Riminský biskup Mons. Francesco Lambiasi pri úvodnej svätej omši odovzdal účastníkom stretnutia pozdravné posolstvo, ktoré im v mene Svätého Otca zaslal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.

Mottom Mítingu 2017 je citát z Goetheho Fausta: «To čo si zdedil od svojich otcov, si musíš znovu vydobyť, aby si to vlastnil». Posolstvo pápeža Františka účastníkom týždňového podujatia v Rimini sa sústreďuje na túto ústrednú myšlienku ako „pozvanie k návratu k naším koreňom, k osobnej histórii“. V posolstve ďalej čítame:

„Dlho sa myslelo, že dedičstvo našich otcov ostalo s nami ako poklad, ktorý stačí strážiť, aby plameň naďalej horel. Avšak nie je to tak: ten oheň, ktorý horel srdci tých, ktorí boli pred nami, sa postupne zoslaboval. Jedným z limitov súčasnej spoločnosti je slabá pamäť, zbavujúca sa toho, čo bolo pre nami ako neužitočného bremena. Toto však má vážne následky.“

„Ako kresťania nepestujeme nostalgické utiekanie sa k minulosti, ktorej už niet. Hľadíme naopak s dôverou smerom vpred. Nevlastníme priestory, ktoré by sme bránili, pretože Kristova láska nepozná neprekonateľné hranice. Žijeme v čase priaznivom pre Cirkev vychádzajúcu von, ale Cirkev bohatú na históriu, celú poháňanú vetrom Ducha k stretnutiu s človekom, ktorý hľadá dôvod žiť.

Nespočetné sú stopy Božej prítomnosti v dlhej histórii sveta; veď všetko, počnúc od stvorenia, nám hovorí o Ňom. Reálny a živý Boh si želal zdieľať naše dejiny: «Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami» (Jn 1,14). Boh nie je spomienkou, ale prítomnosťou, ktorú treba prijímať vždy nanovo, ako milovaná osoba pre toho, kto miluje.

Existuje choroba, ktorá môže postihnúť pokrstených, a ktorú Svätý Otec nazýva „duchovný alzheimer“. Spočíva v zabudnutí príbehu nášho osobného vzťahu s Bohom, na tú prvotnú Lásku, ktorá nás zasiahla natoľko, že sa nás celkom zmocnil. Ak sa staneme „zábudlivými“ na naše stretnutie s Pánom, nie sme si viac ničím istí. Vtedy nás popadá strach, ktorý blokuje každý náš pohyb.

Ak opustíme bezpečný prístav nášho vzťahu s Otcom, staneme sa obeťou rozmarov a momentálnych chutí, otrokmi „falošných nekonečien“, ktoré sľubujú modré z neba, ale zanechávajú nás sklamaných a smutných, v kŕčovitom hľadaní niečoho, čo by zaplnilo prázdnotu srdca.

Ako zabrániť tomuto „duchovnému alzheimeru“? Je len jedna cesta: občerstviť si tie počiatky, „prvotnú Lásku“, čo nie je rečnenie alebo abstraktná myšlienka, ale Osoba. Pamäť, ktorá si vďačne uvedomuje tento začiatok, zaisťuje nadšenie nevyhnutné na to, aby sme dokázali čeliť vždy novým výzvam, ktoré si vyžadujú tiež nové odpovede, zostanúc vždy otvorení na prekvapenia Ducha, ktorý vanie kam chce.“

„Naša «Galilea» je tým «miestom prvého volania, kde sa to všetko začalo!», a preto je potrebné «vrátiť sa tam, do žiariaceho bodu, v ktorom sa ma milosť Božia dotkla na začiatku cesty» (pápež František, Homília na Veľkonočnú vigíliu, 19. apríla 2014).“

Posolstvo ďalej cituje metaforu z pera zakladateľa hnutia Comunione e liberazione Luigiho Giussaniho:

„Don Giussani zanechal výstižný obraz tohto úsilia, z ktorého nesmieme vycúvať: «Prirodzene, kto má dieťa rád, dá mu do batôžka na jeho chrbte to najlepšie, čo len v živote zažil. […] Ale v určitom momente prirodzene príde k tomu, že dieťa inštinktívne vezme batoh do rúk a začne si prezerať, čo je v ňom. […] To, čo nám predtým povedali, sa musí teda pre nás stať problémom! Ak sa to človeku nestane problémom, nikdy sa nestane zrelým […]. Hľadiac do batoha, […] porovnáva to, čo tam vidí, čiže to, čo mu vložila na plecia tradícia, s túžbami svojho srdca: […] s nevyhnutnou potrebou toho, čo je pravdivé, krásne a dobré. […] Keď takto robí, nadobúda svoju ľudskú tvár» (Výchovné riziko, Miláno 2005, 17-19).

«Znovu získať vlastné dedičstvo» je úloha, ku ktorej Matka Cirkev pozýva každú generáciu. A Svätý Otec pozýva nenechať sa zastrašiť námahami a utrpením, ktoré sú súčasťou cesty. Nie je nám dovolené hľadieť na realitu len z balkóna, ani nemôžeme zostať pohodlne usadení na pohovke a sledovať svet, ktorý plynie pred nami v televízii. Len pri znovuosvojení si tej pravdy, krásy a dobra, ktoré nám zanechali naši otcovia, budeme môcť prežívať zmenu epochy, v ktorej sme ponorení, ako šancu, ako príležitosť komunikovať ľuďom presvedčivým spôsobom radosť Evanjelia.“

Na záver posolstva kardinál Parolin tlmočí všetkým účastníkom v Rimini apoštolské požehnanie Svätého Otca. V sobotu 26. augusta, po návrate zo svojej práve prebiehajúcej návštevy Ruska, sa vatikánsky štátny sekretár hodlá osobne zúčastniť na záverečnom dni Mítingu.