Bratislava 14. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-Tomáš Halász)
Dnes sa v parlamente opäť rozhoduje o tom, ktorý z kandidátov sa dostane do výberu, z ktorého má prezident vybrať deväť nových sudcov Ústavného súdu SR. Najprv sa však poslanci musia zhodnúť, či tá voľba má byť tajná alebo verejná. Aké argumenty uvádzajú pre a proti?
Aký je váš názor na voľbu ústavných sudcov: mala by byť tajná alebo verejná? A čo si myslíte o argumente zástancov tajnej voľby, že pri verejnej voľbe, keby sudcovia vedeli, ktorá strana a ktorý poslanec ich volil či nevolil, vytváralo by to automaticky pocity nepriateľstva alebo záväzku?
Marián Kotleba (ĽSNS): „Argument, že sudca bude cítiť vďačnosť, keď sa dozvie, že vďaka nejakým poslancom sa tam dostal, to prichádza do úvahy, je to racionálne. Ale na druhej strane musím povedať, že my vždy, keď sme hlasovali o personálnych otázkach, sme boli za to, aby sa hlasovalo verejne, pretože ľudia majú právo vedieť, ktorí poslanci ako v týchto otázkach hlasovali. My, keby sme sa zúčastnili voľby ústavných sudcov, by sme aj v otázke výberu kandidátov na ústavných sudcov boli za verejnú voľbu. Ale my sa na tejto fraške, na ktorú sa zmenila voľba ústavných sudcov, nemienime podieľať.“
Juraj Blanár (Smer-SD): „Strana Smer-SD nepodporuje verejnú voľbu, pretože tajnú voľbu pokladáme za jeden z výdobytkov a základných pilierov demokracie, ktorý týmto spôsobom zabezpečuje nezávislosť súdnej moci.“
Martin Klus (SaS): „Ja osobne tejto argumentácii nerozumiem. Práve naopak, myslím si, že verejná voľba v tomto prípade, keďže žijeme v zastupiteľskej demokracii, má opodstatnenie, aby občania vedeli vyhodnotiť kto ako zastupuje ich záujmy. Keď sa poslanci s tými záujmami stotožnia, možno ten hlas dostanú aj nabudúce.“
Róbert Madej (Smer-SD): „Obávam sa, že hranie sa na transparentnosť pomáha práve takým, ktorí chcú tlačiť na poslancov Národnej rady SR, aby vyhoveli straníckym centrálam. Príkladom je kauza ,Radičovej kód‘ za bývalej pravicovej vlády, kde Richard Sulík povedal, že majú vodotesný systém kontroly poslancov napriek tomu, že sa realizuje tajnou voľbou. To je dôkaz, že niektorí chcú vykonávať nátlak na poslancov a skrývajú sa za transparentnosť.“
Ivan Lehotský