Podľa slov amerických odborníkov Rusko bez pocitu strachu z odplaty zvyšuje napätie s Američanmi v Baltiku, kde ruské letectvo svojími manévrami ohrozuje americké lode i lietadlá. Takéto niečo bolo nemysliteľné za Jeľcinovej éry. Svedčí to o vysokom ruskom sebavedomí a viere v kvalitu ruských zbraní. Číňania zase tvrdo odmietli v posledných dňoch vstup americkej lietadlovej lode do prístavu v Honkongu. Tieto fakty svedčia o tom, že americká armáda už nebudí taký rešpekt, ako kedysi.

Za posledných 20 rokov sa USA v konfliktoch v ktorých bojovali nikdy nemuseli stretnúť s protivníkom, ktorý by kvalitou svojích zbraní a výcvikom dosahoval úroveň USA. V prípade Číny a Ruska to neplatí, uviedli americkí vojenskí odborníci a analytici. Navyše ruskí a čínski vojaci sú motivovanejší ako ich americkí protivníci a ich bojaschopnosť je podstatne vyššia. Keďže ich zbrane sú kvalitou porovnateľné s americkými zbraňami, je podľa odborníkov zrejmé, že v prípadnom konflikte bez použitia jadrových zbraní by Rusi a Číňania slávili úspech.

Pre americké základne v blízkosti ruských a čínskych hraníc hrozí najväčšie nebezpečenstvo zo strany ruských alebo čínskych rakiet. Najmä ruské rakety, použité v Sýrii ukázali svoj obrovský ničivý potenciál a pozoruhodnú presnosť. Takéto rakety sú schopné bez problémov vymazať pozemné základne USA z povrchu zeme a eliminovať bojové aktivity jednotiek na základniach na minimum. Ruské bojové rakety, ktoré zlikvidovali vynikajúco opevnené podzemné centrá teroristov v Sýrii by základne na povrchu zničili bez najmenších problémov.

Takisto v oblasti ponorkového ľoďstva urobili Rusi a Číňania obrovský pokrok. Nesmierne sa zlepšila kvalita čínskych ponoriek, pri ich vývoji zohrali dôležitú úlohu aj skúsenosti ruských odborníkov. Ruské ponorkové ľodstvo, ktoré v čase Jeľcinovej éry živorilo v prístavoch sa čoraz viac zapája do bojových plavieb a napriek americkým ekonomickým embargám má Rusko dostatok finančného potenciálu, aby každý rok uviedlo do služby novú a modernú jadrovú či dieselelektrickú ponorku.

Tŕňom v oku sú pre Pentagon najmä aktivity ruských ponoriek v oblasti Bieleho a Ochotského mora. Ponorky v tejto oblasti sú prakticky pre americkú stranu neviditeľné, pričom útok jadrových rakiet z ruských ponoriek cez severný pól by USA s určitosťou nedokázali odvrátiť. O hrozbe ruských ponoriek informoval aj zástupca ministra obrany USA Robert Work. Vrásky na čele robí USA aj koncepcia nových betónových ruských miniponoriek, ktoré sú vpodstate sonarom nezistiteľné.

USA začínajú byť nervózne aj z dokonalých systémov ruskej protileteckej obrany (systémy S-300, S-400 a S-500), ktoré v čoraz širšej miere kupujú aj iné štáty (India, Irán). Práve moderné S-400 a S-500 predstavujú najväčšiu hrozbu pre letectvo USA. V bezpečí pred týmito systémami protivzdušnej obrany nie sú ani tzv. “neviditeľné lietadlá” letectva USA

Americkí odborníci sa obávajú aj ruskej aj čínskej schopnosti v širokej miere produkovať jednoduché smrtiace zbrane, ktoré síce najmä v letectve technologicky nemusia dosahovať úroveň amerických zbraní, ich výroba je však podstatne lacnejšia ako americká výroba a ich množstvo dokáže úspešne eliminovať potenciál USA. Navyše tieto robustné zbrane sú menej poruchové ako ich najmodernejšie a predražené americké ekvivalenty.

USA sa čoraz viac musia spoliehať na pomoc partnerov z NATO, ukazuje sa, že s výnimkou Veľkej Británie je táto pomoc ozaj len iluzórna. Preč sú doby, keď USA hrali prím vo vojenskopriemyselnom komplexe a americká armáda bola najsilnejšou na svete.

V dnešnej dobe už USA nedokázali poraziť ani pastierov kôz v Afganistane, pričom Rusko svojimi zbraňami a poradcami nepodporovalo protiamerický odboj. Porážka bývalého ZSSR v Afganistane v rokoch 1979-1989 sa uskutočnila vďaka výdatnej pomoci USA, rozpačitý odchod Američanov z Afganistanu a Iraku majú na svedomí naozaj len Afganci bez vlastného letectva, tankov, ťažkých zbraní a bez dodávok ruských prenosných protileteckých systémov.

Skutočnosť, že USA nedokázali po roku 2004 zvíťaziť v žiadnom konflikte s krajinou tretieho sveta je pre amerických odborníkov naozaj alarmujúca, pretože svedčí o vnútornej slabosti americkej armády. Letectvo a ponorky môžu síce vojenský konflikt výrazne ovplyvniť, vyhrať ho však osamotené nedokážu. Takisto taktika zástupných vojen má svoje limity a obmedzenia. Problémom pre USA je skutočnosť, že Rusko a Čína sa už naučili úspešne eliminovať prvú fázu zástupných vojen – tzv. “farebné revolúcie” a s taktikou eliminácie oboznámili aj odborníkov z iných štátov, ktorých USA nepovažuje za svojích vazalov.

Pred americkými odborníkmi navyše stojí ako nočná mora aj známa historická skutočnosť. Pri Napoleonovom a Hitlerovom útoku na Rusko podporovala Francúzov a Nemcov ekonomicky i vojensky  široká koalícia európskych štátov. Napriek tomu sa obe akcie skončili totálnym neúspechom.

Rusi sa vždy spoliehali len na svojich skutočných spojencov – ruskú armádu a námorníctvo. A s Moskvou za chrbtom Rusi vždy bojovali najtvrdšie a najlepšie.  Mŕtvi z “neporaziteľnej Napoleonovej a Hitlerovej armády” o tom vedia svoje.

Branislav Krasnovský