Len sa pozrite, ako sa EÚ diskvalifikovala zo svetového diania. (O tom, že pyšne považuje seba a ďalšie kúsky kolektívneho Západu za celý svet, ani nebudem hovoriť.) O mieri na Ukrajine rokovali veľmoci štýlom „o nás bez nás” – položil si v Bruseli niekto otázku, kvôli čomu?

Priatelia, rok ’89 je dávno za nami a EÚ nie je jediná cesta, po ktorej môže smerovať budúcnosť Slovenska. Reálne predsa dnes neprosperujeme, hoci sme naďalej montovňou Európy. Zisky si odnášajú korporáty k sebe domov, a my nemáme žiadnu významnú vlastnú výrobu (v nadväznosti na to ani otvorené trhy), ktorá by dotovala štátny rozpočet. Toto sa raz bude musieť zmeniť, pretože geopolitická situácia čoraz viac ožobračuje slovenský ľud. Máme plné zuby zbytočnej proxy vojny, no európski lídri pod falošnou maskou šľachetnej morálky a dodržiavania „demokratických princípov” by utrpenie najradšej predlžovali donekonečna a ešte ďalej – dnešné Rusko predsa nemožno poraziť na bojovom poli, to už musel pochopiť aj jednotlivec s prievanom medzi ušami.

Mierová zmluva, nie prímerie je jediným riešením, ak má Ukrajina prežiť ako štát

Nie náhodou sa v príhovore čerstvým absolventom námornej akadémie v USA vyjadril J. D. Vance, že svet sa zmenil. Eviduje, že vnucovať takzvané „univerzálne hodnoty” Západu iným civilizáciám nie je jednoducho možné. Washington si viacnásobne vylámal na svojej intervencionalistickej politike zuby, asi netreba spomínať Vietnam, Irak, Afganistan a ďalšie krajiny, kam vtrhli, rozpútali peklo, a potom ich nechali napospas mocenského vákua.

Vance hovorí, že odteraz bude USA ochraňovať výlučne svoje interné záujmy. Končí sa teda obdobie „ideologických krížových výprav.” A pokiaľ aj nastúpi krajina do vojenského konfliktu, veľmi dobre si to predtým rozmyslí. Týmto Vance fakticky avizuje koniec unipolárneho svetového zriadenia (v súlade s politickou filozofiou preferovanou troma štvrtinami sveta).

Naši opozičníci a s nimi spriaznené médiá, ako aj európski lídri naďalej odmietajú vziať vzostup nového, spravodlivejšieho svetového poriadku na vedomie. Áno, spravodlivejšieho – voči tým národom, kultúram a krajinám, ktoré posledné stovky rokov slúžili ako zdroj západného vykorisťovania. To sú fakty, ktoré nemožno ignorovať.

Európska únia má v kontexte aktuálneho vývoja medzinárodných záležitostí vážny problém. Kým vytrvalo posiela miliardy eur na zbrojenie Ukrajiny, špekuluje súčasne nad zákazom spaľovacích motorov a podobnými nezmyslami. Oslabuje teda ekonomiku hneď na dvoch frontoch. Aká je tu rovnováha? Aká je tu perspektíva?

Vidíme to všetci, s výnimkou zaslepených bruselských úradníkov a mnohých, prevažne progresivistických europoslancov.

Mimochodom, progresívci: Ivan Korčok posledné dni perlí. Vyhlásil, že Vladimír Putin „evidentne trvá na tom, čo dal na stôl ešte predtým, ako napadol Ukrajinu: chce zvrátiť rozšírenie NATO a pomery v strednej a východnej Európe pred rok 1997.”

Je mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom reálna?

Vraj nás takto chcú zbaviť suverenity – to hádam nemyslí vážne! Totálne tiež ignoruje nároky historickej veľmoci na bezpečnostné záruky, ktoré dostala prisľúbené ešte za Gorbačova. Práve expanzívna politika NATO najviac poškodila Kyjevu.

Aký je toto exdiplomat, že vidí len svoje vlastné potreby a potreby Západu? Očividne ho tam dobre „vyškolili”, za tie roky…

Ibaže nič nie je naveky – ani NATO, ani EÚ. Zoberme si len ďalší faktor úpadku Únie: súhlas s dozbrojovaním Nemecka. Merz vážne chce obnoviť zašlú a pochybnú slávu „Reichu”? Toto sme tu už raz-dvakrát mali, a myslím, že stačilo. Alebo sme takí nepoučiteľní, že sa znovu v tichosti účastníme na prípravách na veľkú vojnu? Len preto, že naši nafúkaní mocipáni nedokážu rešpektovať požiadavky Ruskej Federácie?

Opakujem, že EÚ so svojimi výmyslami oslabuje aj nás a našu pozíciu v nanovo sa formujúcej globálnej realite. Netvrdím, že vyriešiť sa to dá len okamžitým odchodom, avšak mám obavy, že reformy už stačiť nebudú. Nato sú štruktúry príliš prežraté liberálnou hrdzou z Nemecka a Francúzska a spriaznených postkoloniálnych krajín. Preto by bolo v našom záujme nielen udržiavanie dobrých vzťahov s krajinami BRICS, ale aj aktívna spolupráca smerujúca k postupnému prechodu do tejto hospodárskej jednoty.

V opačnom garde básni spomínaný Mr. Korčok. Hovorí o slovenských záujmoch, no netuší, aké sú potreby bežných ľudí. Aj keď sa chváli, ako navštívil štyridsať slovenských miest a vypočul si sťažnosti na školstvo či zdravotníctvo. Sťažovať sa môžeme všetci, ale o tom, že trpíme na dôsledky systému, nechce počuť nik. Ako môže Korčok vôbec tvrdiť, že o mierovej dohode má rozhodnúť sama Ukrajina? Keď všetko jasne ukazuje na to, že Zelenský bol dosadený Západom s jasným cieľom udržiavať animozitu voči Ruskej federácii? Písali sme o tom už mnohokrát, hádam netreba opäť vyťahovať dôkazy o základniach CIA, ktoré pripravovali Ukrajinu na konfrontáciu.

Je mierová dohoda otázkou hodín? Podľa denníka Telegraph má Trump v rukáve „stimuly“, ktoré chce ponúknuť Putinovi výmenou za ukončenie vojny

Kto z našich politikov reálne, verejne uzná, že do Bruselu viac cesta nevedie? No čo je dôležitejšie, kto nás vyvedie z narastajúceho marazmu smerom k novým horizontom?

Súčasná vláda zatiaľ akoby v tejto veci prešľapovala na jednom mieste (alebo sa zľakli námestí?).

Mimochodom, keby niekto plašil hoaxom, že BRICS sa nedarí v ekonomickom raste, nech si pozrie štatistiky. Bol to Medzinárodný menový fond, kto vypracoval správu o tom, že kombinované HDP jedenástich členských krajín spoločenstva (pri meraní paritou kúpnej sily sú to 4%) prekoná v roku 2025 svetový priemer. Po ďalšie, vlani na svetovej ekonomike zaznamenal BRICS podiel 40% – na rozdiel od vysoko rozvinutých krajín G7, ktoré ostali iba na 28%…

A asi sa zhodneme, MMF si nedovolí prichádzať s neodôvodnenými špekuláciami.

O tomto prečo naše médiá neinformujú? Ale opäť, je to chyba aj našich politických lídrov. Ak reálne začnú uvažovať o postupnom prestupe z EÚ do BRICS, potom je nevyhnutné začať po tejto stránke informačne nasycovať náš verejný priestor už teraz.