Môj profil 
Predplatné
Násilné preniknutie migrantov do Ceuty bolo na titulných stranách spravodajských serverov po celom svete. Písali o tom, ako sa v skorých ranných hodinách španielska a marocká občianska garda snažila čeliť stovkám agresívnych migrantov pri prekonávaní hranice medzi EÚ a Maroka v španielskej enkláve Ceuta. Počas pravdepodobne naplánovaného útoku ochrancovia poriadku sa ocitli pod paľbou z plameňometov, výkalov a chemických látok spôsobujúcich popáleniny.
Ako sa zdalo, tak boli bezpečnostné zložky dezorientované. Nehľadiac na to, že k útokom na Ceutu dochádzalo aj skôr, migranti ešte nikdy neboli tak agresívni. Na území okolo španielskej enklávy čakajú na svoju možnosť dostať sa do Európy ešte desiatky tisíc Afričanov.
Nehľadiac na to, že počet žiadostí o poskytnutie azylu v EÚ v tomto roku klesá, migračná kríza teraz, podľa všetkého, dosiahla najvyššieho bodu. Stovky migrantov ukázali, že sú pevne rozhodnutí dostať sa na územie EÚ a nikto im v tom nedokáže zabrániť.
Ich agresivita proti polícii je šokujúca a musí sa stať budíčkom pre Brusel. EÚ na tento incident zatiaľ nezareagovala. Pokiaľ ale nebude v blízkej dobe predložený konkrétny návrh činností, existuje riziko, že násilie a anarchia sa ocitnú v samom srdci Európy.
Ešte pred začiatkom vojny v Líbyi Muammar Kaddáfí predpovedal: “Musíte ma správne pochopiť. Pokiaľ na mňa chcete tlačiť a destabilizovať, rozvírite zmätok, pôjdete na ruku bin Ládinovi a pomôžete ozbrojeným skupinám pučistov. Odohrá sa nasledujúce. Zavalí vás vlna migrantov z Afriky, ktorá pôjde z Líbye do Európy. Nebude tu ďalej nikto, aby ich zadržal. ”
Do roku 2011 bola Líbya najbohatšou krajinou Afriky, bola snom hladujúcich v Eritrei a Nigérii. Dnes je ale Líbya kolaps štát, kde sa nachádzajú dve vlády, ale nie je tam poriadok. Pád tohto štátu tiež destabilizoval susedné štáty. Nepokojná situácia je od Nigéria po Somálsko. Počas občianskej vojny Francúzska a USA aktívne dodávali zbrane líbyjským povstalcom, ktorí ich po skončení vojny nevrátili späť. Vojenská technika z Kaddáfího arzenálu bola rozkradnutá. V Líbyi vďaka tomu vznikol skutočný “bazár so zbraňami”. Organizácia Humans Rights Watch otvorene varovala po skončení vojny: “Je to najväčšie rozšírenie zbraní, ktoré sme za celý čas videli. V nasledujúcich desaťročiach to bude hrozba pre región.”
Dnes viac ako 75% migrantov, ktorí jazdia do Európy po mori, odchádza z líbyjských prístavov.
Politika nemeckej kancelárky v duchu “my to zvládneme (nejako)” pripomína bezmocnosť Rímskeho impéria krátko pred svojím pádom. Bezpečnostná politika Angely Merkelovej v otázke migrantov sa veľmi líšia od jedného z jej predchodcov – Williho Brandta. Ten vyhlásil: “V našej spoločnosti pracuje takmer 2,5 milióna zástupcov iných národov. Došli sme k nevyhnutnosti jasne zvážiť, kde sa nachádza hranica, za ktorou sú vyčerpané naše možnosti vo veci prijímania (cudzincov), a kde naša sociálna zodpovednosť a zdravie zmysel požadujú sa zastaviť. ”
O desať rokov neskôr Helmut Schmidt varoval: “Viac ako 4 milióny cudzincov – to je hranica nemeckej pre nemeckú spoločnosť. Viac ako 4,5 milióna cudzincov už nedokážeme zvládnuť bez následkov. ”
V Nemecku teraz žije 10,5 milióna cudzincov a o horných hraniciach už dávno nehovorí.
Ostrovčekom nádeje v migračnej kríze pre Európu je Sýria, odkiaľ teraz pochádza veľká časť utečencov smerujúcich do Európy. Prezidentovi krajiny Assadovi sa podarilo z veľkej časti vyčistiť Sýriu do IS a občianska vojna prakticky skončila. Po návšteve ruskej delegácie sýrsky prezident potvrdil, že všetkým utečencom “garantuje bezpečný návrat”. Už sa aktívne pracuje na návrate utečencov zo susedných krajín – Turecka, Libanonu a Jordánska, aby sa mohli zúčastniť obnovy krajiny.
