“V roku 2019 končí na ústavnom súde deväť sudcov, tzn. väčšina sudcov ÚS. Vieme, aký je stav pokiaľ ide o kompetenčný konflikt medzi prezidentom SR a parlamentom. Tento stav bude treba riešiť novelou ústavy,” povedala Žitňanská. Zmenu treba podľa nej preto, aby oprávnenia prezidenta a parlamentu pri menovaní sudcov ústavného súdu boli v rovnováhe. “Aby sme už neboli traumatizovaní politickými hrami okolo vymenovania sudcov ústavného súdu, ale aj generálneho prokurátora a iných vysokých ústavných funkcií,” vysvetlila.
Na ÚS chýbajú dvaja sudcovia z celkového počtu 13 od júla 2014. Tento stav vznikol, keď prezident Andrej Kiska na tri uvoľnené miesta sudcov ÚS vymenoval zo šestice parlamentom zvolených kandidátov len jednu sudkyňu. U ostatných podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Nasledovali spory o to, či tak mal právomoc urobiť, trojica odmietnutých kandidátov uspela so sťažnosťou na ÚS.
Prezident Kiska požiadal ÚS o výklad Ústavy SR v súvislosti s jeho právomocou vymenovať sudcov ÚS. Ústavný súd návrh na výklad odmietol, pretože v časti nespĺňal zákonom predpísané náležitosti a v časti bol zjavne neopodstatnený. Kiska to označil za rezignáciu na jednu zo základných úloh ÚS v demokratickom právnom štáte.
Vlani v decembri parlament schválil ďalších dvoch kandidátov na ústavných sudcov, a to poslancov Smeru-SD Janu Laššákovú (predsedníčka klubu Smeru-SD) a Mojmíra Mamojku (predseda školského výboru). Kiska by mal z tejto dvojice vybrať nového ústavného sudcu. Koncom februára 2016 totiž uplynie funkčné obdobie ústavného sudcu Ľubomíra Dobríka. Ak by Kiska odmietol aj Laššákovú a Mamojku, ÚS by prišiel o ďalšieho sudcu. Z trinástich by ich zostalo desať.