Atény 25. júna 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Yorgos Karahalis)
O finančnej kríze v Grécku sa hovorí veľmi dlho, najznámejším odporcom záchrany Grécka je Richard Sulík, ktorý proti neustálemu nalievaniu peňazí do tejto bezodnej diery bojuje od počiatku a s jeho slovami možno len súhlasiť
Vraciam sa k článku, ktorý bol publikovaný dňa 28.9.2011 na portáli Zerohedge.
Článok citoval slová maďarského ekonóma, významného bankára a bývalého prezidenta maďarskej burzy cenných papierov, ktorý v tom čase pracoval v UniCredit Group v Miláne. Bol šéfom oddelenia Global Securities Services a nemožno pochybovať o tom, že disponoval veľmi dôvernými informáciami, ktoré banky len neradi púšťajú von. Tento bankár poskytol rozhovor maďarskému portálu Indrex.hu, v ktorom hovoril veľmi otvorene o konci eurozóny. Jeho slová boli citované viacerými portálmi a spustil v istých finančných kruhoch paniku. Dokonca hovorkyňa Unicredit Group Claudia Bresgen pocítila potrebu komentovať jeho článok tým, že povedala, že A. Berzeviczy vyjadril svoj osobný názor, ktorý sa nestotožňuje s postojom banky. V každom prípade kvôli odlišnému názoru z banky v decembri 2011 odišiel (alebo musel odísť). Viac TU.
O čom vlastne hovoril? Tu je pár jeho myšlienok z katastrofického scenára:
Európska spoločná mena je virtuálne mŕtva. Euro je odsúdené na zánik. Jediná otázka v súčasnosti je, ako dlho sa európskym vládam a Európskej centrálnej banke podarí udržiavať Grécko v zdanlivej kondícii. V tom čase, keď Atény vyhlásia bankrot, celou Európou zatrasie zemetrasenie s magnitúdou 10, ktoré bude predohrou pre novú éru života na starom kontinente.
Bankrot Grécka neznamená len, že držitelia vládnych gréckych dlhopisov nedostanú späť svoje peniaze, ale takisto aj to, že štát nebude schopný splácať svoje záväzky.
V momente, kedy grécki učitelia, lekári, policajti, armáda, ministri, lokálne zastupiteľstvá, zamestnanci a seniori nedostanú svoje výplaty, sa bankomaty vyprázdnia v priebehu pár minút (už sa to deje, len v piatok 19.6.2015 vybrali Gréci z bankomatov 1,7 – 2 miliardy eur).
Lokálne grécke banky sú uväznené v slepej uličke tým , že držia vládne dlhopisy a nemajú dostatok krátkych peňazí. Tento “run na banky“ môže spôsobiť okamžitú krízu likvidity a bankový systém Grécka totálne skolabuje. Úspory vkladateľov budú znehodnotené, pretože grécka vláda nedokáže garantovať návratnosť vkladov. Nebude možné sa nijakým spôsobom dostať k svojim peniazom v bankách, nastane útok na čerpacie stanice a obchody s potravinami. Grécko sa najmenej na dekádu prepadne do chudoby.
Problémom je, že táto katastrofa sa nezastaví na hraniciach Grécka, ale rozšíri sa do celej eurozóny a v konečnom dôsledku zatrasie celým svetom. Zdrojom šírenia sa tejto infekcie je bankový systém, pretože medzinárodné banky stratia miliardy eur, ktoré majú investované v gréckych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach.
A keď nastane situácia, že banky si prestanú vzájomne veriť , prestanú si poskytovať medzi sebou úvery a medzinárodný finančný trh sa zastaví. Chudobnejšie krajiny so slabým bankovým systémom budú čeliť panickým výberom retailových vkladov. Keďže vklady bánk sú alokované v rôznych formách na medzibankových trhoch, banky nebudú schopné okamžite vyplácať vklady a nastane aj tu likviditná kríza. Momentálne európske krajiny síce garantujú návratnosť vkladov do istej výšky, ale kolaps bankového systému postihne aj lokálne vlády a tie nebudú schopné naďalej poskytovať ochranu vkladov. Eskalácia paniky sa rozšíri do Európy a eurozóna začne čeliť dezintegrácii.
Hoci predstavitelia členských krajín eurozóny nás ubezpečujú o jej stabilite, je pravdepodobné, že rozpad eurozóny príde ako nežiaduci hosť v dôsledku celej finančnej apokalypsy.
V každom prípade Európa a aj celý svet stoja na prahu nových spoločenských zmien a konfliktov a treba len dúfať, že tieto problémy nebudú riešené tak ako vždy v minulosti vojnou, lebo tá by mohla byť osudná.
Eva Filipková