Ako ovplyvní rozhovor Putina a Trumpa ďalšie osudy európskych politikov?

Washington/Moskva 29. januára 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-TASR/AP-Dmitri Lovetsky, Axel Heimken,pool, Markus Schreiber)

Portál politexpert sa venoval rozhovoru Vladimíra Putina a Donalda Trumpa, ktorý sa uskutočnil večer 28. januára 2017

Počas telefonického rozhovoru hlavy dvoch najdôležitejších štátov na Zemi posúdili existujúce problémy, najmä sýrsky konflikt, boj s medzinárodným terorizmom (Trumpov plán na likvidáciu ISIS za 30 dní) a situáciu na Ukrajine.

Rozhovor oboch štátnikov opätovne nepríjemne zaskočil európskych lídrov, ktorí si teraz kladú otázku, či sa má Európa pripraviť na kolosálne zmeny a nástup novej geopolitickej éry.

Už krátko po Trumpovej inaugurácii sa znervóznila nemecká ministerka obrany Ursula von der Layen, ktorá nesúhlasí s Trumpovými názormi na NATO, optimizmom príliš nesrší ani britská premiérka Theresa Mayová, tá však má v súvislosti s Brexitom iné priority. Odchádzajúci francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý je de facto “politickou mŕtvolou” vyzýva na rozhodný odpor Európy voči USA, vychádzajúci zo základov “klasických demokratických a civilizačných európskych hodnôt”, s výnimkou Merkelovej ho však nikto neobdivuje. Panika sa šíri na Ukrajine, pretože Ukrajinci pravdepodobne ostanú bez podpory USA.

45 minútový rozhovor medzi Vladimírom Putinom a Donaldom Trumpom ešte viac prehĺbil ponurú náladu medzi rusofóbnymi a skompromitovanými európskymi lídrami, ktorí po odchode Obamu nevedia, ako majú reagovať. Išlo už o druhý rozhovor medzi Putinom a Trumpom, prvý rozhovor sa uskutočnil dňa 14.11.2016, krátko po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, v tomto krátkom rozhovore však ruský prezident Vladimír Putin len poblahoželal Donaldovi Trumpovi k víťazstvu.

Tento druhý rozhovor medzi Putinom a Trumpom hodnotia politickí analytici ako pozitívny. Alexej Puškov na Twitteri priamo uviedol že rozhovor sa stal prológom k osobnému stretnutiu oboch lídrov, ktorí sa zhodli na riešení väčšiny existujúcich problémov.

Podľa Konstantina Kosačeva rozhovor Putina a Trumpa vrátil rusko-americkému dialógu zmysel a naznačil záujem oboch lídrov nájsť nový a lepší formát vzájomných vzťahov.  Ruský politológ a analytik Leonid Krutakov uviedol, že rozhovor jednoznačne naznačuje zlepšenie vzťahov medzi Ruskom a USA, ktoré sa narušili vďaka Obamovi a politike neoconov a vojenských jastrabov.

Veľmi pozitívne vníma rozhovor Vladimíra Putina a Donalda Trumpa aj americká strana. Tlačový sekretár Trumpovej administratívy Sean Spicer označil telefonický rozhovor takisto ako dôležitý krok smerujúci k zlepšeniu vzájomných vzťahov.

Kým Američania nemajú žiaden problém zlepšiť vzájomné vzťahy s Ruskom, európski politici, ktorí spájali svoju existenciu s pôsobením Baracka Obamu a Hillary Clintonovej, majú hlavy v smútku. Hollande žiadal Donalda Trumpa, aby nezrušil sankcie voči Rusku, pokiaľ ruská strana nevyplní Minské dohody. V podobnom duchu sa vyjadrovala aj Merkelová.

Samozrejme americký prezident Donald Trump chápe rozdiel, ktorý Hollandovi a Merkelovej evidentne uniká – Rusko je signatárom Minských dohôd, ktoré majú upraviť vzťahy medzi Doneckom a Luhanskom na jednej strane a Ukrajinou na druhej strane. Rovnakým signatárom je aj Nemecko a Francúzsko. Rusko, Nemecko a Francúzsko nie sú stranami konfliktu, takže žiadne Minské dohody neplnia.

Mnohí európski lídri a “bruselské kapacity” majú jeden veľký problém. Príliš sa angažovali na strane Obamu a Clintonovej, ukázali svoju neschopnosť, pretože chybne vyhodnotili výsledok amerických prezidentských volieb. Navyše sú odkázaní na americkú pomoc, ak USA opustia NATO, reálna európska obrana neexistuje. Európa nemá zdroje, borí sa s migračnou krízou, ekonomické ukazovatele nie sú práve najlepšie. Jednoducho Európa nie je v pozícii, aby mohla s Trumpom alebo Putinom rokovať v pozícii rovnocenného partnera.

Zdá sa, že vzájomné vzťahy medzi Ruskom a USA sa budú zlepšovať. Čo očakáva Európa od príchodu nového amerického prezidenta a v akej miere budú jej nádeje naplnené je otázne. Zatiaľ to vyzerá tak, že európski lídri budú musieť prehodnocovať svoje postoje, najviac skompromitovaní európski politici sa postupne pravdepodobne stratia z výslnia politického života. Dúfajme, že navždy.