Podľa najnovších vyjadrení šéfa vládneho Smeru-SD Roberta Fica sa bude Národná rada zaoberať problematikou mimovládnych organizácií na jeseň. “Do parlamentu pôjde zákon a pri každej jednej organizácii, ktorá je v treťom sektore, bude napísané, kto ju financuje, či je to zo zahraničia alebo nie je,“ uviedol bývalý predseda vlády v rozhovore pre Tablet.tv.

“Téma tu bola viackrát a myslím si, že sa o tom budeme rozprávať v lete,“ povedal k problematike bývalý minister vnútra, dnes poslanec parlamentu Róbert Kaliňák.

To, že sa téma rozoberala na rokovaní vedenia strany Smer-SD potvrdil pre Aktuality.sk aj podpredseda poslaneckého klubu Miroslav Číž.

Proti mimovládkam vystúpil expremiér Fico už v apríli 2017 na samite EÚ v Bruseli. “Myslím si dokonca, že tieto mimovládne organizácie všade tam, kde budú vystupovať a kde budú pôsobiť, budú musieť uvádzať, z akej krajiny dostávajú peniaze, kto stojí za nimi, aby sme vedeli, kto je kto, lebo potom zistíme, že sa tu organizujú nejaké stretnutia na uliciach a stoja za tým mimovládne organizácie zo zahraničia.“

Následne po protivládnych protestoch po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej toto tvrdenie konkretizoval, keď poukázal na to, že prezident Kiska sa v USA stretol s kontroverzným podnikateľom a ľudskoprávnym aktivistom Sorosom, pričom neskôr Fico vyhlásil, že prejavy prezidenta Kisku pravdepodobne tiež vznikajú za hranicami nášho štátu.

Fico si pravdepodobne počas majdanu, na ktorý bola zneužitá vražda novinára a jeho priateľky uvedomil, že neziskové organizácie, ktoré dovtedy poctivo živil zo štátnych peňazí, vlastne veľmi sofistikovane, podľa scenára farebných revolúcii, mu pod nosom organizujú štátny prevrat namierený proti nemu. Ani po tomto uvedomení si však Fico netrúfol seknúť peniaze, ktoré prúdia do týchto mimovládok zo štátneho rozpočtu a neurobil tak dodnes. Úplné zrušenie akýchkoľvek dotácií a príspevkov do politických mimovládok musí byť prvý krok každej zodpovednej vlády. Nie je predsa možné, aby slovenská vláda peniazmi všetkých občanov podporovala protištátnu činnosť mimovládok dirigovaných zo zahraničia.

Podľa predbežných informácii vládny návrh zákona nebude ani tak prísny, ako bol návrh zákona z dielne ĽSNS, ktorý bol z princípu odmietnutý a už vôbec nie tak prísny ako zákon FARA platný v USA. Nebude napríklad žiadať od mimovládok, aby sa označovali ako cudzí agenti, ako je to v USA a tiež im tento zákon nebude klásť žiadne obmedzenia.

Ak však Fico proti mimovládkam rázne nezasiahne, tak tie ho v najbližších parlamentných voľbách úplne porazia. Fico totiž neprehráva preto, žeby ho porážala politická opozícia, ale v skutočnosti ho poráža tretí sektor veľmi dobre koordinovaný a úzko prepojený s mainstreamovými médiami. Politický tretí sektor nie je početný, ale je odborne na výške a je veľmi dobre organizovaný a poprepájaný. Spolu so spriahnutými médiami tak vie vytvoriť veľmi silný a koordinovaný tlak hlavne na vládnu stranu Smer, ktorá mu v niektorých veciach nejde po ruke a tak je úhlavným nepriateľom.

Fico nemá inú voľbu, ako s mimovládkami urobiť poriadok. Ak to nezvládne, bude to pre neho znamenať jeho politickú smrť. Uvedomenie tejto situácie so strany Fica je iste veľkým posunom, ale ešte potrebuje odvahu konať. Inak skončí na smetisku dejín a je ľahko možné, že i v base, pretože jeho treťosektoroví nepriatelia a s nimi spriahnuté média už dlho volajú po jeho krvi.

SNS návrh s najväčšou pravdepodobnosťou podporí

Predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák uviedol, že víta takúto iniciatívu. “Samozrejme vítame podporu koaličných partnerov v tejto veci. Predpokladáme, že túto iniciatívu, ktorá sa týka transparentnosti privíta aj samotný tretí sektor,“ povedal s tým, že o návrhu ešte len bude rokovať koaličná rada.

Bugár nie je na Orbánovej vlne

Zo strán súčasnej koalície má najzmierlivejší postoj k mimovládnym organizáciám Most-Híd, kde veľká časť jeho základne vzišla alebo bola na tretí sektor úzko prepojená. Podľa lídra hnutia Bélu Bugára nie je dôvod na zavedenie podobných pravideel, ako po novom platia v Maďarsku.

„Myslíte si, že by sme pristúpili na takú zmenu zákona ako v Maďarsku? To ťažko,“ uviedol pre Aktuality.sk šéf Mostu-Híd, ktorý sa nedávno rozhodol, že bude kandidovať na post prezidenta SR.

Májový pokus ĽSNS

Ako prví s iniciatívou regulovať mimovládne organizácie poškodzujúce štátne záujmy a nazývať ich pravým menom prišli poslanci ĽSNS, keď na májovej schôdzi predložili  návrh zákona o financovaní mimovládnych organizácii. Požadovali, aby neziskovky s peniazmi zo zahraničia boli označené ako zahraniční agenti.

Proti návrhu v Národnej rade vtedy hlasovalo len 35 zákonodárcov. V rokovacej sále sa nachádzalo 119 poslancov, no len 110 sa do hlasovania prihlásilo. Z nich sa až 55 (56 po žiadosti poslankyne Gaborčákovej pozn. red.) zdržalo a za návrh bolo len 20 (19) poslancov, proti bolo 35. Návrh teda neprešiel. Za návrh hlasovali všetci 14 poslanci ĽSNS, zo Sme rodina poslanci Boris Kollár, Milan Krajniak, Adriana Pčolinská, Peter Pčolinský a Peter Štarchoň, zvyšní dvaja Ľudovít Goga a Petra Krištufková boli neprítomní, Zuzana Šebová sa hlasovania zdržala. Z klubu OĽaNO hlasovala za návrh Soňa Gaborčáková, keďže ostatní boli neprítomní alebo sa neprihlásili do hlasovania. Gaborčáková následne požiadala o zmenu hlasovanie na zdržala sa (viac v článku).