Americký ekonóm Mark Dow hovorí v rozhovore s ETF.com, že na základe financovania svetových komoditných trhov je vývoj ceny ropy v rukách špekulantov a finančných investorov, ktorí ovládajú 80 percent celosvetového obchodu s komoditami. Iba 20 percent trhu so surovým materiálom je v rukách komerčných operátorov.
Dow doslovne:
“Sme svedkami kombinácie ponuky a špekulácie. Na chvíľu boli ceny ropy extrémne vysoké. V roku 2008 stál barel ropy takmer 150 dolárov. To viedlo k zvýšeniu produkcie mnohých ropných spoločností, pretože ceny boli tak vysoké. V tom čase sme nemohli ani pomyslieť na termín kvantitatívne uvoľňovanie. Často opakovaná predstava, že Fed indukuje ropnú bublinu, je zlá. Špekulácie vyvolávajú ropnú bublinu. Špekulanti vyhnali cenu ropy na 150 dolárov za barel. Rovnako ako keď bol dopyt v rozvíjajúcich sa krajinách veľký, mnoho spoločností si myslelo, že je potrebné vyrábať viac a viac. Vysoké ceny prilákali ropné spoločnosti. Výsledkom je teraz to, že postihnuté firmy nemôžu obmedziť svoju produkciu, pretože musia splniť svoje úverové záväzky.”
Koncom augusta sa cena ropy zvýšila počas troch dní takmer o 30 percent. Dow neverí v tento prirodzený vývoj a má pochybnosti o jeho udržateľnosti. Podľa neho bol tento pohyb dôsledkom špekulácií. “Cena ropy dosiahne svoje dno a výroba sa bude znižovať. Tieto typy cyklov sú dlhodobé” tvrdí Dow.
Dow je proti argumentu, že existuje priama súvislosť medzi poklesom cien ropy a spomalením ekonomického rastu v rozvíjajúcich sa krajinách.
“To, že sa dve veci dejú v rovnakej dobe, neznamená, že medzi nimi existuje súvislosť. Uvediem vám jasný príklad. Všetci si myslia, že brazílsky boom v posledných ôsmich rokoch bol založený na predaji železnej rudy do Číny. To je však investičné tvrdenie, ktoré je zlé.
Vývoz Brazílie tvorí 10 percent HDP. Je irelevantné, koľko sekundárnych poskytovateľov služieb má z tohto vzťahu prospech. Určite to spôsobilo pozitívnu náladu v Brazílii a vďaka tomu tieklo na burze v Sao Paule oveľa viac kapitálu. Ale reálny rast ekonomiky v Brazílii je založený na rozdelení domácich úverov. Brazílčania mali snáď prvýkrát dobrú makroekonomickú stabilizáciu, relatívne nízke úrokové sadzby a relatívne stabilnú infláciu. To im umožnilo rozvíjať domáce financie. Doviezli rad nových úverových techník, ktoré sa už uplatňujú v Spojených štátoch. Brazílski občania boli zrazu schopní financovať autá a ďalší spotrebný tovar prostredníctvom úverov. Toto produkovalo boom. Ale ak sa zvýši poskytovanie úverov tak rýchlo, v určitom okamihu dôjde k jeho zastaveniu. Nemyslím si, že Brazília zaobchádza obzvlášť dobre s touto situáciou.”
Americký ekonóm v tomto bode kritizoval fakt, že boom v Brazílii a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách bol z veľkej časti financovaný prostredníctvom úverov domácnostiam. Tie však mohli plniť svoje úverové záväzky len ťažko.