

07:12

Telá dvoch nezvestných osôb objavili záchranné zložky v stredu vo vode po zrútení mosta v meste Baltimore na východe USA, uviedli tamojšie úrady. Informujú agentúry AP a DPA.

06:58

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyjadril podporu plánu Brazílie vyvíjať ponorky na jadrový pohon. Neoznámil však žiadnu konkrétnu spoluprácu v oblasti technológie jadrového pohonu, na ktorú Brazília naliehala.

Raoni Metuktire, Emmanuel Macron
Na snímke zľava francúzsky prezident Emmanuel Macron a brazílsky náčelník Raoni Metuktire sa vítajú na ostrove Combu v Brazílii
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali