V rezerváciách Indiánov je povolená etnická diskriminácia – iba tak bolo možné zachrániť ich zvyšky. Budú raz rezervácie aj v Európe?

Bratislava 30. mája 2018 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Paganini vraj raz povedal: „Deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozofov nechápu“. Rudolf Vaský už nebol dieťa, keď emigroval do USA a keď sa po desaťročiach vrátil na Slovensko, stala sa z neho veľmi kontroverzná postava slovenského verejného života s veľmi delikátnym slovníkom a svojskými názormi. Jeden z nich prezentoval aj na minulotýždňovom mítingu iniciatívy Naše Slovensko. Je natoľko originálny, že stojí za to sa s ním zoznámiť.

„Keď prišli do Ameriky prví bieli osadníci,“ začal svoje vystúpenie Vaský, „domorodci ich vítali. Ani ich nenapadlo rozmýšľať nad tým, že cudzinci by ich raz mohli pripraviť o pôdu, o životný priestor. Ale cudzincov pribúdalo, až ich bolo toľko, že pôvodné obyvateľstvo začali vytláčať. Ako to dopadlo, všetci vieme – v Spojených štátoch z pôvodných indiánskych národov, ktorých bolo vyše päťsto, ostali len zvyšky v približne tristo rezerváciách.“

„Federálna vláda USA, aby zabránila úplnému vykynoženiu pôvodných obyvateľov, dovolila im, aby v rezerváciách neplatili federálne zákony o diskriminácii,“ hovorí Vaský. „Indiáni majú dnes právo legálne diskriminovať cudzích na základe rasy, národnosti, sexuálnej orientácie. Majú to garantované. Nemôže sa tam napríklad niekto len tak prisťahovať, domorodci ho nepustia: každého dôkladne prelustrujú, či je naozaj členom ich etnika.“

„Toto opatrenie pomohlo mnohým indiánskym národom k sebazáchove, vďaka nemu si dodnes na svojich územiach zachovali akú-takú identitu, na rozdiel od iných národov, ktoré bez tohto práva vyhynuli. V praxi sa tak preukázalo, že ak sa národu vezme právo diskriminovať cudzích na základe vlastnej identity, národ sa nemôže brániť a pri zaplavení cudzincami zahynie. Toto je veľmi dôležité ponaučenie, ktoré by si mali vziať k srdcu všetky národy, ktoré sú ohrozené rozpínaním alebo populačnou explóziou nejakého iného etnika. Lebo genocída v akejkoľvek podobe je zločinom, a mali by sme aj my všetci myslieť na to, aby sa takéto veci vo svete nediali,“ povedal Vaský. Poukázal aj na starý zákon Apačov, ktorý hovorí: „kto nezabráni krivde, je rovnako vinný ako ten, kto krivdu spáchal“.

„Do Európy sa dnes valia milióny cudzincov, ktorých populačná dynamika je omnoho vyššia ako u pôvodných európskych národov. A tunajšie pôvodné národy stoja pred dilemou: počkáme až nás zaplavia a dopadneme ako Indiáni alebo sa z ich historického prípadu poučíme?“ pýta sa Vaský. „Budeme čakať, kým nás prečíslia a vytlačia a potom budeme bojovať o rezerváciu?“

„Nie, my nesmieme čakať, kým sa to začne diať, lebo potom už bude neskoro!“ odpovedá si Vaský na rečnícku otázku. „Vyhlásme Slovenskú republiku, ale aj Českú republiku, Maďarsko či iné starobylé kultúrne európske krajiny za rezervácie už teraz! Povedzme si, že tieto regióny sú vo svete jedinečné svojou kultúrou, populáciou, spôsobom života, vedeckým, humanistickým či iným potenciálom a vyhlásme ich za rezervácie s rovnakými právami ako majú Indiáni v indiánskych rezerváciách v USA!“

„Alebo si my Slováci, Česi, Nemci, Európania azda nezaslúžime mať rovnaké práva ako Indiáni v USA?“ pýta sa Vaský. „Sme horší? Ja tu nehovorím že sme lepší, hovorím že sme práve tak cenní ako oni a zaslúžime si také isté práva. A nemusíme byť takí hlúpi, aby sme čakali tristo rokov ako Indiáni, až kým nebudeme ostrovčekom v cudzom mori. Na základe skúseností z indiánskej genocídy by sme mali deklarovať slovenské územie za rezerváciu, práve tak ako by mala byť vyhlásená rezervácia Českého národa v hraniciach Českej republiky, rezervácia Nemeckého národa v hraniciach Nemecka a podobne.“

„Zachráňme Európu, jej charakter, kultúru a jedinečnosť! A postavme sa do boja proti všetkým, ktorí jej chcú uprieť toto právo!“ uzavrel svoje vystúpenie Rudolf Vaský.

Ivan Lehotský