Ide o mýtus, ak sa toto hnutie spája s tajomným zavraždením murárskeho majstra Hirama, staviteľa Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme v starozákonných časoch? To údajne dalo podnet na konštituovanie mysticko-pomstiteľského učenia, ktoré si osvojili križiaci. Križiakmi boli aj templári, a do tradícií slobodomurárstva zasahuje osud templárskeho majstra Jacquesa de Molay. Úžasná moc templárov (okrem iného spravovali majetok križiakov) bola tŕňom v oku francúzskeho kráľa Filipa Pekného, ktorému sa manipuláciou pápeža Klementa V. podarilo presadiť zatýkanie členov rádu templárov, a tým ich absolútne zdecimovanie. Molaya 18. marca 1314 po mučení bez možnosti obhajoby upálili – to len prehĺbilo pomstiteľskú tézu, spájanú so slobodomurárstvom. Pojem „freemason“ (slobodomurár) sa vynára v roku 1376. Prvá Veľká lóža vznikla 24. júna 1717. Prvé pravidlá, akúsi ústavu slobodomurárov, spísali v roku1723 a platí dodnes.

Strediskom novovzniknutej organizácie bol Londýn. Odvtedy vystupujú slobodomurári ako pokrokárske, uzavreté spoločnosti s osobitnou sústavou mravouky, zahalenej alegóriami a vyjadrenej symbolmi, ktoré sú akoby podstatnou súčasťou slobodomurárstva. Slobodomurárov, zväčša patriacich do intelektuálnej elity, spája pocit výlučnosti, spojenej s členstvom v vplyvnom spoločenstve ovládajúcom politiku sveta.

Novým impulzom v slobodomurárskom hnutí bolo založenie rádu iluminátovAdamom Weishauptom, pôvodom Židom, jezuitom, profesorom katolíckeho cirkevného práva na univerzite v Ingolstadte. Stalo sa tak 1. mája 1776 a tento deň sa dodnes slávi ako „Sviatok práce“. Rádu sa pripisuje vyššia miera ateizmu ako slobodomurárom, medzi ktorých, do lóže „TheodorzumgutenRath“, vstúpil Weishaupt v roku 1777. Údajne sa tak stalo s finančnou podporou francúzskych Rothschildovcov so zámerom získať ľudí obdarených výnimočnými schopnosťami a dosiahnuť kontrolu a vplyv na ľudí na vysokých miestach štátnej moci a v mediálnej oblasti cez peňažné a sexuálne úplatkárstvo. Amschel Mayer Rothchild je známy výrokom: „Dajte mi kontrolu nad peniazmi a nebude hrať žiadnu úlohu, kto robí zákony.“ Pritom pripravovať a financovať vojny a revolúcie (súčasne obe bojujúce strany) je jedným zo spôsobov, ktorý prináša vplyv a veľké peniaze. Revolúcie a vojny sú zlatou baňou a zároveň príležitosťou na získanie kontroly nad vládami medzinárodnými bankármi: ten, kto poskytuje úver, ovláda toho, komu ho poskytuje, všakže.

Predelom v histórii je Viedenský kongres (od 14. septembra 1814 do 9. júna 1815 vo Viedni a čiastočne aj v Bratislave), na ktorom ruský cár Alexander I. odhalil neveľmi zakrývané zámery iluminátov, na čo vtedajšia hlava Rothschildovcov, Nathan, prisahal, že jeho rod zničí cára s celou jeho rodinou (čo sa naplnilo v roku 1917). Odvtedy sa stalo Rusko pokusným územím na socialistické experimenty. Dôležitým medzníkom je aj vydanie „Komunistického manifestu“, ako demagogickej návnady pre masy v roku 1848, napísaním ktorého poverila „Liga človeka“ Mordechaja Marxa Léviho (Karla Marxa).

Medzi rokmi 1859–1871 vypracoval dlhodobý plán na zmenu sveta americký generál Albert Pike. Súčasťou plánu boli/sú tri svetové vojny. Prvá zničila ruský cárizmus ako súčasť svetového kresťanstva, a pretvorila Rusko na pevnosť bezbožného komunizmu. Druhá mala byť vyvolaná fašistami a sionistami a vraždenie chudobných Židov malo umožniť vznik Izraela v Palestíne. Tretiu svetovú vojnu má podnietiť konflikt medzi sionistami a islamským svetom a má vyústiť v zničenie islamu a Izraela. Ostatné štáty majú byť zdevastované. Po prvej svetovej vojne (a založení americkej súkromnej centrálnej banky – FED v roku 1913) je vplyv požičiavateľov peňazí (bankárov) na chod dejín dominantný.  Základy „nového sveta“ projektujú neformálne združenia ako Bildenberg, Trilaterálna komisia a ďalšie s dôstojným zastúpením „peňazomencov“.

Slobodomurárstvo má 33 stupňov, pričom pri troch najnižších stupňoch (učeň, tovariš, majster) ide o tzv. modré slobodomurárstvo, z ktorého sa regrutujú vyššie stupne – 4. až 33., v ktorom prichádzajú na scénu ilumináti. Členovia najnižších troch stupňov nevedia, že sú figúrkami veľkej politickej hry – sú to vraj užitoční idioti. Z členov 33. stupňa sa skladá najvyššia rada s maximálne 33 členmi. Ide o najvyššie slobodomurárske grémium štátu a jeho sídlom je mesto, v ktorom sídli vláda. Všetky politické strany sú údajne výplodom slobodomurárstva: buď ich slobodomurári vytvorili, alebo následne infiltrovali.

Slobodomurári majú svoje symboly, významným znamením je poloha ukazovákov (vystretý ukazovák je poznávacím znamením), palcov, založenie rúk, posunky, uchopenie sa za bradu, poloha okuliarov, hranie sa s predmetmi, atď. Z typických slobodomurárskych nástrojov (symbolov) znamená napríklad kružidlomieru v hľadaní, uholníkpriamosť v konaní, palicavôľu v uplatňovaní, dlátosúdnosť v bádaní, murárska lyžicaláskavosť voči všetkým.

Bokom od slobodomurárstva nie je ani Slovensko, aj keď sa zdá, že tu aj naďalej širšiu základňu nemá. Pritom na Slovensku majú slobodomurárske lóže tradíciu ešte z čias rakúskej monarchie. Predchodcom slobodomurárstva tu bol Ján Amos Komenský (1592-1670), rodák zo Slovácka, ktorý mimoriadne nenávidel Katolícku cirkev a vyzýval k jej násilnému zničeniu. Počas pobytu v Blatnom Potoku (sídlo Zemplínskej stolice v 17. storočí) nabádal k pomaďarčeniu Slovákov. Ako prvý panovník v Európe sa stal slobodomurárom v roku 1837 František Štefan Lotrinský,manžel Márie Terézie, od roku 1745 cisár Svätej ríše rímskej.

Zlatým obdobím slobodomurárstva bola vláda Jozefa II. (1780-1790). Slobodomurárom bol organizátor Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831, Peter Tasnády, ktorý sa podieľal na lživom informovaní sedliakov o tom, že páni im trávia studne. Slobodomurárom so slovenskými koreňmi po rodičoch bol zakladateľ USA Benjamín Franklin (1706-1790), Herderovi žiaci Ján Kollára Pavol Jozef Šafárik.Slobodomurárom bol aj Milan Rastislav Štefánik vo Francúzsku (rovnako Masaryk a Beneš), právnik Otakar Jamnický, Karol Kuzmány vo Viedni, Peter Makovický v Ružomberku, právnik Ján Milec v Žiline, podnikatelia Kornel Stodola a Andrej Žuffa v Liptovskom Mikuláši, Milan Hodža, Štefan Osuský, Vavro Šrobár, Ivan Dérer, Vladimír Fajnor, Anton Štefánek, Ján Jesenský, Imrich Karvaš, Elo Šándor, Viliam Paulíny (povstalecký povereník financií) a ďalší (Podľa PODOLSKÝ, P. B.: Slobodomurárstvo – nešťastie našej doby. Magnificat Bratislava 2007, s. 132 a nasl.).

Pred prvou svetovou vojnou bolo na Slovensku zaevidovaných 32 lóží a krúžkov so 477 členmi. Centrom bola Bratislava. Nové lóže vznikli počas Česko-slovenskej republiky s názvami Fides, Most, Harmónia, Mlčanlivosť, Hort, Philantropia, Ján Kollár, Veritas. Ich členmi boli muži (lóže sú len pre mužov) všetkých národností tu žijúcich, až 70 percent však tvorili Židia. Všetky lóže zakázala autonómna slovenská vláda v októbri 1938, po vojne nakrátko lóže obnovili svoju činnosť, po komunistickom prevrate v roku 1948 bola ich činnosť znovu zastavená. Ich pôsobenie sa obnovilo v roku 1990.

V súčasnosti sú na Slovensku slobodomurári najmä medzi umelcami, novinármi, vedcami, lekármi – toto je informácia od slobodomurárskehomajstra Petra Bu, ktorý po roku 1989 založil v Bratislave lóžu Humanizmus.Veľká Lóža Slovenska (VLS) bola konštituovaná 21. marca 2009, symbolickým aktom rozdelenia dovtedajšieho česko-slovenského Svetla na dve národné Svetlá. Na mimoriadnej slávnosti sa zúčastnilo 21 najvyšších slobodomurárskych mocností a 230 zástupcov národných obediencií z celého sveta. VLS bola dňom svojho vzniku uznaná Veľkou Zjednotenou Lóžou Anglicka (United Grand Lodge of England), po čom nasledoval akt jej uznania ďalšími národnými Veľkými lóžami z celého sveta.Slovensko sa takto– skrz Londýn – pripojilo k celosvetovému slobodomurárstvu, keď po prvýkrát vo svojej histórii má vlastnú Veľkú Lóžu so svojim Veľmajstrom.

Aj keď „murári na Slovenskú žijú v totálnom utajení“, je dostupná informácia, že v súčasnosti má VLS šesť samostatných lóží (lóže v Bratislave – Kozmopolis, Humanizmus, Libertas, QuatuorCoronati, Generál Štefánik), Lóža Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jeden trojuholník v Žiline s názvom Svornosť.

Na Slovensku sú aj dve židovské lóže B’naiB’rith (Synovia zmluvy). V októbri 1991 vznikla v Bratislave lóža s názvom Tolerancia, v roku 1994 bola obnovená košická lóža Concordia, založená 6. decembra 1931. Podľa informácií z roku 2011 bol prezidentom lóže Tolerancia Juraj Alner, viceprezidentom Pavel Traubner, mentorom Peter Werner, aktivity ADL mal na starosti GrigorijMesežnikov, prezidentom lóže Concordia bol Tomáš Teššer.

Z roku 1997 pochádzajú informácie o protestoch B´naiB´rith u predsedu slovenskej vlády Vladimíra Mečiara proti „rastúcim prejavom antisemitizmu na Slovensku“. Konkrétne išlo o „rozširovanie antisemitskej a extrémnej nacionalistickej literatúry“ (išlo o Dejiny Slovenska a Slovákov od M. Ďuricu, určené pre slovenské školy a o „profašistické aktivity štátom podporovanej Matice slovenskej“ (Hospodárske noviny 17. septembra 1997).

B’naiB’rith založil v roku1843 v NewYork City Henry Jones spolu s ďalšími jedenástimi nemecko-židovskými imigrantmi. V súčasnosti spolok sídli vo Washington D.C. a pôsobí vo viac než 50 štátoch sveta. Synovia zmluvy v roku 2007 otvorili zastúpenie pri EÚ, ktoré monitoruje európsku situáciu Židov a vzťahy so štátom Izrael, podáva o nich informácie.