Európa 5. októbra (ruvr.ru/HSP/Foto:TASR)
Maďarsko ide cestou nezávislosti od Bruselu
V čase, keď sa popredné západoeurópske krajiny snažia zabrániť novej vlne dlhovej krízy vykonáva Maďarsko svoju hospodársku politiku, uvádza vo svojom komentári Peter Iskenderov. Protekcionistické opatrenia maďarskej vlády vyvolávajú čoraz väčší záujem u regionálnych susedov tejto krajiny.
Nesporné hospodárske úspechy Maďarska spoločne s radom protekcionistických opatrení vlády Viktora Orbána umožňujú predpokladať, že prekonať súčasnú finančno-hospodársku krízu v Európe je možné nielen spoločnými úsiliami, ale aj samostatne, myslia si ekonomickí experti.
Po vstupe Maďarska a susedných krajín do EÚ v roku 2004 im začali zo špeciálneho fondu EÚ vyplácať prostriedky na pokrytie tzv. „výdavkov na rozšírenie“. V prepočte predstavuje táto finančná podpora ročne 60 eur na Poliaka, 45 eur na Maďara a 29 eur na Čecha. Podobná finančná podpora z rozpočtu EÚ pre „problémové“ krajiny činila v roku 2000 437 eur na Gréka, 419 eur na Íra a 216 eur na Španiela…
Na základe týchto údajov sa autor pýta – nakoľko efektívne sú podobné investície a aké je odôvodnenie takýchto očividných rozdielov, ktoré zjavne diskriminujú krajiny strednej a východnej Európy? Európska komisia sa odvoláva na nízku úroveň príjmov a kúpnej sily obyvateľov Maďarska, Poľska či Česka. Zlepšením týchto ukazovateľov by sa však mali zaoberať v prvom rade práve fondy EÚ!
Integrácia je o zachovaní výdobytkov. Nová je len forma
V takejto situácii nie je nič prekvapivé na tom, že sa maďarská vláda rozhodla pre politiku, ktorá je viac nezávislá od Bruselu a ďalších európskych „mocenských centier“. Patrí sem aj návrat kľúčového postavenia štátu na energetický trh a trh komunálnych služieb. Ekonóm Vjačeslav Senčagov zdôraznil dôležitosť nových investičných postupov práve v oblasti energetiky a komunálnych služieb: “Vo všetkých krajinách aktívne rastie sféra telekomunikácií. Naopak, energetika a komunálne služby sa tak rýchlo nerozvíjajú a neovplyvňujú ich nové, dobre rozvinuté odvetvia. Výsledkom je veľmi vážny nesúlad. Práve preto je teraz nutné premýšľať o dlhodobých koncepciách investičnej politiky práve pre tieto „krízové“ odvetvia.”
Popisujúc princípy, na ktorých by mala byť založená európska integrácia, zdôraznil raz známy nemecký filozof a sociológ Jürgen Habermas nasledovné: “Otázkou nie je vynález niečoho úplne nového, ale zachovanie výdobytkov súčasných krajín a rozšírenie týchto výdobytkov za hranice konkrétneho štátu. Novou bude iba forma, ktorú tieto procesy získajú.”
Žiaľ, mnohé rozhodnutia EÚ protirečia tejto koncepcii.
zf