Z Európy sa môže stať priemyselný skanzen. Zarážajúce informácie prichádzajú z Nemecka. Čo sa deje?

Berlín 20. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP/dpa-Uwe Lein)

Nemecký priemysel sa dostáva pod tlak. Finančná kríza 2008, bezbrehé tlačenie peňazí, inflácia, vysoké úrokové sadzby, Green Deal, Covid-19, sankcie, drahé energie, nezmyselné udržiavanie vojny na východe. To všetko si začína vyberať svoju daň. Znižovanie nákladov dopadne aj na pracovný trh, kde sa očakáva masívne prepúšťanie. A nielen v automobilovom priemysle

Nemecký týždenník BILD 8.9.2024 zverejnil článok, v ktorom ponúkol mapku Nemecka zobrazujúcu podniky, ktoré sa pripravujú na nepopulárnu redukciu počtu pracovných pozícií. Zároveň umožnil vidieť s akým počtom zamestnancov, sa ten ktorý podnik uvažuje najneskôr do 5 rokov rozlúčiť. Zoznam firiem zahŕňa aj najvýznamnejších ťahúňov nemeckej ekonomiky. Asi nikoho neprekvapí, že štrukturálnymi zmenami pri prechode na elektromobilitu prechádza automobilový priemysel. Avšak znižovanie počtu pracovných miest v odvetviach, ktoré by počas zelenej transformácie mali naopak rásť, určite zaskočí.

Úsporné opatrenia, s ktorými prichádzajú jednotlivé nemecké spoločnosti, aby dokázali zabezpečiť konkurencieschopnosť na globálnom trhu, kde sa čoraz viac presadzuje Čína, India, či USA, znamenajú okrem iného aj zrušenie tisícov pracovných miest. Argumenty v prospech znižovania počtu pracovných miest sú rôzne. Od technologických zmien a vysokých nákladov až po zastarané štruktúry.

U nás zatiaľ rezonujú ohlásené opatrenia Volkswagenu (redukcia pracovných miest, zatváranie prevádzok, prípadne sťahovanie výrobných závodov do USA alebo Ázie), keďže nemecká automobilka tvorí jadro automobilového priemyslu na Slovensku. Najväčší európsky výrobca automobilov chce znížiť náklady a nevylučuje prepúšťanie. “Musíme znížiť naše náklady a hospodáriť s menším počtom zamestnancov, aby sme zostali zamestnávateľom odolným voči budúcnosti,” povedal po oznámení plánov v novembri Gunnar Kilian, riaditeľ ľudských zdrojov. Aby automobilka zostala konkurencieschopná, potrebuje znížiť náklady v hodnote niekoľkých miliárd eur. Wolfsburgská spoločnosť chce do roku 2026 ušetriť desať miliárd eur. To sa bez prepúšťania nezaobíde.

S problémami konkurovať svetu, najme Číne v súčasných podmienkach, ktoré vďaka politike EÚ panujú v Európe, zápasia aj ďalšie vlajkové lode nemeckého priemyslu. Nie je za všetkým politika.

Od októbra 2023 zverejnilo svoje plány na znižovanie nákladov deväť spoločností s dlhoročnou tradíciou. Dôvody znižovania počtu pracovných miest sú väčšinou ekonomického charakteru. Rozmach umelej inteligencie, prechod na elektromobilitu, prísľuby zisku akcionárom: dôvody znižovania počtu pracovných miest ukazujú, akým hospodárskym výzvam spoločnosti čelia.

Firma Bosch plánuje v divízii pohonov pre automobilový priemysel do konca roka 2025 v závodoch v Nemecku zrušiť 1 500 pracovných miest. Spoločnosť Bosch odôvodňuje tento krok reorganizáciou smerom k elektromobilite. Keďže vo vývoji pohonov je potrebných menej zamestnancov ako pri spaľovacích motoroch. Ďalších 1 200 pracovných miest sa má do roku 2026 zrušiť v oblasti vývoja softvéru na celom svete.

Množstvo pracovných miest plánuje zrušiť dodávateľ pre automobilový priemysel ZF, ktorý momentálne zažíva mimoriadnu krízu. Úsporné opatrenia postihnú až 12 000 pracovných miest do roku 2030 a zamestnanecká rada hovorí dokonca o 18 000 pracovných miestach, ktoré by mohli byť zrušené. ZF má dlh vo výške približne jedenásť miliárd eur a zápasí s prechodom na e-mobilitu a slabou ekonomikou.

Dobre známy aj u nás, Continental chystá do roku 2028 presun výroby do juhovýchodnej Európy. Tam emisné povolenky nepredražujú výrobu. Ten má v pláne zrušiť v Nemecku 1 200 pracovných miest.

Nemecká softvérová skupina SAP oznámila plány na zrušenie 8 000 pracovných miest na celom svete. Generálny riaditeľ skupiny Christian Klein to odôvodňuje zvýšenými investíciami do umelej inteligencie a tlakom nespokojných akcionárov.

S problémami iného charakteru zápasí chemický gigant Bayer. Čelí kríze v poľnohospodárskej divízii. Navyše musí zaplatiť miliardy za právne spory týkajúce sa prípravku na ničenie buriny glyfosátu. Spoločnosť so sídlom v Leverkusene chce v Nemecku masívne znížiť počet pracovných miest. Zatiaľ je ohlásené zrušenie 3 200 miest do konca roku 2025. Globálny chemický gigant v súčasnosti v Nemecku zamestnáva 22 200 ľudí.

O miesta prídu aj zamestnanci v oblasti telekomunikačných služieb. Spoločnosť Deutsche Telekom, ktorý je aj jedným z poskytovateľov telekomunikačných služieb na Slovensku plánuje zrušiť len v Nemecku  približne 3 300 pracovných miest. A v USA má byť 5 000 pracovných miest nahradených umelou inteligenciou. S rovnakým počtom 2 000 zamestnancov sa plánuje rozlúčiť v Nemecku aj Vodafone.      

Veľkým prepúšťaním chce stratu vo výške miliardy eur zaznamenanú v prvom polroku 2024 zaplátať železničná spoločnosť Deutche Bahn. V nasledujúcich piatich rokoch plánuje zrušiť až 30 000 pracovných miest. Pod straty sa podpísali štrajky, extrémne počasie, staveniská a slabnúci dopyt. Na zlú bilanciu chce skupina reagovať znižovaním počtu pracovných miest. “V budúcnosti musíme vytvoriť viac železníc s menším počtom ľudí,” zdôraznil Levin Holle, vedúci finančného oddelenia spoločnosti. Najmä prostredníctvom digitalizácie a automatizácie by malo byť v budúcnosti možné vykonávať administratívne procesy s menším počtom zamestnancov.

Ďalšími spoločnosťami, ktoré chystajú v Nemecku výrazné prepúšťanie, sú: Dutsche Bank, BASF, Ford, či Haba. A mnohé ďalšie.

K zamysleniu vedú redukcie počtu pracovných miest u Siebel Eltron, popredného výrobcu tepelných čerpadiel, ktorý úspornými opatreniami reaguje na pokles na trhu s vykurovacími zariadeniami. Zníženie počtu pracovných miest pripravuje aj  bývalý priekopník v oblasti solárnej energie Meyer Burger.  Zo súčasných približne 1 050 na očakávaných 850 do konca roka 2025. A toto sa deje v čase, keď je v EÚ v kurze výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Pracovné miesta sa majú zrušiť predovšetkým v Európe, zatiaľ čo v USA sa plánuje ich zvýšenie! Páni a dámy v Bruseli, niekde bude asi problém.

Na Slovensku na skutočnosť ohrozenia pracovných miest v Nemecku upozornil na sociálnych sieťach podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Vladimír Slezák. Vo svojom komentári rozšíril problém, ktorému nemecký priemysel čelí na celú EÚ: „Mnohé firmy sa netaja tým, že svoju výrobu v Európe zatvoria a presunú do Ázie. Kde záväzky, ako ich pozná EÚ, nezaťažujú priemysel.”

Vladimír Slezák síce dnes nedokáže povedať, aký dopad budú mať úsporné opatrenia v Nemecku. Avšak bolo by naivné si myslieť, že úsporné opatrenia momentálne prebiehajúce v nemeckom priemysle sa Slovensku vyhnú.

Podpredseda SOPK celkom jasne pomenoval príčiny. Nemecký priemysel dopláca na politiku nemeckých, či EÚ zelených. Green Deal, elektromobilita, klimatické záväzky, ktoré si dala len EÚ, na ktoré sa zvyšok sveta vykašľal, podkopali konkurencieschopnosť Európy. V Európe sme si dobrovoľne predražili výrobu, odstrihli sa od lacných surovín kvôli uvaleným sankciám na Ruskú federáciu. Táto „jedinečnosť“ dopadne skôr, či neskôr na každé odvetvie priemyslu v Európe. Volkswagen má dnes tak predraženú výrobu, aj vďaka tomu, že automobilový priemysel v Nemecku je preplatený a prezamestnaný, že nedokáže cenovo konkurovať výrazne lacnejším a dnes už aj kvalitným automobilom čínskych producentov.

Budúcnosť automobilového priemyslu ohrozili špekulácie o ukončení výroby automobilov so spaľovacím motorom, v čom mala Európa bezkonkurenčné postavenie na globálnom trhu. Strelili sme si do vlastnej nohy.

Vzhľadom k tomu, že ťažko skúšaný bude nielen automobilový priemysel, Vladimíra Slezáka prekvapuje to ticho, ktoré túto situáciu sprevádza. Mlčia politici, mlčia médiá.

Rozšírené počty prepustených ľudí v produktívnom veku rozšíria rady prihlásených na úradoch práce závislých na pomoci od štátu. Avšak tých, čo môžu produkovať dávky sociálnej pomoci sa zníži. Táto nerovnosť sa skôr, či neskôr musí v nemeckej spoločnosti prejaviť. Množstvo firiem plánuje v Európe výrobu ukončiť a presunúť do Ázie, ktorá nie je zaťažená takými reguláciami ako je dnes Európa.

Výsledkom nemôže byť nič iné ako schudobnenie Európy a strata kúpyschopnosti európskeho obyvateľstva. Vladimír Slezák nevylučuje ani to, že sa z Európy stane skanzen, pred čím varujú dlhodobo už aj iní odborníci.