Bratislava: Neschválenie radarov pre mestá je víťazstvom populizmu

„Rozšírenie objektívnej zodpovednosti reagovalo na to, že Slovensko patrí medzi štáty, ktoré za viac ako dekádu nedokázali prijať také opatrenia, ktoré by viedli k zásadnému zníženiu nehôd končiacich sa smrťou,“ skonštatoval Bubla poukazujúc na to, že hoci sa bezpečnosť áut zvyšuje a mestá robia v rámci svojich kompetencií maximum, počet úmrtí pri nehodách stúpa.

Schválením legislatívy s vypustením rozšírenia právomocí pre samosprávy bude v praxi podľa bratislavského magistrátu znamenať, že sa asi nič nezmení, prípadne aspoň nie k lepšiemu. V mestách sa tak budú môcť naďalej využívať len tie nástroje, ktoré momentálne mestá majú, teda stavebné úpravy, upokojovanie dopravy a apel na všetkých účastníkov cestnej premávky na ohľaduplnosť.

Hlavné mesto zároveň pripomenulo, že pôvodný návrh zákona počítal s tým, že umiestňovanie stacionárnych radarov by bolo podmienené dialógom s políciou. „Je teda zrejmé, že by sa vo výbere lokalít zohľadňovali najmä objektívne kritériá, ako je nehodovosť, pohyb chodcov a intenzita dopravy. Informácia o tom, že by v každej dedine pribudol minimálne jeden radar, je hrubé zavádzanie,“ zdôraznil Bubla s tým, že ani v štátoch, kde je táto povinnosť roky kompetenciou samosprávy, k tomu nedošlo. Pozornosť pritom upriamil aj na fakt, že nešlo len o meranie rýchlosti prostredníctvom objektívnej zodpovednosti, ale návrh rozširoval možnosť jej používania aj na tzv. stopke, zákaze otáčania alebo cúvania či zákaze vjazdu.

Na otázku, či je hlavné mesto pripravené túto tému, prípadne po nejakom čase, znova otvoriť, magistrát uviedol, že keď ju krajské mestá v januári 2019 otvorili, robili to s cieľom zvyšovať bezpečnosť ciest. A na túto úlohu sa podľa nich rezignovať nedá. Sú preto pripravení aj ďalej presviedčať vládu a poslancov, že keď „dokážeme zodpovedne viesť mestá so stámiliónovými rozpočtami, dokážeme aj zodpovedne umiestniť radar tam, kde to je pre zníženie rizika fatálnych nehôd potrebné.“