Podľa Stanislava Tarasova, Azerbajdžan sa v systéme geopolitických vzťahov Zakavkazka a Blízkeho východu ocitáva často vo veľmi ťažkom položení. Charakteristickým znakom Azerbajdžanu je totiž skutočnosť, že v krajine súperia štyri frakcie – proruská, proamerická, proturecká a proiránska. Oficiálne je Azerbajdžan sekulárny štát, Irán a Azerbajdžan sú vo svete jedinými krajinami, v ktorých dominuje šiítsky islam.

Takže ak sa Turci snažia posilniť svoj vplyv v Azerbajdžane, stretávajú sa s otvoreným iránskym odporom. Rovnaká situácia nastane, ak sa snaží o podobné aktivity Irán. A keď sa pokúsil Azerbajdžan začať rozvíjať vojensko-technickú a politickú spoluprácu s Izraelom, Turci a Irán vzájomne vydali varovanie že spolupráca s Izraelom predstavuje prekročenie červenej čiary pre moslimov, ktorú nezávisle od seba nenechajú Turecko a ani Irán bez odpovede. Rusko svoje záujmy v regióne sleduje cez riešenie arménsko-azerbajdžanského konfliktu. Azerbajdžan a Arménsko, dve bývalé sovietske republiky majú napäté vzťahy od vojny o Náhorný Karabach, ktorá vypukla v roku 1988).

Existovalo obdobie, v ktorom sa uvažovalo o vytvorení aliancie Azerbajdžan – Turecko a Izrael, ku ktorým by sa mohli pripojiť aj Gruzínci. Toto obdobie trvalo približne v období 2006 – 2014, v čase najsilnejšieho tlaku USA na Irán a takisto v období, kedy sa Obamova administratíva rozhodla riešiť situáciu v Sýrii a na Ukrajine. Ruský asymetrický postup (porážka Gruzíncov podporovaných Američanmi v roku 2008, ako aj vstup Ruska do sýrskej kampane, či ruská podpora Donecka a Luhanska a následne koniec Obamovej administratívy) však dokázal americké plány rozbiť. Navyše sa ukázalo, že vzťahy medzi Ankarou a Tel Avivom nikdy nebudú idylické, spájali ich len spoločné záujmy (Kurdi – svojho času Izrael a Turecko spolupracovali na likvidácii kudrského separatizmu, Sýria).

Keď však Rusko dokázalo Erdogana prinútiť zmeniť svoje postoje a Američania sa neúspešne pokúsili v Turecku uskutočniť štátny prevrat, Turecko a Izrael prestali mať spoločné záujmy. Momentálne sú turecko-izraelské vzťahy značne napäté, dôvodom sú Trumpove aktivity ohľadne uznania Jeruzalema za hlavné mesto Izraela, ako aj americká a izraelská podpora Kurdom.

Americký pokus o vytvorenie aliancie Azerbajdžan – Turecko – Izrael, ktorým by Američania posilnili svoj vplyv v tejto oblasti teda stroskotal. Prišlo však k určitému zbližovaniu Turecka a Iránu (toto bolo dlho nemysliteľné), ktoré sledujú svoje geopolitické záujmy na Blízkom východe, obe krajiny navyše čoraz viac spája protiizraelský a protiamerický postoj. Ďalším faktorom, ktorý stmeľuje Turecko a Irán je ich spolupráca s Ruskom.

Politické elity v Baku sa tak postupne ocitli znova v ťažkej situácii. Časť azerbajdžanských politických elít je stále spätá s Američanmi, tí však stratili svoj vplyv v krajine. Takže azerbajdžanské politické elity už nemôžu plnohodnotne plniť americké predstavy a spolupráca s Izraelom je výrazne sťažená. Navyše Trumpove aktivity ohľadne Jeruzalema zapríčinili, že Turci zvýšili svoj nátlak na Azerbajdžan, Turci už otvorene pohrozili Azerbajdžanu že musí zastaviť svoje dodávky kaspickej ropy Izraelu. Ak Azerbajdžan nesplní turecké požiadavky, Turci sú pripravení zabaviť azerbajdžanské tankery s ropou, ktoré distribujú ropu do tureckého prístavu Ceyhan,odkiaľ smerujú ropovody aj do Izraela. Pochopiteľne Irán nemá nič proti takýmto tureckým aktivitám a takisto aj Iránci usilovne posilňujú v Azerbajdžane protiizraelské aktivity.

Rusko úspešne hasí vojnový požiar v Náhornom Karabachu, ktorý medzi Arménmi a Azerbajdžancami vyprovokovali Američania. Tí sa totiž rozhodli v gorbačovskom a jeľcinovskom období destabilizovať celý Kaukaz a oslabiť ruský vplyv nielen na Kaukaze, ale aj v strednej Ázii a južnom Rusku (použili k tomu aj Čečencov, protiruské aktivity v Uzbekistane, Kirgizsku a pod.). Proces chaotizácie a destabilizácie Kaukazu však dokázalo Rusko napriek ekonomickým a politickým problémom prekonať. Dnes už otázka Náhorného Karabachu prestáva determinovať vzťahy medzi Arménskom a Azerbajdžanom, obe krajiny sú už ochotné komunikovať na politickej úrovni a odvracajú sa od vojnového riešenia konfliktu, pričom ako arbitra vnímajú najmä čoraz viac Rusko.

Azerbajdžánske elity, ktoré bazírujú na vojenskom riešení situácie v Náhornom Karabachu sú elitami pod kontrolu Američanov, ich vplyv sa však v krajine výrazne oslabil. Dôkazom oslabovania pozícii proamerických elít je aj to, že Azerbajdžan otvorene hlasoval proti Trumpovmu návrhu o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela a viacerí azerbajdžanskí politickí lídri, vrátane prezidenta sa vyjadrili vo výrazne proamerickom duchu. Spoločne s Ankarou a Teheránom sa tak Baku ocitlo na strane protiizraelského a protiamerického frontu.

Podľa viacerých tureckých, ruských či iránskych politológov, najmä proti Azerbajdžanu adresovala svoje vyhrážky Nikki Haleyová, americká vyslankyňa v OSN, ktorá povedala, že “Američania nezabudnú na to, ako ktorá krajina hlasovala”. Američania sú si vedomí skutočnosti, že ich vplyv v krajine klesá a nervozitu už vyjadril aj Izrael, ktorého predstavitelia uviedli, “že pre Izrael sú veľmi dôležité vzájomné vzťahy s Azerbajdžanom”. Je to samozrejmé, pretože Izrael získaval za relatívne lacný peniaz azerbajdžanskú ropu a cez Azerbajdžan a kurdskú otázku sa snaží zbrzďovať iránske aktivity v regióne Blízkeho východu. Politické elity v Baku sa tak postupne ocitajú postupne pod silným tlakom, pretože ich rozhodnutia momentálne pozorne sledujú Američania, Rusi, Turci, Irán a takisto aj Izrael.

Izrael vníma zbližovanie Turkov a Iránu, blízkych spojencov Ruska ako hrozbu pre svoje geopolitické záujmy. Izraelské elity už avizovali, že sú ochotné zapojiť sa do protiiránskych aktivít a prehĺbiť svoju spoluprácu so Saudmi. Izraelci očakávajú, že cez Saudov sa im podarí vraziť klin aj do prehlbujúcej sa spolupráce medzi Iránom a Tureckom. Izrael sa snaží spoločne s Američanmi a Saudami pokračovať vo vzájomných aktivitách a spolupráci aj v Sýrii, pričom Izraelci, Saudi a Američania neustále omieľajú iránsku hrozbu a spoločne hrajú aj s kurdskou kartou.

Takže v Azerbajdžane momentálne v skrytosti prebieha zákulisný boj, v ktorom musia proamerické elity Azerbajdžanu čeliť tlaku azerbajdžanských elít podporovaných či už Tureckom, Iránom, alebo Ruskom. Trumpove vyhlásenie ohľadne Jeruzalema výrazne sťažilo postavenie proamerických elít, najbližšia doba ukáže, ako sa konflikt politických elít v Azerbajdžane skončí. Momentálne sa však vplyv proamerických elít v krajine výrazne oslabil.

Stanislav Tarasov