Bratislava 27. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Rajčiny. Určite ste sa aj vy už niekedy zastavili pri stojane s akciovými rajčinami, ktoré boli podozrivo lacné. Po otvorení ste však prišli na to, že rajčiny nielenže nijako nevoňajú, no po zahryznutí ani nemajú takmer žiadnu chuť. Po oneskorenom prečítaní etikety potom zistíte, že pochádzajú zo vzdialených destinácií, akými sú Maroko, Španielsko, Turecko alebo Singapur. Pravdou je, že tento druh “p-otravy“ za mega-nízke ceny vášmu telu nielenže nič nedodá, no ešte mu môže aj ublížiť.
Málo z nás spotrebiteľov ale vie, že takéto rajčiny sa zbierajú ešte v stave takzvanej „technickej zrelosti“, čo v preklade znamená “zelené“. Rajčiny totiž musia prežiť dlhú cestu k zákazníkovi. Takýto nedozretý plod nielenže nemá /a nikdy nebude mať/ toľko živín, na ktoré potrebuje skutočné slnko, ale tieto zelené plody obsahujú i vyššiu hladinu nebezpečného Solanínu.
Následne sa rajčiny “dofarbujú“ počas prepravy vo vnútri kamiónov. Odtieň farby, ktoré imituje dozretie plodu, si určuje odberateľ. O čom sa ale na etikete nedočítate je fakt, že takéto dofarbovanie sa vykonáva “Banánovými plynmi“. Rovnakou technológiou sa takto dofarbujú totiž i banány. Banánové plyny sú mixom plynov, ktoré síce dodajú plodom potrebný odtieň farby, no určite im nedodajú všetky potrebné vitamíny ako A, B, C a E, z minerálov draslík, ktorý je vynikajúci ako prevencia srdcovocievnych chorôb, stopové prvky, ani Karotenoid, či Lykopén. Rovnaká technika zberu a dofarbovania sa používa i u jahôd. Ľahko to spozorujete, keďže i jahody sú na vonkajšej časti skoro-červené, pri stopke zelené a po prekrojení vo vnútri biele.
V nasledujúvcej reportáži sa dozviete, ako má a ako nemá byť vypestovaná zdravá rajčina, tak si nabudúce môžete kúpu pri stojane s akciovými polystyrénovými rajčinami premyslieť. Viac už však vo videu z návštevy slovenskej farmy Babindol kde sme sa dostali i tam, kam verejnosť nemá vstup povolený.
Autor videa a článku Patrick Linhart, BSc. In Retail
# Retail Food Critic