Kto zaplatí ročný odklad OH? Najviac občania Japonska, ale pomôcť by mal aj MOV

Tokio 26. marca 2020 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Jae C. Hong)

Japonci tvrdia, že zatiaľ nevyčíslili, čo ich bude stáť odloženie olympijských hier v Tokiu. Viacerí zainteresovaní sa zhodli na tom, že to bude multimiliardová položka. A vo väčšine ju zaplatia japonskí daňoví poplatníci, čiže obyvatelia tejto krajiny. Japonské noviny Nikkei vyrukovali so sumou 2,7 miliardy amerických dolárov

“Momentálne ešte nemáme presné čísla. Pokiaľ ide o to, kto bude tieto náklady znášať, bude to na dlhšiu debatu. Všetko to budeme dávať dokopy istý čas, možno aj veľmi dlho,” skonštatoval Toširo Muto, výkonný riaditeľ organizačného výboru OH 2020.

Veľa problémov a jeden spoločný – zatiaľ neexistujúci dátum v roku 2021

Organizátori budú musieť po novom vyriešiť nájomné za športoviská, platiť za ich údržbu, prípadne sa ešte poobzerať po nových lokalitách. Najmä sa však budú musieť dohodnúť s developermi, s ktorými majú dohodu, že hneď po skončení olympijských hier sa začnú rozpredávať byty v dedine pre športovcov. Ibaže táto dohoda bola viazaná k pôvodnému termínu konania OH (24.7. – 9.8.) a nie k novému, ktorý ešte ani nie je na svete. Organizačný výbor momentálne zamestnáva 3500 ľudí a na svete sú aj kontrakty so stovkami dobrovoľníkov z celého sveta. To všetko o rok nemusí platiť, mnohí zamestnanci možno prídu o prácu v dôsledku znižovania nákladov.

Organizátori sa tiež budú musieť vážne zamyslieť, čo urobia s už predanými reklamami na OH 2020. Reklamný gigant Dentsu Inc. vyjednal na domácom sponzoringu 3,3 miliardy USD a títo partneri sa teraz oprávnene budú pýtať, čo sa stane s ich peniazmi v čase, keď sa mali ich reklamné spoty premietať počas sledovania OH 2020. Budú chcieť vedieť, či za ne dostanú nejaké náhrady, prípadne nové zmluvy.

Všetky spomenuté problémy majú spoločného menovateľa. Kým Medzinárodný olympijský výbor neurčí pevný dátum konania hier v roku 2021, nebudú sa môcť reálne riešiť. Samozrejme, hlavnou podmienkou bude potlačenie ďalších hrozieb šírenia koronavírusu vo svete. “Všeobecne by sme sa chceli dohodnúť na lete 2021. Musíme si však presne rozplánovať, aké škrty v kalendári svetového športu by to znamenalo. Predtým, ako prídeme s určitým časovým rámcom, budeme musieť veľa vecí prediskutovať a upraviť,” podotkol predseda organizačného výboru OH 2020 Joširo Mori.

Japonci si uvedomujú, že väčšinu nákladov na “nové” OH 2020 budú musieť znášať z vlastnej štátnej kasy. Oficiálne výdavky týkajúce sa pôvodného termínu hier sa pohybovali na úrovni 12,6 miliardy USD. Vládny audit z decembra minulého roku bol oveľa neúprosnejší – stanovil náklady až na 28 miliárd USD. Organizačný výbor na toto číslo reagoval tvrdením, že je otázka diskusie, čo všetko ešte sú a čo už nie sú priame olympijské náklady. Pre porovnanie, keď japonská metropola v roku 2013 uspela s olympijskou kandidatúrou, predbežné výdavky stanovili na 7,3 miliardy USD. Čo sa týka výstavby športovísk a potrebnej infraštruktúry, Tokio do dnešného dňa vynaložilo až 7 miliárd dolárov, z nich 85% odtieklo z verejných zdrojov. Najdrahší bol Nový národný štadión, ktorý stál 1,43 miliardy USD. Celkový príspevok zo súkromného sektora tvoril “iba” 5,6 miliardy USD.

MOV musí navýšiť rezervný fond, tvrdí dánsky expert

Diametrálne odlišné čísla ponúka pohľad na vklad Medzinárodného olympijského výboru. Strešná organizácia olympizmu vo svete prispela na financovanie OH 2020 sumou 1,3 miliardy USD. A to je len malý zlomok celkových nákladov. Príjmy MOV za predchádzajúci olympijský cyklus (2013 – 2016) dosiahli 5,7 miliardy USD. Takmer tri štvrtiny týchto peňazí pochádzali z predaja vysielacích práv a ďalších 18 percent od sponzorov. MOV tiež disponuje rezervným fondom – približne 2 miliardy dolárov a tiež poistením na krytie nepredvídaných strát. Aj tieto peniaze by teraz mohli prísť do hry. Myslí si to aj dánsky ekonomický geograf Bent Flyvbjerg, autor knihy “Oxfordské olympijské štúdium 2016: Výdavky a ich prekročenie na olympijských hrách.” V e-maile pre AP Flyvbjerg napísal: “Podľa celosvetovej štúdie majú olympijské hry najvyššie priemerné prekročenie nákladov spomedzi megaprojektov akéhokoľvek typu. MOV by mal zdieľať väčšiu položku nákladov, mal by mať niečo ako monopol v tomto smere.”

Podľa autora desiatich kníh a dvoch stoviek odborných publikácií vo svetových ekonomických periodikách by mal MOV rozšíriť svoj rezervný fond a prispieť ním na dofinancovanie OH 2020, ktoré sa uskutočnia v roku 2021. “Pokiaľ sa tak nestane, Japonci by nemali súhlasiť s navýšením výdavkov zo strany svojich občanov. Toto by mal MOV urobiť aj z etického hľadiska, keďže na konaní olympijských hier profituje,” zamyslel sa dánsky odborník.

Štvrtinu bytov v Olympijskej dedine už predali, niektoré aj za milión dolárov

Problematicky môže o rok vyznieť aj to, či budú športovcom k dispozícii všetky zamýšľané dejiská hier. Tokio plánovalo 42 športovísk pre 33 športov, jedno miesto navyše bolo plánované pre paralympionikov. Toširo Muto pripomenul, že o rok to nemusí platiť. “Niektoré miesta možno budeme musieť prenajímať až do budúceho roka. Nemôžeme ich zbúrať a potom zasa postaviť pre účely olympiády. Toto všetko tiež znamená zvýšené náklady,” zamyslel sa Muto.

Najväčší hlavybôľ môže zainteresovaným spôsobiť Olympijská dedina s lôžkami pre 11 000 športovcov a neskôr pre 4400 paralympionikov. Rozľahlé územie v Tokijskom zálive sa malo po OH 2020 premeniť na 5 632 bytov, štvrtina z nich už dokonca spoznala svojich majiteľov. Niektoré stáli údajne viac ako milión amerických dolárov. Developerská spoločnosť Micui Fudosan uviedla, že už sa pozastavil predaj bytov v komplexe, ktorý zahŕňa 23 budov. Podľa organizátorov by mohli byť o rok problémom aj dobrovoľníci. Z celkového počtu 80 000 sa viac než 30 000 malo starať o pohodlie návštevníkov OH, informovať ich o trasách vlakových liniek, zozname ulíc a dôležitých novinách najmä pre cudzincov, ktorí nehovoria po japonsky. V novom koncepte by na týchto dobrovoľníkov nemuseli zostať peniaze.

Napokon veľký problém môže nastať aj v súvislosti s už zakúpenými vstupenkami na OH 2020. Predalo sa ich 7,8 milióna, dopyt prevyšoval ponuku približne desaťkrát. Organizátori však nevedia garantovať fanúšikom vrátenie peňazí v plnej výške, lebo v pravidlách o ich predaji bola aj doložka o tzv. vyššej moci. Čiže prípad, keď nečakaná celosvetová situácia zamedzí organizácii hier v pôvodnom termíne. A tou je presne pandémia koronavírusu. “Ešte sme sa nezhodli na tom, ako budeme postupovať. Môžeme však sľúbiť, že ľuďom, ktorí si už zakúpili lístky na olympijské podujatia, budeme venovať osobitnú pozornosť,” skonštatoval Muto.