Najspravodlivejšou krajinou Strednej Európy je Česko. Ako sú na tom Slováci?

Bratislava 23. novembra 2017 (HSP/tyden/Foto:BertelsmannStiftung)

V novej štúdii nemeckej Bertelsmannovej nadácie sa západní susedia umiestnili celkovo na štvrtej priečke v sociálnej spravodlivosti. Slovensko výrazne zaostáva

Štúdia definuje sociálnu spravodlivosť ako rovnosť príležitostí, teda to, do akej miery sociálny pôvod ovplyvňuje jednotlivcov a možnosti prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti alebo uplatneniu v zamestnaní. Maximálny počet bodov, ktorý mohla krajina získať, bol 10.

Na prvom mieste sa umiestnilo Dánsko so 7,39 bodmi, nasleduje Švédsko so 7,31 bodmi a trojicu uzatvára ďalšia severská krajina Fínsko so 7,14 bodmi. Na štvrtom mieste sa umiestnila Česká republika, ktorú nemecká nadácia ohodnotila na 6,84 bodu. Priemer EÚ je 5,85 bodu. Slovensko sa umiestnilo len tesne nad ním na 14. mieste s 5,91 bodmi. Zo štátov V4 nasleduje Poľsko na 15. mieste (5,79) a Maďarsko až na 22. mieste s 5,18 bodmi. Na poslednom 28. mieste sa umiestnilo Grécko (3,70) za Bulharskom (4,19) a Rumunskom (3,99).

Česi tak porazili štáty ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia. Podľa štúdie je zďaleka najspravodlivejším štátom z postkomunistických krajín. Pre Česko bola kľúčová nízka miera nezamestnanosti a chudoby a tiež prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Chudobou je v Čechách ohrozených 13,3 percenta obyvateľov, čo je najmenej v EÚ, dokonca menej ako vo Fínsku, ktoré je na druhom mieste s viac ako 16-timi percentami.

„Výkonnosť  Slovenska v rámci našich šiestich indexov v sociálnej spravodlivosti sa značne líši, pričom je medzi prvou desiatkou v jednej dimenzii (prevencia chudoby) a v poslednej desiatke v štyroch ďalších,“ hodnotí Slovensko nadácia. V podindexe zameranom na deti a mládež sme sa umiestnili na 20. mieste s hodnotou 5,81. Prevencia chudoby predstavuje prvý rozmer indexu, pretože je takým dôležitým faktorom pri dosahovaní širokej sociálnej spravodlivosti, píše sa v správe nadácie.

Slovensko sa umiestnilo na 6. mieste (skóre: 6,67) hlavne kvôli pomerne jednotným modelom rozdelenia príjmov v krajine. V roku 2016 bolo 18,1 % obyvateľstva vystavených riziku chudoby alebo sociálnemu vylúčeniu, čo je pokles z 21,4 % v roku 2007.  „Obzvlášť pozoruhodné je, že chudoba sa výrazne znížila medzi seniormi. Podiel seniorov (65 rokov a starších) ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením sa skutočne znížil z 22,1% v roku 2007 na 12,3%. Naopak, príslušná miera detí a mládeže je oveľa vyššia na úrovni 24,4%.“

Experti krajín SGI poznamenávajú, že “systém sociálnej ochrany pokrýva štandardné sociálne riziká”. Napriek tomu, “Rómovia čelia najvyššiemu riziku chudoby v rámci slovenskej populácie.”

Slovensko podľa správy čelí na svojom trhu práce vážnym výzvam. „Celkovo je slovenský trh práce v obzvlášť neistej a neudržateľnej situácii. Krajina dostala skóre 5,49 z hľadiska prístupu na trh práce, čo ho umiestňuje na 22. miesto.“ V roku 2016 bolo zamestnaných iba 64,9 % populácie v produktívnom veku (mierne zlepšenie oproti 59,9 % v roku 2013). Nízka úroveň zamestnanosti zasiahla jednu skupinu najviac: ženy. Pokiaľ ide o pomer medzi ženami a mužmi pôsobiacimi na trhu práce, Slovensko patrí na 23. miesto. V tejto súvislosti odborníci poznamenávajú, že “matky detí do dvoch rokov pracujú len zriedka” a “miera zamestnanosti žien (25-49 rokov) s deťmi do šiestich rokov dosahuje iba 40 %.”

„Ženy čelia obrovskému dvojitému zaťaženiu profesijných a domácich povinností. Táto situácia je posilnená nízkou mierou zamestnanosti na čiastočný úväzok, rozdelením dane z príjmov a pomerne dlhou dobou rodičovskej dovolenky. Zariadenia na starostlivosť o deti sú obmedzené a nedržia krok s rastom pôrodnosti. Starostlivosť o deti najmä pre deti do troch rokov je naďalej prakticky nedostupná,“ píše sa v správe. Na rozdiel od toho Slovensko vyniká v začlenení osôb so zdravotným postihnutím na trh práce.

„Táto krajina pozorovateľne znížila výskyt nedobrovoľného dočasného zamestnania pod hranicu pred globálnou finančnou krízou.“ V roku 2014 podiel zamestnaných Slovákov na dočasný pracovný pomer, ktorí nemohli nájsť trvalé pracovné miesto, dosiahol 87,3 %, ale v roku 2016 klesol na 66,4 % (16. miesto). „Dokonca aj napriek tomuto zlepšeniu zostáva percento vysoké. Pre porovnanie, v Rakúsku, ktoré je na prvom mieste, je to 9,1 %.“ Celková miera nezamestnanosti, 9,7%, sa v posledných rokoch postupne znižovala (20. miesto).