Stoltenberg prezradil, ako opovržlivo sa vyjadroval Biden na adresu Zelenského

Podľa neho sa to stalo v júni 2023 počas samitu NATO, pred ktorým Zelenskyj požadoval jasnejšie a jednoznačnejšie formulácie v záverečnej rezolúcii o perspektívach Ukrajiny v NATO.

Bidenovi to veľmi vadilo.

„V návrhu rezolúcie sme napísali: „pozvať Ukrajinu k členstvu v aliancii, keď sa jej členské krajiny dohodnú a budú splnené potrebné podmienky“.

Tieto body sme vopred dohodli s ukrajinskou stranou. Preto nás udalosť prvého dňa samitu zaskočila. Na ceste do Vilniusu Zelenskyj zverejnil na Twitteri príspevok s ostrou kritikou NATO. Nazval „absurdným“ fakt, že aliancia neposkytla harmonogram ani pozvania Ukrajiny do NATO, ani jej členstva.

Jeho príspevok na Twitteri sa rozšíril, keď bola diskusia o záverečnom vyhlásení už v záverečnej fáze. Niekoľko spojencov z NATO vyhlásilo, že musíme urobiť viac a vyjsť Zelenskému v ústrety. Američania boli však nahnevaní a istý čas boli pripravení vyškrtnúť všetko, čo sa týkalo podpory Ukrajiny. Prezident Biden, ktorý sedel za veľkým stolom vedľa mňa, sa naklonil a povedal:

„Ako sa v Amerike hovorí, je to osina v riti,“ uviedza bývalý generálny tajomník NATO.

Podľa neho NATO na začiatku invázie predpokladalo, že vojna na Ukrajine nebude trvať dlho.

„Všeobecný názor bol taký, že Kyjev padne za niekoľko dní a zvyšok Ukrajiny za niekoľko týždňov. V najhoršom prípade by ruské vojská rýchlo obsadili Donbas a oblasti na východ od rieky Dnepr. Keď sa však 24. marca vedenie NATO zišlo na mimoriadnom samite v Bruseli, už bolo jasné, že Rusom sa víťazstvo nepodarí dosiahnuť ľahko,“ píše Stoltenberg.

V nasledujúcich rozhovoroch Zelenskyj obviňoval NATO z nečinnosti a požadoval zvýšenie vojenskej pomoci.

„Veľa sme pracovali na probléme hľadania správnej rovnováhy našej pomoci Ukrajine. Bolo ťažké určiť hranicu. Zašli sme príliš ďaleko v našej pomoci zbraňami, alebo sme urobili príliš málo? A kde bola hranica pre Putina?“ píše Stoltenberg.

Okrem toho, podľa Stoltenberga, práve on podnietil Zelenského k rokovaniam s Ruskom a k súhlasu so zastavením vojny na fronte.

„Keď som prvýkrát naznačil „fínske riešenie“ vojny na Ukrajine, Zelenskyj kategoricky odmietol myšlienku odstúpenia akýchkoľvek území. Ale postupom času on a jeho poradcovia začali menej pohŕdať dočasným odstúpením za podmienky, že nové hranice a bezpečnosť Ukrajiny budú zaručené členstvom Ukrajiny v NATO,“ píše Stoltenberg.

Bývalý generálny tajomník NATO spomína aj na svoje stretnutie v júni 2015 v Rakúsku s bývalým štátnym tajomníkom USA Kissingerom.

„Západ musí pochopiť, že pre Rusko Ukrajina nikdy nebola len nejakou cudzou krajinou. História Ruska sa začína v Kyjeve. Niektoré z najdôležitejších bitiek za slobodu Ruska sa odohrali na ukrajinskej pôde,“ povedal Kissinger tichým, ale rozhodným hlasom.

Hoci žil v USA už 77 rokov, hovoril s výrazným nemeckým prízvukom. Kissinger bol proti členstvu Ukrajiny v NATO a vo všeobecnosti bol skeptický voči rozširovaniu NATO na východ po skončení studenej vojny. Trápilo ho, že kríza na Ukrajine bola príliš často prezentovaná ako voľba medzi vzájomne sa vylučujúcimi alternatívami: buď sa Ukrajina orientuje na východ, alebo na západ.

„Ak má Ukrajina ako národ prežiť a rozvíjať sa, krajina nemôže byť predsunutou základňou ani západu, ani východu. Krajina sa musí stať mostom medzi východom a západom,“ povedal Kissinger. Zahraničná politika je „umenie stanoviť správne priority“, povedal Kissinger. Ukrajina je pre Rusko dôležitejšia ako pre Západ. Preto vyzval k opatrnosti“, zhodnotil Stoltenberg svoju komunikáciu s Kissingerom.