Môj profil 
Predplatné
Poľský občan sa obrátil na Súd v Štrasburgu so žiadosťou o rozvod, keďže jeho manželka rozvod odmietala tvrdiac, že ešte stále je do svojho manžela zamilovaná a pripravená začať vo vzťahu odznova, a to aj napriek tomu, že manžel už má dieťa s inou ženou a dokonca s danou milenkou žije v “stabilnom” partnerskom vzťahu už 4 roky, na základe čoho poľský súd žiadosť o rozvod zamietol.
Podľa poľského zákona je nevyhnutné, aby ten, kto sa chce rozviesť, preukázal pred súdom, že manželstvo je v beznádejnej kríze. Okrem toho, rozvod môže byť zamietnutý aj v týchto prípadoch:
a) ak predstavuje nebezpečenstvo pre telesné a psychické zdravie maloletých v rodine,
b) ak je v protiklade s princípmi spoločenského spolužitia,
c) ak oň žiada strana, ktorá je vinná (spôsobila krízu) a druhá strana sa stavia proti rozvodu, a to nie na základe motívov v protiklade s princípmi spolužitia (teda nie na základe nenávisti, pomsty či vôle znepríjemňovať život partnerovi)
Na základe týchto bodov je pre Poľský štát manželstvo dobrom, ktoré treba chrániť a spoločnosť, ktorá chráni princíp monogamie, musí zabrániť ukončeniu manželstva na základe svojvoľných a jednostranných rozhodnutí jedného z manželov na úkor druhej strany, ktorá je dokonca “nevinná”.
Zo šetrenia pred súdom vyšlo najavo, že z jednej strany toto bezdetné manželstvo bolo v koncoch v dôsledku nevery manžela, no na druhej strane sa tiež ukázalo, že žena odmieta rozvod kvôli láske, ktorú i naďalej cíti voči svojmu manželovi. Sudcovia preto neodsúhlasili rozvod a rozhodnutie prvostupňového súdu bolo potvrdené aj po odvolaní.
Vtedy sa manžel obrátil na Súd v Štrasburgu tvrdiac, že Poľský štát nie len zasahuje do jeho súkromného a rodinného života (čl. 8), ale mu aj bráni v manželstve a vytvorení si novej rodiny s druhou ženou a jeho a jej dcérou (čl. 12).
Súd v Štrasburgu jeho návrh opäť zamietol. Súd vysvetľuje, že článok 8 síce ustanovuje zákaz zasahovania, ale súčasne stanovuje povinnosť členských štátov ochraňovať súkromný a rodinný život. Vzhľadom k tomu, že každý štát má veľkú mieru voľnosti v hľadaní nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov ochrany, Súd rozhodol, že nedošlo k žiadnemu porušeniu článku 8 v poľskej legislatíve v otázke rozvodov.
Čo sa týka údajného porušenia článku 12 Dohovoru, súd potvrdil, že neexistuje individuálne právo na rozvod. V prípade, že štát predsalen rozhodne v istých prípadoch o rozvode manželstva, ktorý nie je výsadou Dohovoru, vtedy článok 12 garantuje rozvedenému právo na opätovný sobáš. Pokračuje: “keď nejestvuje právo na rozvod, nemôže jestvovať ani právo, na základe ktorého by rozvodové konanie malo pozitívny výsledok. Takže skutočnosť, že Poľský štát odmietol žiadosti o rozvod vyhovieť, pretože v nej neboli ani splnené zákonné podmienky k rozvodu, v žiadnom prípade nepredstavuje porušenie práva uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu, ktoré sú zakotvené v článku 12.
Čo je zaujímavé, vo svojich východiskách Európsky súd pre ľudské práva tiež zdôraznil, že prvotný účel “práva zosobášiť sa a založiť si rodinu” znamená poskytnúť “stabilný rámec pre základy rodiny”. Preto toto právo nemôže do seba obsiahnuť právo “od-zosobášiť sa” (teda zničiť manželstvo) rovnako, ako podľa neho právo na život nemôže byť interpretované ako právo, ktoré v sebe zahŕňa právo na smrť.
Marína Kovačičová
