Vláda používala na očierňovanie vlád Smeru falošný graf. Slovensko neupadalo, ale v skutočnosti rástlo

Bratislava 26. marca 2021 (HSP/Foto:Eurostat)

„Ten graf bol tak trochu hoax,“ priznávajú aj prorežimné médiá fakt, že graf, ktorý ukazoval údajný ekonomický prepad Slovenska počas posledných vlád Smeru, a ktorý bol hlavným argumentom Matovičovej vlády, prečo treba robiť tzv. reformy, bol falošný. Bola to len náhoda alebo zámer?

Kľúčový graf od Eurostatu (hlavný štatistický úrad EÚ), ktorý používala vláda aj Ivan Mikloš ako hlavný argument pre tvrdenie, že počas posledných vlád Smeru sa Slovensko ekonomicky prepadalo, bol chybný. Priznali to aj prorežimné médiá (viď napríklad TU), keď potvrdili, že „graf o stagnácii v rokoch Smeru bol tak trochu hoax“.

Graf Eurostatu tvrdí, že po roku 2016 sa malo Slovensko ekonomicky prepadnúť až o cca 8 percent, a teda, že za posledné roky sa celkovo k priemeru životnej úrovne EÚ nepribližujeme, ale naopak, že sa vzďaľujeme. To však podľa mnohých ekonómov nie je pravda a dokazujú, že graf je chybný. Ide zrejme o staršiu chybu v metodike merania vývoja ekonomickej situácie krajiny.

Chybu potvrdzujú aj údaje MMF

Potvrdzujú to aj dáta od Medzinárodného menového fondu (MMF), ktoré sa od údajov Eurostatu líšia a ukazujú, že v roku 2016 k žiadnemu skokovému prepadu nedošlo – to iba Štatistický úrad začal vlani opravovať spomínanú metodickú chybu a opravil ju podľa odporúčaných postupov Eurostatu päť rokov dozadu.

Napriek tomu, že o chybe v dátach sa už nejaký čas vie, vládni ekonómovia ten graf používajú, hoci im musí byť jasné, že neukazuje realitu. Používajú ho tiež mnohé systémové médiá ako súčasť argumentácie, že vlády Smeru ekonomicky krajinu ruinovali.

„Prekvapivé je, že takéto údaje dalo do plánu obnovy aj ministerstvo financií, ktoré o tom dobre vie a malo by byť prvé, kto požiada Štatistický úrad o opravu chyby,“ uviedol ekonóm a šéf výskumu Národnej banky Slovenka (NBS) Martin Šuster.

Chybný graf sa hodí na účelovú argumentáciu

Ministerstvo financií uvedený graf používa vo svojom pláne obnovy na argumentáciu, prečo je treba robiť tzv. reformy: „Plán obnovy je príležitosť, ako významne zlepšiť kvalitu života na Slovensku a opäť dobiehať tie najvyspelejšie krajiny. (…) Hlavnou výzvou je pre nás naštartovať dobiehanie krajín Európskej únie,“ uviedol minister financií Eduard Heger, keď začiatkom marca predložil návrh plánu obnovy do pripomienkového konania.

V tomto pláne obnovy ministerstvo tiež uvádza, že „za desať rokov od vypuknutia svetovej hospodárskej krízy v roku 2008 sa Slovensko priblížilo európskemu priemeru iba o 2 percentuálne body“, pričom v skutočnosti, ako aj podľa MMF, sme sa európskemu priemeru priblížili približne o 8 percentuálnych bodov.

Dá sa teda konštatovať, že na rozdiel od tvrdení vlády, Slovensko posledných desať rokov priemer EÚ pomaly, ale kontinuálne dobieha. Dá sa tiež predpokladať, že skutočná životná úroveň na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ bola pred rokom 2016 nižšia, než uvádzajú dáta Eurostatu, keďže viac ako 5 rokov dozadu sa dáta už neopravovali.

Ivan Lehotský