Senát USA je teraz vo väčšine tvorený republikáni, ktorí budú pozorne sledovať zahraničnú politiku krajiny. Predovšetkým majú v úmysle posilniť sankcie proti Rusku a pomôcť ukrajinským vojakom dodávkami zbraní a tiež chcú docieliť zvýšenie bojovej pripravenosti síl NATO vo východnej Európe.
Hoci, podľa ústavy USA, zahraničnú politiku krajiny určuje prezident, kongres má v úmysle využiť všetky jemu dostupné nástroje, ktoré na jej ovplyvňovanie má (zákonodarnú moc, formovanie verejnej mienky, možnosť formovať rozpočet).
Prioritou pre republikánov je možnosť zavedenia nových sankcií proti Iránu, ak rokovania “šestky” o jadrovom programe v Teheráne nebudú mať žiadny výsledok, poznamenáva v článku denník The Hill.
Ďalším kľúčovým smerom zahraničnej politiky, ktorá teraz bude musieť byť korigovaná aj podľa názoru senátorov, je predovšetkým zintenzívnenie protiruských sankcií a tiež dodávky zbraní ukrajinským vojakom. Podľa republikánskych kongresmanov, sa Obama bojí urobiť tieto kroky, pretože sa obáva “ďalšej agresie” zo strany Ruska.
Zákonodarcovia majú v úmysle pevne sa postaviť na odpor Obamovi v otázkach, ako je znižovanie prítomnosti amerických vojakov v Iraku a Afganistane, rovnako, ako uzavretie väzenia Guantánamo na Kube. Republikáni sú rozhodne proti úplnému stiahnutiu vojenského kontingentu USA z Afganistanu a trvajú na tom, aby škandalózne známa väznica pre nebezpečných teroristov (alebo tých, ktorých za nich pokladajú) bola zachovaná.
4. novembra vo voľbách do Senátu USA vyhrala Republikánska strana. V priebehu niekoľkých nasledujúcich dní po voľbách, už mnohí politici vyzvali na opustenie politického programu Baracka Obamu a tiež preskúmanie hlavných smerov domácej aj zahraničnej politiky Spojených štátov. Odborníci poukazujú na to, že takáto situácia by v priebehu zvyšných dvoch rokov, pre demokratického prezidenta Barack Obamu, mohla znamenať vážne problémy.
jf