V Európskej únii sú čoraz väčšie trhliny, sankcie voči Rusku chce čoraz menej štátov, pretože poškodzujú národne záujmy krajín strednej a východnej Európy

Stredná a Východná Európa 23. októbra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP/Pavel Golovkin)

Keď sú malé štáty jednotné, ich názor začne mať váhu. V strednej a východnej Európe sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, ktoré volajú po zmene európskej politiky voči Rusku.

Portál  Strategic Culture sa zameral na jednotlivé členské štáty Európskej únie, ktoré volajú po zmene postoja k Rusku. V článku autor Alex Gorka spomenul aj Andreja Danka, Miloša Zemana či Andreja Babiša.

Estónsky prezident Kersti Kaljulaid uviedol v rozhovore pre BBC, že vzťahy medzi Západom a Ruskom by sa mali zlepšiť napriek všetkým existujúcim rozdielom, taktiež zdôraznil, že nepovažuje Moskvu za nepriateľa.

”Estónsko bolo vždy pevným obhajcom tvrdého postoja k Rusku, teraz sa zdá, že zmierňuje svoj postoj,” myslí si Gorka.

V článku spomenul aj predsedu parlamentu Slovenskej republiky Andreja Danka, ktorý hovoril o vzájomných vzťahoch počas 137. zasadnutia Medziparlamentnej únie v Petrohrade (14.-18. Októbra). Predseda parlamentu Slovenskej republiky tam zdôraznil, že aj napriek pretrvávajúcim sankciám  pretrvávajú ekonomické väzby medzi Západom a Ruskom.

Gorka podotkol, že Danko spomenul aj existenciu ‘osobitného vzťahu medzi slovanskými národmi.” Danko počas návštevy Petrohradu zdôraznil  ”významné kultúrne väzby a potrebu vyučovania ruského jazyka na slovenských školách.”

Ďalej autor ako príklad uviedol Rakúsko, kde vďaka  rakúskym parlamentným voľbám, ktoré sa konali 15. októbra 2017, sa stala  rakúska ľudová strana (ÖVP). Víťazom sa teda stal Sebastian Kurz, ktorý sa usiluje o normalizáciu vzťahov s Ruskom vrátane uvoľnenia alebo zrušenia sankcií EÚ.

V článku sa spomína aj Česká republika. Gorka zdôraznil, že prezident Miloš Zeman, politik, ktorý obhajuje priateľské vzťahy s Ruskom, povedal, že ak zvíťazí ANO, bude menovať Babiša za predsedu vlády. A parlamentné voľby Babiš vyhral, takže sa očakáva zmena postoja Českej republiky k Rusku. V prejave pred 10. októbrom Miloš Zeman považoval sankcie za neúčinné a znovuzjednotenie Ruska s Krymom bolo “nezvratné”.

V prípade Maďarska je všetko jasné. Maďarský premiér Viktor Orbán vždy silne nesúhlasil s politikou EÚ proti Rusku. Koncom augusta maďarský vodca uvítal ruského prezidenta Vladimíra Putina v Budapešti ako čestného hosťa. Keď prezident USA Donald Trump prisľúbil dodávku skvapalneného zemného plynu do krajín strednej a východnej Európy v júli, maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjarto podpísal dohodu s ruským Gazprom. Napriek členstvu v EÚ má Budapešť silné hospodárske  prepojenie s Moskvou.

Chorvátsko a Slovinsko udržiavajú dobré vzťahy s Ruskom a požadujú zmiernenie sankcií.

Poľsko je jedinou krajinou strednej a východnej Európy, ktorá tvrdo bojuje proti Rusku.

”Túžba normalizovať vzťahy s Ruskom je zjavná. Vo východnej Europe sa formuje proruský pás, pretože sankcie poškodzujú krajiny východného regiónu viacej ako ostnaté,” podotkol Gorka.

”Trend je teda zrejmý. Ruské sankcie v regióne sú čoraz viacej nepopulárne. Tento proces nadobúda dynamiku, pretože sankčné opatrenia sú v rozpore s národnými záujmami krajín strednej a východnej Európy,” uzatvára Alex Gorka.

Samuel Poništ