Donald Trump dnes zloží slávnostnú prísahu ako 47. prezident Spojených štátov, a tým sa začne jeho druhé funkčné obdobie, ktoré by malo zmeniť podobu hospodárskej politiky na domácej i zahraničnej scéne.

Jeho program – postavený na rozsiahlych obchodných clách, znižovaní korporátnych daní, imigračných obmedzeniach a zvýšenom tlaku na spojencov v NATO – by mohol mať ďalekosiahle dôsledky na hospodársky rast, infláciu a úrokové sadzby nielen v USA, ale aj na celom svete.

V eurozóne bude mať Trumpova politika v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne vplyv na monetárne rozhodnutia Európskej centrálnej banky, čo môže urýchliť znižovanie sadzieb a ovplyvniť výmenné kurzy.

Bude ECB pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb?

Ekonómovia očakávajú prehlbovanie rozdielov medzi menovou politikou USA a eurozóny. Zatiaľ čo Federálny rezervný systém pravdepodobne ponechá úrokové sadzby na stabilnej úrovni, prípadne ich v rámci boja proti inflačným tlakom ešte sprísni, očakáva sa, že ECB bude pokračovať v znižovaní sadzieb.

Podľa Hélène Baudchonovej, hlavnej ekonómky banky BNP Paribas, budú Spojené štáty čeliť inflačným účinkom “Trumponomiky”, teda kombinácii obchodného protekcionizmu a expanzívnej fiškálnej politiky. “Trumponomika” by mohla udržať zvýšené cenové tlaky a prinútiť Fed zachovať aktuálny stav úrokových sadzieb.

V prípade eurozóny vidí odlišnú trajektóriu: „Očakávané posilnenie rastu bude naďalej obmedzené a limitované, ale zabezpečí sa návrat inflácie k dvojpercentnému inflačnému cieľu, čo ECB umožní ďalej znižovať úrokové sadzby.“

Ekonóm Ruben Segura-Cayuela, pôsobiaci v Bank of America, varuje, že 10 % clo na dovoz z Európskej únie by mohlo negatívne ovplyvniť hospodársku aktivitu a ukrojiť “0,4 až 0,5 percentuálneho bodu HDP eurozóny”. Dodáva, že ak sa neistota a tarifné šoky naplnia, ECB môže byť nútená znížiť sadzby “viac ako o 25 bázických bodov” a znížiť svoju koncovú sadzbu pod 1,5 %.

Aký vplyv budú mať clá na infláciu a euro?

Vývoj sadzieb ECB bude závisieť od vývoja Trumpovej politiky a jej vedľajších účinkov na európske hospodárstvo.
CaixaBank poznamenáva, že ECB sa riadi stratégiou “závislou od údajov“, ale naznačuje, že jej rozhodnutia budú pravdepodobne formované očakávaniami týkajúcimi sa hospodárskej politiky USA.

Trumpove navrhované clá – v rozsahu 10 až 20 % na všetok dovoz a až 60 % na čínsky tovar – sa všeobecne považujú za pro-inflačné.

„Zavedenie rozsiahlych ciel vyvolá v USA inflačný tlak,“ hovorí Rogier Quaedvlieg, ekonóm spoločnosti ABN Amro. Poznamenáva, že je to v rozpore s Trumpovým predvolebným sľubom znížiť infláciu.

Dominic Wilson, ekonóm banky Goldman Sachs, vidí ďalšie riziká pre eurozónu a tvrdí, že je “obzvlášť zraniteľná“ v dôsledku neistoty spojenej s novými obchodnými obmedzeniami.

„Vzhľadom na politickú neistotu v Nemecku a Francúzsku je ťažké predstaviť si koordinovanú fiškálnu reakciu na už beztak slabú ekonomickú situáciu,“ hovorí. V dôsledku toho zostáva najpravdepodobnejšou politickou reakciou ďalšie uvoľňovanie ECB.

Ďalším pravdepodobným dôsledkom Trumpovej politiky je silnejší dolár, čo by mohlo mať vplyv na euro. Devízový analytik spoločnosti Goldman Sachs Kamakshya Trivedi hovorí: „Očakávame, že dolár v nadchádzajúcom roku vzrastie približne o 5 % v dôsledku realizácie nových ciel a pokračujúceho posilňovania USA. Teraz odhadujeme, že kurz EUR/USD sa bude pohybovať pod úrovňou menovej parity.“

V prípade eurozóny bude rozsah vplyvu ciel závisieť od toho, ako zareaguje ECB.

Bruselský think tank Bruegel varuje, že clá budú pre ekonomiku EÚ pôsobiť ako “negatívny ponukový šok”, ktorý sa prejaví v náraste ceny.

Fiškálne stimuly v USA, vyššia inflácia a silnejší dolár by však mohli zvýšiť dopyt po európskom vývoze a čiastočne tak kompenzovať škody. „Čistý makroekonomický vplyv na EÚ bude do veľkej miery závisieť od reakcie Európskej centrálnej banky,“ tvrdia analytici Bruegelu.

Mohol by sa hospodársky rast USA spomaliť?

Napriek Trumpovej snahe o znižovanie daní a protekcionistickú obchodnú politiku niektorí ekonómovia tvrdia, že jeho program by mohol vytvoriť prekážky pre hospodársky rast USA.

Quaedvlieg zo spoločnosti ABN Amro varuje, že clá by sa mohli obrátiť proti nemu a zasiahnuť americkú ekonomiku v nevhodnej chvíli.

„Clá pravdepodobne zasiahnu v mimoriadne nevhodnom čase,“ hovorí a poukazuje na to, že inflácia zostáva nad cieľovou hodnotou a známky dezinflácie sa zastavili.

Podľa experta by to mohlo prinútiť Fed, aby dlhšie udržiaval vyššie úrokové sadzby, čo by sťažilo dosiahnutie Trumpovho cieľa, ktorým je silnejší hospodársky rast. „Tieto clá narušia globálny obchod a ohrozia aj zotavenie eurozóny a Číny.“
Podľa neho je pravdepodobné, že vyššie clá narušia globálne obchodné toky, čím vzniknú problémy nielen pre USA, ale aj pre eurozónu a Čínu.

Baudchon z BNP Paribas uvádza, že rok 2025 by mohol znížiť rozdiely medzi tempom rastu USA a eurozóny, keďže obe ekonomiky čelia výzvam súvisiacim s obchodom.

Domnieva sa však, že dynamika inflácie skôr zostane na odlišných trajektóriách, čo povedie k “oddeleniu menových politík”.

Prečítajte si tiež:

• Je najvyšší čas kompetencie bruselskej administratívy EÚ prehodnotiť
• Objem obchodovania s mincami Trump meme vyskočil nad 11 miliárd dolárov