Viacerým sa na Ukrajine nepáči, že kvôli Miklošovi by fakticky mali meniť ukrajinskú ústavu, ktorá zakazuje, aby na vysoké štátne funkcie dosádzali cudzincov. Je ich aj tak už priveľa na ukrajinských ministerstvách, hoci si všetci (aj keď, pochopiteľne, formálne) vzali ukrajinské občianstvo. Ivanovi Miklošovi sa to akosi nechce a v ukrajinských médiách špekulujú, prečo mu nevonia ukrajinské občianstvo. Najčastejšie sa analytici a novinári zhodujú v mienke, že Mikloš sa obáva, že sa na Ukrajine nezdrží dlhšie, a potom bude mať vo svojej vlasti veľké problémy, keď sa rozhodne vrátiť späť k slovenskému občianstvu…

To je však iba vrchol ľadovca. Viacerí politici, analytici a médiá pochybujú o kompetentnosti a čestnosti Mikloša a poukazujú na pochybné praktiky v jeho činnosti. Pripomínajú,  že v priebehu roka vo funkcii poradcu ministra ekonomického rozvoja presadzoval istý model daňovej reformy. Tento model však ostro kritizovali viacerí ukrajinskí ekonómovia a priamo obviňovali Mikloša, že lobuje za záujmy istých zahraničných finančných štruktúr.

Tvrdili, že mu nejde o reformu finančného systému, ale o presadzovanie záujmov „sponzorov“ a samozrejme, o závratne vysoké provízie v prípade realizácie týchto plánov. Našli sa aj takí novinári, ktorí „vykopali“ mnohé, prinajmenšom sporné udalosti z činnosti Ivana Mikloša v rodnej vlasti a poukázali na to, že podobné praktiky používa aj na Ukrajine.

Napríklad, mu vyčítali zjavne lobovanie záujmov istej zahraničnej tabakovej spoločnosti a snahu poškodiť konkurentov – ďalších troch veľkých hráčov pôsobiacich v tejto oblasti na Ukrajine. Na jednom zo zasadnutí parlamentnej komisie 15. decembra 2015 niektorí poslanci pomenovali firmu, záujmy ktorej tak horlivo obhajuje Ivan Mikloš: je to medzinárodná spoločnosť Imperial Tobacco so sídlom v anglickom Bristole.

Poslanci poukázali na špecifikum produkcie a samotnej činnosti tejto spoločnosti: vyrába cigarety najnižšej cenovej skupiny, ale, čo je podstatné pre ukrajinskú ekonomiku, je známa tým, že na Ukrajine platí najnižšie dane – teda do ukrajinského štátneho rozpočtu dodáva najmenej finančných prostriedkov. Logicky, pre Ukrajinu je to najnevýhodnejší partner.

V ukrajinských médiách sa objavujú aj iné nezrovnalosti. Pripomínajú, že koncom minulého roka, keď bol Mikloš ešte poradcom ministra ekonomického rozvoja Ukrajiny Aivarasa Abromaviciusa (ďalšieho legionára z Litvy, ktorý začiatkom februára so škandálom podal demisiu a odstúpil zo svojej funkcie), Ukrajina prehrala súťaž vo vybudovaní automobilového závodu Jaguar Land Rovers. Komu podľahla v týchto „pretekoch“, pripomínať asi netreba… Tento závod postavia v Nitre…

Je zaujímavé, že v ukrajinských médiách sme nenašli ani jednu správu alebo aspoň narážku na to, že Ivan Mikloš pomáhal rodnej vlasti, aby vyhrala túto súťaž. To si na Ukrajine asi nik nemyslí. Ale všetci prízvukujú, že počas konania súťaže ministerstvo ekonomického rozvoja Ukrajiny fakticky neurobilo nič, aby vyhralo túto súťaž a že to bola obrovská blamáž pre celú krajinu. Samozrejme, pripomínajú, kto bol poradcom ministra a nepohol ani prstom…

Miklošovi vytýkajú aj to, že poradil ministrovi zničiť herný biznis na Ukrajine: odvetvie, ktoré v r. 2013 prinieslo do štátnej pokladnice 321 miliónov hrivien vo forme daní a o 2 roky neskôr, keď sa do toho zamontovalo ministerstvo s poradcom Miklošom, to bolo dvanásťnásobne menej – iba 26,5 milióna hrivien.

Analytici a novinári sa pokúsili nájsť odpoveď na otázku: prečo niekto zničil „dojnicu“, ktorá do rozpočtu ročne prinášala viac ako 300 miliónov? Odpoveď našli hneď na povrchu: ministerstvo ekonomického rozvoja postupovalo presne podľa návodu, ktorý sa nachádza v proletárskej hymne Internacional: najprv sa všetko zbúralo od základov, zničilo aj všetko zlé, ale aj všetko dobré, a potom na prázdnom mieste začalo budovať niečo nové. Otázka znie: prečo sa zbúralo aj to dobré?

Odpoveď ponúkajú ukrajinskí experti a médiá. Ministerstvo zničilo herný biznis, lenže hneď ho začalo budovať – a zasa pravdaže na prázdnom mieste. A prečo to miesto poctivo vyčistilo? Hneď začalo rokovať s novými hráčmi – Inspired Gaming Group (Veľká Británia), Scientific Games Corporation (USA), IGT Corporation (USA). A kto dotiahol týchto hráčov na dočista pozametaný ukrajinský trh? Ukrajinskí experti ukazujú prstom na Ivana Mikloša.

Ukrajinský politológ Ruslan Bortnik na svojej facebookovej stránke vyrozprával o zaujímavej udalosti. Rozprával sa s istým slovenským diplomatom a ten mu prezradil, že v rodnej vlasti mnohí bývalého ministra financií Slovenska nazývajú „Ivan – 25 percent“. Narážajú tým na sumičku, ktorú si Mikloš (ako hovoria) bežne vyžiada za svoje služby. „Tento diplomat mi porozprával veľa nepríjemných vecí o Miklošovi, spôsoboch jeho riadenia a pod. Myslím si, že už stačilo voziť do našej krajiny „kocúrov v západnom vreci“. Ukrajina to nie je hospic a ani azylový dom pre skrachovaných európskych politikov,“ prízvukuje Ruslan Bortnik.

Čo je na tom pravda a čo pravda celkom nie je, určite vedia kompetentní – či už finančníci a ekonómovia, alebo experti z iných „dôležitých orgánov“. Nesnažili sme sa (na rozdiel od viacerých iných médií) vytvoriť nejakú mediálnu bublinu a potešiť bulváronáchylné publikum. Urobili sme iba krátku „exkurziu“ po ukrajinských médiách, aby sme prezentovali šance nášho krajana – má nádej, že sa stane ukrajinským ministrom, alebo nemá? Samozrejme, môže dopadnúť tak alebo inak. Veď uvidíme.

Tak alebo inak, ale ministrovanie Ivana Mikloša na Ukrajine je v ohrození. To, že na Ukrajine onedlho vytvoria novú vládu a premiérom sa pravdepodobne stane súčasný predseda ukrajinského parlamentu Vladimír Grojsman, je takmer isté. Vôbec však nie je isté, či sa v tejto vláde nájde miesto aj pre slovenského legionára Ivana Mikloša. Čas ukáže…

Eugen Rusnák