Môj profil 
Predplatné
V súčasnosti sa deti učia od tretieho ročníka až po deviaty povinne angličtinu, ako takzvaný prvý a jediný povinný cudzí jazyk. Takýto systém uzákonila v roku 2011 vláda Ivety Radičovej. Počet študentov, ktorí ovládajú francúzštinu, nemčinu alebo ruštinu, odvtedy klesá. Je to v podstate presne ten systém, ako bola za totality učená ruština – bolo to zbytočne dlho a výsledok bol neúmerný takému dlhému času.
Ministerstvo školstva sa tento stav rozhodlo zmeniť – od septembra 2019 si budú môcť rodičia vybrať, aký cudzí jazyk sa bude ich dieťa učiť. “Chceme, aby rodičia, ale aj školy mali na výber. Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk, ale aby si mohli vybrať aj z nemčiny, francúzštiny, taliančiny, španielčiny alebo ruštiny,” vyjadrila ministerka Lubyová (SNS) podstatu návratu k slobode výberu.
Na liberalizáciu výučby cudzích jazykov zareagovala pozitívne aj Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, ktorá spolu s Goetheho inštitútom a Veľvyslanectvom Nemecka na Slovensku vo štvrtok 17. januára usporiadala krátky seminár, kde médiám a zástupcom priemyslu vyjadrili svoju podporu daným zmenám. Vo svojom vyhlásení zdôraznili, že ten, kto ovláda viac ako jeden cudzí jazyk, má najlepšie šance získať naozaj dobre platenú prácu.
Nejde tu teda len o kultúrnu pluralitu, ale naozaj aj o konkrétne predpoklady osobného úspechu. V posledných desaťročiach bola angličtina pretláčaná ako univerzálny nástroj pre prácu a kariéru, ale v našom priestore prevláda iný hospodársky obor. Najdôležitejší investori na Slovensko prichádzajú z nemecky hovoriacich zemí, priamo tu zamestnávajú 130 000 zamestnancov. Aj keď sa dnes oficiálne často v takýchto medzinárodných firmách v riadení používa angličtina, je dobre overená skúsenosť, že vedenie preferuje odborníka, s ktorým sa dohovorí vo vlastnom jazyku.
Treba vysvetliť ešte jeden efekt: všeobecná jazyková schopnosť krajiny zvyšuje jej konkurencieschopnosť a ona sama o sebe priťahuje prosperitu. Je ťažko to vyčísliť presne, ale firmy rady prídu do krajiny, kde nájdu ľudí, ktorí ovládajú ich jazyk a poznajú ich kultúrne pravidlá. Znalosť angličtiny na Slovensku je podľa výskumov výborná, čo je v poriadku, ale znalosti iných jazykov sú oveľa horšie.
Z angličtiny sa stáva pomocný medzinárodný jazyk. S dôrazom na ten atribút – “pomocný”. Jeho základná znalosť sa hodí často, ale v strednej Európe ho relatívne málokto potrebuje ovládať dokonale. Najrozšírenejším materinským jazykom v Európe je nemčina.
Orientáciu na globalistickú angličtinu treba nahradiť orientáciou na lokálne, naozaj európske jazyky.
Aj na tejto otázke výučby jazykov detí teda dobre vidno ideologický globálny konflikt, v ktorom žijeme. Na jednej strane smerovanie k angloamerickému-atlantickému bloku, ktoré si presadilo povinné vyučovanie len ich jedného jazyka, a na druhej strane patriotický prístup, ktorý dáva prednosť racionálnym potrebám a realite Európy, a teda slobodnej výučbe lokálnych jazykov. Tento ideologický konflikt vládne aj v školách, oni sa snažia aj takýmto spôsobom ovládnuť už tých najmenších. Ale nezabudnite: ak sa dnes totalite podarí rozhodovať, aký cudzí jazyk sa deti majú povinne učiť, zajtra im zoberie aj ich rodný jazyk.
Peter Vanád
.jpg)
.jpg)
.JPG)
