O pokračovaní v prerušenom trestnom stíhaní vo veci trestného činu všeobecného ohrozovania rozhodol vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry minulý rok vo februári. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je možné odpovedať na otázku, kto je podozrivý z činu. Uviedol dnes pre TASR hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Podľa mediálnych informácií je však z vraždy podozrivý Róbert L. alias Kýbel, jeden z najvplyvnejších členov bratislavskej skupiny sýkorovcov. Róbert L. je dlhodobo na úteku a je už obvinený a obžalovaný z dovedna 11 vrážd v podsvetí. „V predmetnej veci vykonáva dozor prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Doposiaľ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe,“ uviedla vo štvrtok 26. februára pre TASR hovorkyňa GP SR Andrea Predajňová. O tom, že za vraždou Tutiho by mal stáť Kýbel, sa neoficiálne hovorí už viac ako rok.

Nástražný výbušný systém v aute značky Citroën explodoval pred ministerstvom financií v Bratislave 6. júla 1995 krátko pred poludním. Pri výbuchu zahynuli bratia Vladimír a Jozef (alias Papas) Danišovci. Vladimír Daniš, prezývaný Tuti, bol jedným z prvých bossov bratislavského podsvetia a vraj bol priekopníkom vo vyberaní výpalného. Prví policajti, ktorí prišli na miesto výbuchu, boli bezradní. Niektorí si zakrývali oči pred kúskami tiel, ktoré boli rozmetané v okolí niekoľkých desiatok metrov. V blízkosti atentátu sa nachádzal známy bratislavský pub, kde mal Tuti byť a často sa tam zdržiaval.

Tutiho surovosť a brutálne spôsoby pri presadzovaní vlastných záujmov viedli k tomu, že mal veľa nepriateľov, z radov konkurencie z podsvetia alebo podnikateľov, majiteľov barov a reštaurácií, taxikárov a iných. Jedna z verzií, ktorá kolovala o možnom motíve činu, bola, že pár týždňov predtým prezradil Tuti polícii, že v Bratislave sa skrýva jeden z talianskych mafiánskych bossov.

Koncom apríla 1993 bol vo vchode do bytovky v bratislavskej Rači strelnou zbraňou a viacerými bodnými ranami brutálne usmrtený Ivan Trančík

Išlo o prvú demonštratívnu vraždu – atentát v bratislavskom podsvetí, aj keď skutočne jedna z prvých vrážd sa odohrala viac ako dva roky predtým. Koncom apríla 1993 bol vo vchode do bytovky v bratislavskej Rači strelnou zbraňou a viacerými bodnými ranami brutálne usmrtený Ivan Trančík, ktorý patril do Žaluďovej skupiny, teda do skupiny o pár rokov neskôr zavraždeného Petra Steinhübela. Trančík sa však, podľa informácií TASR, pohyboval spoločne s osobou s prezývkou Buco, ten bol zase v počiatkoch pravá ruka Tutiho. O osude Buca nebolo ďalej oficiálne nič známe, hovorilo sa, že utiekol, že bol zavraždený v Nemecku či dokonca doteraz žije v Španielsku.

Tuti spoločne s Bucom v počiatkoch začali operovať z podnikov v centre mesta a neskoršie z bývalého hotela Fórum, orientovali sa najmä na vydieranie a hrubý nátlak v centre hlavného mesta. Už vtedy s Tutim začínali čiastočne pôsobiť Ladislav Bališ alias Dlhý Laco a Viliam Rafael alias Čierny Vilko, považovaný za bossov skupiny sýkorovcov. V súčasnosti sú obaja právoplatne odsúdení Najvyšším súdom SR za zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu spolupáchateľstvom na dlhoročné tresty.

V období, keď Tuti s Bucom začínali hrubou silou vydierať bratislavské podniky, taxikárov, ale aj osoby podozrivé z trestnej činnosti, chodieval s nimi do hotela Fórum na začiatku 90. rokov aj ďalší údajný z bossov slovenského podsvetia, a to neskoršie zavraždený Jozef Sloboda, po svojom návrate zo Švédska, kde sa mal dopustiť trestnej činnosti. Sloboda mal neskôr kontakty na slovenských politikov a vplyvných podnikateľov.

Tuti často nosil klobúk a dlhý kabát, akoby na štýl talianskej mafie, pôsobil najmä hrubou silou. Polícia vtedy voči nemu nezasahovala, napriek tomu, že táto osoba, podľa viacerých zdrojov TASR, bola často mimo iných trestných činov aj nedovolene ozbrojená. Polícia bola bezmocná najmä z dôvodu, že máloktorý poškodený by svedčil proti tomuto bossovi, resp. podal by na neho trestné oznámenie. Jeden z bývalých recepčných hotela Kyjev pre TASR dosvedčil, že viackrát personálu ukazoval, že má pri sebe ručné granáty a neváha ich použiť.

Tuti, Buco a Papas, terorizovali ľudí a krátko po novembri 1989 vycítili skorumpovanosť mnohých policajtov

Tutimu, ako dávnejšie napísal portál čas.sk, sa vyhýbali taxikári, pretože za jazdu zásadne neplatil. Naopak, od taxikárov si pri skončení jazdy neraz ešte vypýtal peniaze. „Zvyčajne sa ma pred vystúpením z auta opýtal, či mi bude stovka chýbať. Nechcel som si ho znepriateliť, a tak som mu dával peniaze. Jednému kolegovi, ktorý od neho za jazdu chcel peniaze, zaplatil. Ale keď vystúpil, vyzul si topánku a rozbil mu obidve svetlá,“ spomína bývalý bratislavský taxikár. Iný taxikár zase uviedol, že keď Tutimu nemohol dať svoju tržbu, tak dostal nielen riadnu bitku, prišiel o peniaze, ale ešte musel utekať pred pomaly idúcim svojím taxíkom, keď ho už šoféroval Tuti.

Podobne sa zavraždená dvojica, najmä Tuti, správali v reštauráciách a baroch. Za konzumáciu neplatili. „Čašníčky vedeli, že mu majú dať stovku – dve. Keď nedostal peniaze, zobral čašníčke hoci aj zlaté náušnice. Ľudia rozprávali, že ich trhal z uší. Ale to sú len legendy. On len povedal, čašníčke alebo hoci aj návštevníčke: daj náušnicu a dostal ju. Ľudia sa ho báli,“ uviedol pre uvedený portál prevádzkar pubu v centre Bratislavy. Podľa zdrojov TASR však Tuti neplatil ani za ubytovania v hoteloch a dokonca barmanky, ktoré mu nechceli dať tržbu, boli sexuálne zneužité. Drsní muži, akými boli Tuti, Buco a Papas, terorizovali ľudí a vystrčili rožky, pretože krátko po novembri 1989 vycítili skorumpovanosť mnohých policajtov, bezmocnosť a neschopnosť väčšiny jej šéfov rázne zakročiť proti výpalníkom a vydieračom, písal ďalej čas.sk. Na začiatku 90. rokov boli vo vtedajšom Česko-Slovensku experti americkej FBI, ktorí popredných predstaviteľov štátu, súdov, prokuratúry a polície školili o možnom príleve a vytváraní zločineckých gangov vydieračov, výpalníkov, podvodníkov a rozličných iných zločincov. Informácie zapadli prachom. „Tie školenia, napríklad aj o pyramídových hrách a s nimi spojených podvodoch, boli zbytočné, pretože ľudia, ku ktorým sa tieto cenné informácie o možnom vývoji kriminality dostali, po revolúcii vo funkciách rýchlo skončili,“ vysvetlil pre čas.sk bývalý vysokopostavený policajt.

Vo viacerých bytoch, podnikoch vydierané osoby po oznámení zavraždenia Tutiho oslavovali so šampanským. Na strane druhej, však údajne viacero podnikateľov malo, podľa zdrojov TASR, „slzy v očiach“, keďže mu len pár dní predtým odovzdali výpalné.

mž