Roman Michelko: Nové tektonické zlomy. Kto je hlavným strojcom súčasnej vlády Smeru?

Bratislava 29. marca 2016 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Tieto voľby zrúcali mnohé tabu. Je otázne, ktoré boli väčšie, či koalícia Mostu–Híd so SNS, alebo to, že pravicové strany pôjdu do koalície so Smerom. Ukazuje sa však, že sa prepisujú politické mapy, isté politické „tektonické“ zlomy sa zaceľujú a iné naopak vznikajú

A aj keď si to možno mnohí neuvedomujú, najväčšiu zásluhu na vzniku štvorkoalície Smer – SNS – Most-Híd – Sieť má Igor Matovič. Tento najväčší (nevedomý?) Ficov spojenec spôsobil, že hrôza zo spoločnej vlády s ním a, samozrejme, aj povolebný pat a rozhodnutie SNS neisť do pravicovej vlády, stranám fatálne ohrozenými prípadnými predčasnými voľbami (Most-Híd a Sieť) nedala na výber. Minimálne z ich perspektívy tak vznikla alternatíva, ktorú po štyroch rokoch značná časť ich voličov, napriek neočakávanému rozhodnutiu, hádam strávi a pozitívne výsledky vládnutia sa im vrátia ako bonus. Zároveň stála politická, resp. parlamentná prítomnosť „z reťaze utrhnutého“ Matoviča im ani na chvíľu nedovolí pomýšľať na nejakú prípadnú budúcu koalíciu s jeho politickým subjektom.

Inak povedané, ak by pravica a SNS vytvorila vládu, Smer by sa dostal do podobnej situácie, v akej sa dnes nachádza Matovič. Stratil by aj toho posledného možného koaličného partnera a bol by odsúdený na opozíciou, dokiaľ by pravica fatálne nezlyhala podobne ako v roku 2012.

Dnes je však v podobnej nezávideniahodnej situácii Matovič. Jeho šanca byť vo vláde je takmer nulová, resp. to by SaS, OĽaNO-Nova a SME RODINA-Boris Kollár museli získať väčšinu. A na to to rozhodne v blízkej dobe nevyzerá. Smer prelomil tabu, že pravicové strany nesmú ísť s ním do vlády, ba dokonca prelomil tabu, že ísť s ním do vlády je výhodnejšie, než ostať v neistej pravicovej squadre.

Pri predvolebných vyjednávaniach sa zároveň ukázalo, aké osobnostné priepasti sú medzí lídrami opozície. Sulík, napriek iste obrovskej osobnej frustrácii, že sa musí vzdať svojej šance získať post premiéra, to ustál so cťou. Nie tak Matovič – svoju osobnú frustráciu nedokázal potlačiť a svojím horúčkovitým hysterickým konaním sa (navždy?) vyraďuje z radu politikov, s ktorými sa dá reálne počítať. Ukazuje sa, že jeho osobné neunesenie prehry otvorilo hrádze tých najnevyberavejších osobných útokov na Bugára a Procházku, čo bude mať fatálne následky.

Podceňovať osobný rozmer v politike sa nevypláca. Krásne to vidíme aj v susednom Česku. Tam extrémne osobné animozity medzi Babišom a Kalouskom, napriek väčšej programovej príbuznosti medzi ANO a TOP 09, znemožňujú akúkoľvek budúcu koalíciu medzi týmito subjektmi, a Babiš určite bude radšej vládnuť s programovo vzdialenejšou ČSSD a KDÚ–ČSL. Na Slovensku Kalouskovu úlohu na seba prevzal Matovič a to robí z Matoviča najväčšieho (nevedomého?!?) spojenca Roberta Fica.

Roman Michelko