Môj profil 
Predplatné
Napriek tomu, že ide o rôzne skupiny ľudí, ktorí sa zaoberajú zmenou počasia z hľadiska svojho profesného zamerania, zhodli sa spoločne na tom, že tieto zmeny sa výrazne odrazia na prírode, ale aj životných podmienkach.
Podľa známeho japonského vedca a oceanológa Mototaka Nakamuru čaká našu planétu nová doba ľadová, pretože podľa neho sa postupné ochladzovanie Zeme už začalo a v priebehu niekoľkých rokov sa postupne začne rozširovať. S jeho názorom súhlasia aj ruskí vedci Vladimír Bašik, Rauf Galuin a Habibulla Abdusamant, podľa ktorých sa postupné ochladzovanie Zeme začalo už v 90. rokoch 20. storočia. Podľa nich ide o Malú dobu ľadovú, ktorá ľudstvo čaká.
Ochladzovanie a otepľovanie sa podľa nich deje v periodických cykloch, pričom tie majú priamy súvis s aktivitou Slnka. Ak sa jeho aktivita zvýši, na Zemi sa otepľuje, ak sa zníži, prichádza ochladzovanie. A rovnako tak je podľa nich dôležité brať do úvahy aj vypúšťanie CO2.
Nie všetci však s ich názormi súhlasia. Práve naopak, niektorí vedci sa domnievajú, že klíma sa začína pomaly otepľovať. Newyorskí vedci z Oregonskej štátnej univerzity vypracovali štúdiu, podľa ktorej nastane o niekoľko rokov také oteplenie, že niektoré oblasti nebude možné obývať. K tomuto záveru dospeli na základe údajov o počasí za posledných 150 rokov, pritom zohľadnili niekoľko ďalších údajov. A na základe toho vytvorili model a stanovili bod, kedy k takémuto otepľovaniu dôjde.
Na základe týchto výpočtov určili, že vysoké teploty začnú v roku 2020 na indonézskom Monokwari a postupne sa bude ďalej rozširovať, pričom vrchol otepľovania má nastať v roku 2047. No u niektorých miest zohľadnili odchylku od piatich do tridsiatich rokov. Predpokladajú, že na zemeguli bude až 59 miest, kde bude úplne nová klíma, ako je tomu v súčasnosti.
O otepľovaní hovoria aj ekológovia a biológvia. Tí dokonca varujú, že vďaka prudkým klimatickým zmenám môžu vyhynúť niektoré živočíšne druhy, či ekologické systémy. A vďaka nim môžu vzniknúť úplne nové, neznáme. Ruskí biológovia na základe pozorovaní určili, že skutočne dochádza k otepľovaniu. V Moskovskom regióne sa totiž začali vyskytovať rôzne druhy hmyzu charakteristického pre južné oblasti, zvieratá a rastliny žijúce na Juhu sa pomaly presúvajú na Sever. V tých častiach Ruska, kde bolo ešte pred niekoľkými desiatkami rokov nemysliteľné pestovať vinič, to dnes možné je.
Ľadovce v Antarkdíde sa postupne zmenšujú, ale miznú aj rôzne druhy koralových rífov, či niektoré druhy lososov. V dôsledku otepľovania sa stráca aj ich prirodzená potrava, čo má na ne negatívny vplyv. Otepľovanie spôsobí stratu mnoho druhov potravy, ktorú niektoré druhy vysokej zvery potrebujú. Vedci predpokladajú, že postupne tak dôjde k zmenšovaniu zvierat. Sú preto presvedčení, že sa zopakuje jav, ktorý sa odohral pred 55 miliónov rokov. Mnoho druhov dinosaurov sa postupne zmenšovalo a neskôr došlo k ich vyhynutiu. To všetko sa udialo iba vďaka nedostatku patričnej potravy.
Ekonómovia sa zase zhodujú, že klimatické zmeny majú vplyv na poľnohospodárstvo, energetiku, komunálnu sféru, ale aj dopravu. V dôsledku klimatických zmien môžu niektoré krajiny stratiť vývozný artikel, či už ide o rôzne druhy ovocia alebo iných plodín. Prídu tak o veľké množstvo peňazí, čo môže oslabiť ich ekonomiku. No iné môžu zase získať určité výhody a možnosť nového obchodovania.
Genetickí inžinieri uvažujú o tom, že by sa klíma dala ovládať. No akým spôsobom, to ešte presne nevedia. Určite by však šlo o dosť veľký zásah do klimatických podmienok planéty. Sergej Avakjan, profesor na Sankt Peterburskej štátnej polytechnickej univerzite je presvedčený o tom, že vysádzanie všetkých druhov lesa je tým správnym riešením. Ľudstvo ešte nie je pripravené na to, aby radikálnym spôsobom zasahovalo do klimatických podmienok Zeme.
Či nás čaká prudké teplo alebo prudké ochladzovanie ukážu aj nasledujúce roky. Ochladenie nastane, ak klesne aktivita slnka, tak ako to zástancovia tejto teórie predpokladajú. Naopak, ak sa ukáže, že pravdu majú zástancovia otepľovania, pomôcť prírode a prispieť k tomu, aby k zmenám nedochádzalo môžeme z časti aj my tým, že budeme viac dbať o prostredie, v ktorom žijeme, pretože podľa týchto vedcov, za otepľovanie planéty môže najmä človek.
mž
.jpg)
.JPG)
