Bratislava 21. augusta 2019 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:TASR – Dano Veselský)
Pred 51 rokmi, v noci z 20. na 21. augusta 1968, prekročili vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky. Tento deň si dnes na sociálnej sieti pripomenulo aj ministerstvo zahraničných vecí, prezidentka a ďalší politici
Výročie udalostí z 21. augusta 1968 si pripomenula ešte pred odletom na návštevu Nemecka aj prezidentka Zuzana Čaputová.
“V tento deň si viac ako inokedy uvedomujeme, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale vzácnou hodnotou, ktorá bola vykúpená nemalými obeťami. Budem o tom hovoriť aj dnes pri Berlínskom múre,” napísala v krátkom príspevku na sociálnej sieti.
Pellegrini: Výročie 21. augusta je pripomienkou nášho hrdinstva i zlyhania
Premiér Peter Pellegrini si uctil obete násilného vpádu vojsk Varšavskej zmluvy, Pietnou spomienkou pri pamätnej tabuli obetí invázie na budove Univerzity Komenského.
“Výročie 21. augusta je pripomienkou nášho hrdinstva i zlyhania. Hrdinstva malého národa, ktorý do veľkej miery uveril v silu a schopnosť postaviť sa vopred stanovenému geopolitickému rozdeleniu sveta a vybudovať si budúcnosť podľa svojich vlastných predstáv.”
Premiér pripomenul, že si dnes spomíname na mnohých bezmenným hrdinom, ktorí boli odvážni, nezľakli sa okupantov, postavili sa im a za to zaplatili tým najvzácnejším, vlastným životom. “Česť ich pamiatke.”
Danko: Už nikdy nesmieme dovoliť, aby na území Slovenska boli akíkoľvek cudzí vojaci
V deň výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa treba vyjadriť úctu a poďakovanie všetkým, ktorí riskovali a obetovali životy, aby sa vzopreli. Uviedol to predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) v súvislosti s výročím. Postup vojsk Varšavskej zmluvy označil za veľkú chybu.
“V tento deň musíme vyjadriť úctu a poďakovanie všetkým, ktorí riskovali a obetovali životy, aby sa vzopreli. Na čele s charizmatickým a ľudským Alexandrom Dubčekom,” uviedol pre TASR Danko.
Zdôraznil potrebu pripomínať si históriu, najmä udalosti zasahujúce do vývoja Slovenska. “Už nikdy nesmieme dovoliť, aby na území Slovenska boli akíkoľvek cudzí vojaci,” podotkol aj v súvislosti s ponukou USA na rekonštrukciu slovenských letísk.
Rok 1968 považuje za “silný pre Slovákov”. “Bolo veľkou chybou vojsk Varšavskej zmluvy, že tak postupovali,” povedal Danko a skonštatoval, že mnohí si vtedy mysleli, “že nás ideológia socializmu spája. Opak však bol pravdou”.
Za silnú časť histórie považuje tiež odchod sovietskych vojsk v roku 1990. “Je škoda, že Michail Gorbačov k tomu pristúpil tak neskoro,” podotkol.
Nesmieme sa stať lokajmi
Podľa Borisa Kollára z tejto nešťastnej udalosti jasne vyplýva, že “ak chceme byť hrdý národ nikdy sa nesmieme podvoliť a stať sa lokajmi a je jedno, či východu alebo západu, lebo lokajov si nikto neváži.”
Je to už 51 rokov. Vojaci odišli, praktiky zostali, tvrdí Šeliga
Tento deň si na Facebooku pripomenul aj Juraj Šeliga, ktorý poznamenal, že spolu s okupantmi sa do Česko-Slovenska vkradla aj normalizácia, teda politické čistky, zatýkania a perzekúcie. Čistky vtedy organizovalo takzvané “zdravé jadro strany”.
Normalizácia a ani nepriateľské vojská u nás síce už dnes nie sú ale “zdravé jadro strany” nahradili podľa Šeligu “naši ľudia”, perzekúcie nahradili lustrácie a sledovanie novinárov a rolu “všemocnej strany” dnes hrá mafiánske zoskupenie, o ktorom sa v týchto dňoch dozvedáme “hrozivé skutočnosti”.
“Blíži sa však zmena. Ľudia sa dožadujú slušnosti. Začalo sa to na námestiach a verím, že to bude pokračovať vnesením slušnosti aj do politiky a do vládnutia,” uviedol mladý politik.
Remišová: Hodnotu slobody poznali najlepšie tí, ktorí ju stratili
Poslankyňa Veronika Remišová si v tento deň, kedy vpadli vojská Varšavskej zmluvy do Československa, spomenula na všetkých ľudí, ktorí stratili svoju slobodu.
“Dnes si pripomíname výročie vpádu sovietskych vojsk na naše územie. Počas roka 1968 v bývalom Československu prišlo podľa historikov o život až 135 obetí, na Slovensku to bolo 30 obetí. Sovietske vojská nás okupovali až do novembra 1989.
Hodnotu slobody poznali najlepšie tí, ktorí ju stratili – v zápasoch, v službe, v obetiach národu. Jedným z nich bol aj otec Anton Srholec, jeho pieseň o slobode v podaní Aleny Čermákovej je jej najkrajším vyjadrením.”
Odkaz augusta 1968
Podľa bývalej europoslankyne Anny Záborskej vpád vojsk Varšavskej zmluvy ukončil nádeje, že Slovensko sa rýchlo dočká slobody. “Udalosti augusta 1968 stáli životy mnohých ľudí, zničili mnohé osudy. Tieň tých dní padá na nás dodnes. Nasledovníci marxizmu, oportunizmu a politického avanturizmu aj dnes chcú ovládať našu vlasť.”
Kresťania vtedy, podľa slov poslankyne, “stáli ako maják slobody počas komunizmu a svietili celému národu na cestu”. A mená ako Silvester Krčméry, Vladimír Jukl a biskup Ján Korec sa stali legendami.
“Aj dnes potrebujeme jasnú myseľ, zdravý úsudok, pevné rozlišovanie medzi dobrom a zlom. Zlo, ktoré nás ohrozuje je nejasnejšie ako kedysi. My však rozhodne musíme povedať svoje áno kultúre života,” prizvukuje Záborská.
Nicholsonová: Nepoučili sme sa
Poslankyňa Lucia Nicholsonová uvádza, že sa v tento deň rozplynuli všetky nádeje na slobodný život v demokracii.
“Dnes, 51 rokov od tohto čierneho dňa beztrestne legitimizuje poslanec NRSR režim, ktorý našu krajinu zbavil slobody. Predseda parlamentu chodí žobrajúc o pozornosť do Ruska a stále sa nájdu ľudia, ktorí s hrdosťou nosia tričká s Putinom a Cheguevarom.”
Poslankyňa si myslí, že sme sa dostatočne nepoučili a vnímajúc situáciu na Slovensku, “vidím, že tak skoro sa ani nepoučíme. Nezabúdajme,” poznamenala.
Verešová: Zápas o slobodu však nikdy nekončí
Poslankyni Anne Verešovej sa zas do pamäte vryl obraz jej mamy, ktorá plačúca s opretú hlavou o rádio, počúvala 21. augusta 1968 správy.
“Vpád vojsk Varšavskej zmluvy zničil všetky nádeje našich rodičov. V období normalizácie bolo mnoho ľudí uväznených, prenasledovaných … Komunistický režim obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Ľudia boli kruto prenasledovaní pre svoje náboženské presvedčenie,” dodáva.
A hoci sme pred 30 rokmi sme ukončili tento totalitný režim obmedzujúci slobodu, náš zápas o slobodu podľa Verešovej nikdy nekončí. “Aj dnes je potrebné byť vnímaví, horliví a strážiaci tieto vybojované práva na slobodu myslenia, prejavu, svedomia a náboženstva.”
Sulík: Dnes sme slobodní, vezmime si príklad od minulých generácií
Podľa lídra SaS Richarda Sulíka museli 21.augusta 1968 vôľu občanov, ktorí sa postavili zlu, potlačiť tanky a dnes nám stačí ak o pár mesiacov využijeme slobodné voľby.
“Odstavíme od moci politikov, ktorí sa za posledné roky postarali o rozklad právneho štátu a už dnes tu nemajú čo hľadať,” napísal v príspevku na sociálnej sieti.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí si tento deň pripomenulo krátkym videom.
Chmelár: Zužovať odkaz Pražskej jari na tanky a nenávisť k Rusku je primitívna účelová deformácia týchto historických udalostí
Keď sa český publicista Milan Syruček pýtal bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera, prečo nám Američania po 21. auguste 1968 nepomohli, legenda svetovej diplomacie odpovedala takto: “Po prvé, dodržiavali jaltskú dohodu o sférach vplyvu. Po druhé, pre amerického prezidenta bolo dôležitejšie, aby sa uskutočnila jeho cesta do Moskvy na rokovania o jadrových zbraniach. A po tretie si vôbec neželali, aby bola Pražská jar úspešná a preukázala prednosti socializmu s ľudskou tvárou,” pripomína Chmelár.
Tieto slová sú podľa politického analytika kľúčové pre pochopenie toho, na čom stroskotal Dubčekov experiment. “Prvoplánoví kritici minulého režimu tvrdia, že invázia vojsk Varšavskej zmluvy dokázala, že socializmus je nereformovateľný. Je to podobná hlúposť ako povedať, že vpád Hitlera do strednej Európy dokázal, že demokracia nemá zmysel.”
V skutočnosti reformný proces zadusili nielen neostalinistickí komunisti, ale aj neoliberálni kapitalisti. Pretože keby bol prijatý zákon o socialistickom podniku ekonomická demokracia by bola dnes na Slovensku oveľa prepracovanejšia a rozšírenejšia ako kdekoľvek na svete.
“Pražská jar totiž začala pretvárať inštitúciu štátu a vytvorila koncepciu vzájomného pôsobenia štátnej štruktúry a hnutia zdola. V tom bola absolútne unikátna. Vláda tento návrh 6. júna 1968 schválila, do parlamentu ho však už pre krvavé potlačenie reformného procesu nestačila predložiť. Zužovať odkaz Pražskej jari na tanky a nenávisť k Rusku je primitívna účelová deformácia týchto historických udalostí,” vysvetlil.
“Obranná spolupráca” s USA
Chmelár, ako aj poslanci SNS, dlhodobo upozorňujú na možnú prítomnosť ďalších cudzích vojsk na území Slovenska, tentokrát amerických. Minulý týždeň v spojitosti so správou, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí potvrdilo, že pokračuje v rokovaniach s USA, Chmelár pripomenul, aký to bol pocit eufórie a šťastia, keď našu vlasť opustil posledný okupačný vojak.
“A nerobili sme to preto, aby nám sem po troch desaťročiach, so všetkou našou historickou skúsenosťou nemeckej a sovietskej okupácie (našich vtedajších spojencov), nanútili amerických vojakov. Táto krajina je slobodná a takou aj ostane, ak ju ubránime pred kolaborantskou mentalitou tých, ktorí v každom historickom období vzývajú moc hegemóna,” upozornil.
Po našich historických skúsenostiach, na našom území nechceme už žiadnych cudzích vojakov. A preto ak si chce zabezpečiť našu suverenitu nemôžme podľa Chmelára uzavrieť obrannú spoluprácu s USA (viac v článku).
11.5°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
9.8°C
10.5°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
